Svadobné obyčaje Slovákov okolia trnavského

v prešporskej stolici

Mládenec, ktorý stav svoj premeniť chce, vyvolí si družku života lebo dľa rady rodičov, alebo sám si ju vybere, alebo ženy mu ju dovedú. Vo štvrtok troma dňami pred prvou ohláškou ide mladoženích sám alebo so svojím starým svatom alebo s nektorou ženou, ktorá je v nevestinom dome známa, pre prsteň.

Sľuby, idenie pre ručník. Keď už prvá ohláška bola, ide snúbenec so svojím starým svatom k snúbenici pre pero rozmarínové, prsteň (až ho dotiaľ si nevzal) a ručník. Starý svat vkročiac s mládencom do príbytku panny, prednesie, že poctivý mládenec N. N. z vnuknutia božieho vstúpil do tohoto poctivého príbytku, v ktorom prebýva jeho najmilejšia od Boha mu súdená; oslovujú ju, aby pred všetkými prítomnými podala ruku mládencovi. Keď to učinila, žiada ešte od nej zelené rozmarínové pierko na znak jej panenskej čistoty, biely ručník, ako znak zasnúbenia pre rodičov a ľudí, a prsteň na znamenie, aby jích láska nemala ani konca ani kraja. Tak požiadaná snúbenica pošle skrz družicu snúbencovi rozmarínové pierko, a on ju obdaruje pár zlatými. Na to starý svat snúbenice odovzdá snúbencovi prsteň, aby kamkoľvek sa obráti na tom svete, na svoju milú pamätal. Podobne odovzdá mu bohato vystužkovaný biely ručník, aby na milú svoju nezabýval, keď v potu tvári chlieb vyhľadávať bude. Obrady tieto zavŕši malá hostina, ktorá z mäsa, koláčov a vína pozostáva, ktoré poslednie snúbenec zaopatrí.

Medzitým konajú starí svatovia za veno,^[1] t. j. snúbenci venujú si, jestli by niektorý z ních do roka bez potomka umrel, istú summu peňazí ku pr. 40 — 100 zl. r. č., ktorú rodičia alebo rodina zomrelého povinní sú pozostalému vyplatiť, okrem toho venujú si obyčajne aj sobášne šaty.

Po odbavenej hostine sadne snúbenec, jestli je prezpolný, so starým svatom na voz, starý svat drží vystužkovaný a na palici na spôsob zástavy uviazaný biely ručník v ruke, a medzi výskaním detí a mládeže navráťa sa domov.

Pozvanie na svadbu. Pár dňami pred sobášom povolávajú dva družbovia starší a mladší celú rodinu a súsedov na svadbu. Pozvaní prinesú do svadobného domu nošu koláčov (brány, mrváne zvané) a živého kohúta alebo sliepku, čo všetko volá sa poctou, v svadobnom ale dome zabijú kravu alebo vola, napečú koláčov, prichystajú pár okoví vína.

Ráno pred samým sobášom svolávajú po druhé družbovia, družice a široká rodiny z dom domu do chrámu P. k sobášu a k obedu. V nevestinom dome pristroja raňajky, ktoré z kávy, huspeniny, vareného vína, koláčov atď. pozostávajú. Jestli je mladoženích z druhej osady, dobehne pred ním a ostatnými svadobníci pár paholkov na koňoch do nevestinho domu. Starý svat mladoženíchov pýta nevestu od jej svata k sobášu a odovzdá ju do rúk ženíchových. Mladá nevesta idúca k sobášu oblečená je do najkrajších šiat, na hlave ozdobená je partou a rozmarínovým venčekom, a odevačkou^[2] je prepásaná, majúc ju i na rukách omotanú. Mladoženích má svetlé (belasé) alebo čierne šaty a rozmarínové pero bez stušiek na klobúku.

Svadobníkov sprevádza muzika ku chrámu P., ktorá kedy tedy pretrhnutá býva výstrelom z pištole. Keď mladoženích klačiac prísahu skladá pred oltárom, položí mu „široká" rozmarínový venčok na hlavu, postaví sa s družbom za ním, a kto z ních venček skôr uchytí, dostane od protivnej stránky na dve holby (včul na 2 litre) vína. Široká sprevádza mladú nevestu po sobáši k úvodu a dáva odevačku na hlavu mladej neveste.

