Slováci do státu československého

Když naše knížečka se tiskla, nadešel památný 28. říjen. V ten den byl Národním výborem v Praze československý stát prohlášen a mezi představiteli jeho, kteří velkou skutečnost tuto ohlašovali a první zákon vydali, byl také zástupce uherských Slováků Dr. Vávro Šrobár.

A 30. října výbor slovenské národní rady shromážděný v Turč. sv, Martině po zprávě předsedy Matúše Duly a řečích Andreje Hlinky, Ferdiše Jurigy, Emanuela Lehockého a Adolfa Horváta byla jednomyslně přijata deklarace přednesená Samuelem Zochem:

Deklarácia Slovenského Národa

Deklarácía Slovenského Národa. Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, shromážení dna 30. oktobra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.

Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkove ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.

Nie sú oprávnené na to, aby v mene slovenského ľudu hovorily, ani tie tak zvané zastupiteľské sbory, ktoré sú sostavené na základe úzkého volebného práva nedopúšťajúceho prejaviť vôľu národa, a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.

Nie sú na to oprávnené ani také ľudové shromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.

V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.

Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:

1. Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kulturných bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobily známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.

2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacíe právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo utvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. oktobra 1918 formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. oktobra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.

3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, že by medzinárodnoprávnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.

Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultury, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyviňovať a dľa svojích síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady

v Turčanskom Sv. Martine, 30. oktobra 1918.

Karol A. Medvecký v. r., tajomník Slovenskej Národnej Rady.

Matúš Dula v. r., predseda Slovenskej Národnej Rady.

Dokončuji tuto knížku se slzou radosti v oku.

Právě ve dnech těchto rozpadla se ostnatá čára mezi Slovenskem uherským a Moravou; zmizely násilné hranice mezi bratřími… v této chvíli již jsme zaujali první část Slovenska kdysi uherského: služnovský úřad holičský přenesen zástupci slovenskými do Skalice, slovenští představitelé vlády Národního výboru československého vstupují dnes na Slovensko československého státu a přejímají tam správu všech věcí drahého lidu slovenského…

V Hodoníně 6. listopadu 1918.