Svadobný obed. Po sobáši idú mladoženích s mladou nevestou a ostatnými svadobníkmi do hostinca, tam tancujú dokiaľ jich k obedu nevolajú. Keď svadobníci za stoli si posedali, posiela mladá nevesta z izbičky svojím prvým priateľom a znamenitejším hosťom skrz družbu ručníky vačkové do daru, ktorí sa jej dľa možnosti a ľúbosti zavďačujú. Krstnej matke pošle znamenitejší ručník do daru, a dostane od nej obyčajne zlatom vyšívaný čepiec v hodnote 25 — 30 zl. Po rozdávaní ručníkov vkročí družba zas do svadobnej izby, nesúc v pravej ruke na paličke priviazaný biely ručník, v ľavej ale tanier s vodou, napomínajúc sediacich hosťov k umývaniu rúk vo vode vraj z Jordána načretej, na čo si každý prsty do vody namočí, tým ručníkom utre a pár krajciarov na tanier hodí. Čo sa vybere, patrí družbovi za posluhovanie.

Na to donesie družba hovädziu polievku na stôl, zvestujúc odkaz a pozdravenie od kuchárok, že sa ony s iným darom preukázať nemohly ako s týmto malým božím pokrmom, aby ho vďačne prijali a jestli by to bolo málo korenaté alebo málo šafranovité, prosia za odpuštenie, lebo že pršky, blata, mrcha cesty nastaly a šafraníci partéku dodať nemohli. Tu stanú všetci a potichu pomodlia sa. U bohatších sedliakov býva okrem hovädzej polievky i slepačia a dršková polievka. Po polievke nasleduje hovädzie mäso s chrenovou omáčkou, kapusta s hovädzím mäsom, pečené hovädzie mäso, slepačina, prasacina s varenými slivami, a naposledy prinesú na stôl národnie jiedlo Slovákov, prosnú alebo krupičnú kašu mädom poliatu s hrozienkami po vrchu. Za kašou vkročí do izby kuchárka s poviazanou rukou, držiac v nej hrubú drevenú varechu, vyberá si peniaze od hosťov, a kto jej po dobrote nechce dať, toho hodne buchne varechou do chrbta. Na misách nakrájané koláče završujú obed. Po polievke prinesie družica malý rozmarínový vienok, ktorý mladá nevesta mala na hlave, na tanieri a vyberá mladej neveste do vienka, rectujúc pri tom nasledujúce verše: „Išla naša mladá nevesta na hody — odpadol jej zelený vienok do vody — chytili ho dunajskí mlynári — pýtajú zaňho sto toláry — aby ste jej napomohli — čím by ste ktorí mohli — grošom dvoma — ktorí pol tolára — a ja jej napomôžem — čím najlepšie môžem.“ Tu hodí toliar alebo zlatník na tanier a ostatní nasledujú jej príklad. Na niektorých svatbách vyberá široká mladej neveste do povojníka. Pri poslednom jiedle vyberá družba na drevenom tanieri, v ktorom je nôž zapichnutý, peniaze pre hudcov. Pod obedom obsluhujú hosťov družba, mladoženich s mladou nevestou. Za nápoj slúži obyčajne víno, ktoré nepijú bez toho, žeby si „za dobré zdravie“ nezavinšovali. Pod celým obedom hrá muzika. Po obede svadobníkov obedujú teprv hudci s mladším družbom.

Pýtanie mladej nevesty po obede. Keď si svadobníci po obede hodnú chvílu pobesedovali, pýta starý svat ženíchov mladú nevestu poneváč vraj sa deň uchyľuje a noc sa približuje, a tak sa každé stvorenie do svojho príbytku poťahuje, i oni ako rozumné stvorenia do svojich príbytkov odobrať sa musia, aby teda mladú nevestu do jejich rúk odovzdali, žeby s ňou zpiatočnú cestu v pokoji nastúpiť mohli. Starý svat mladej nevesty odovzdá ju a ona bozkávajúc a obejmúc rodičov svojich, so slzami v očach odobere sa od ních, sadne si medzi mladoženíchom a družicou na voz, ostatní tiež posedajú si na vozy a uháňajú do ženíchovho príbytku. Paholci pretiahnu prez cestu, ktorou sa mladá nevesta vezie, reťaz a dotiaľ ju neprepustia, dokiaľ jim nezaplatia čo žiadajú. Keď starý svat s mladoženíchom a nevestou do domu ženíchovho vkročí, zvestuje svadobným rodičom a ostatným prítomným tú radostnú novinu, že syn jejich do stavu manželského vstúpil s N. N., odovzdá ju rodičom, prosiac jich, aby ju prijali za svoju vlastnú dcéru, prajúc jim spolu, by jim bola na pomoc v jejich starobe pri všetkých jejich prácach, by požehnanie božie prebývalo medzi nimi.

Svadobná večera pozostáva z tých jistých jedáľ ako obed, a mladá nevesta sediac už za stolom medzi ženíchom a zásednicou, posiela dary, obyčajne vačkové ručníky, ženíchovi a rodine jeho. Po polievke strhne široká pri speve družíc a dievčeniec rozmarínový venček z hlavy nevesty a vyberá doňho peniaze pre ňu.

Vyvádzanie ženícha a mladej nevesty zo zástola. Dokiaľ ostatní svadobníci si ujiedajú a popíjajú, mladoženích aj s nevestou nejedia nič, a preto po večeri prosí družba starých svatov a všetkých prítomných, aby mu mladoženícha prepustili, ktorý vraj už 14 dní ani nejiedol ani nepil, by ho mohol trochu posilniť a občerstviť. Čo keď mu dovolia vyvedie ho von zo svadobnej izby. Podobne prosí starých svatov a ostatných prítomných, aby mohol mladú nevestu vyviesť, vykladajúc, že mnoho pochodil, že bol až v sedemdesiatej siedmej krajine za červeným morom u jednoho pána, ktorý mal pekného vtáka; ten vták vždy veselo spieval, až jedenraz velice smutný ostal. Ten pán sa ho pýtal, prečo tak smutný ostal, a on mu odpovedal: Pane môj, každý vták potrebuje k sebe svoju párnicu, tak aj tento náš mladoženích potrebuje k sebe svoju párnicu, svoju milovanú manželku, ešte raz jich pekne prosí, aby mohol ženíchovi zo troch jednu vybrať. Vybere si najprv družicu, prižne si jednu sviečku a pozre jej do tvári, a vidiac že to nenie mladá nevesta, obtočí ju, držiac pri tom tú horiacu sviečku medzi prsty, podobne robí aj s druhou družicou alebo širokou, prižnúc si druhú sviečku a obtočiac ju odovzdá obe mladšiemu družbovi, na tretí raz vybere si samú mladú nevestu, prižne si tretiu sviečku, pozná v nej tú hladanú, potancuje si s ňou chvíľku a vyvedie ju von do druhej izby. Mladší družba potancuje si s družicou alebo širokou. Široká (zásednica) a družice spievajúc vypletú mladú nevestu a dajú jej na hlavu čepiec, v ktorom do svadobnej izby vkročí, a od staršieho družbu starým svatom a svadobným hosťom predstavená býva. Na to večerajú oba mladoženích s mladou nevestou v osobytnej izbe, po strovenej večeri navráťa sa do svadobnej izby a tam tancujú a zabávajú sa dokiaľ sa jim ľúbi. Svadba (veselie) trvá u majetnejších tri, štyry dni od pondelku až do piatku.

Na druhý deň svadobného veselia vezú ženy spievajúc a džbánky naplnené vínom držiac v rukách duchny, kasňu, často politirovanú, a truhlu za nevestou. Prijdúc do svadobného domu za židov preoblečení paholci, vyprávajúc slovensky so židovským prízvukom, kupujú tie duchny pre ženícha a peniaze, ktoré sa za ne utržia patria ženám, čo duchny dodaly, z tej príčiny „duchnárky“ menovaným. Tam dostanú obed, v nevestinom ale dome chystá sa jim večera.

Keď sa dievka vydá na druhú osadu, prvú nedeľu po sobáši je hostina z nevestiných rodičov, druhú nedeľu u ženíchových, aby sa lepšie poznali a sa spriatelili.

Svadobné pestvá alebo kratochvíle. V druhý deň svadby vystrájajú všeliaké pestvá. Jeden slamou celkom omotaný chlap, majúc hrubé drevené nohy ako vôl pripravené na hlave vozí gajdoša na káre po dedine, ostane pred domom každého svadobného hosťa stáť, gajdoš mu jednu zagajduje a tak ide k druhému, tretiemu, až všetkých do svadobného domu povolá. V tretí deň svadby ukradnú paholci svadobným hosťom predo dňom všeliaké veci, ako: pluh, bránu, kolesá, lušne atď., a odnesú do svadobného domu, tam sa potom drží verejná licitácia, a každý si musí svoju vec odkúpiť, za to nakúpia vína; sliepky ale, ktoré ukradnú, zabijú a užijú. Pred tou licitáciou chodí chlap po dedine a bubnujúc na krhle, celkom vážne oznamuje, že v tom a tom dome pod tým a tým numerom, o tej a tej hodine na pluhy, brány atd. licitácia držaná bude.^[3]

Dokiaľ sa ľud lepšie vládal a víno lacnejšie bolo, chodili svadobníci s muzikou po dedine a viedli so sebou kohúta na motúzku uviazaného, a keď prišli do svadobného domu, kohúta na koľku priviazali, vyčítali mu sentenciu, starší družba zaviazal mladšiemu ručníkom oči, ale tak, že trochu videl, a tento musel šablou alebo keď takej nebolo, kosou kohútovi hlavu soťat. Na kohútovi si hudci chutnali.

J. K.