ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Znám čarodejnú, veľkú moc:
jej Tatier svet sa korí,
slnce i mesiac, deň i noc
i šíre ľudstva sbory —
bo mohútnejšia je od žuly,
hroznejšia, jako zbraň,
pred ňou sa darmo hradby vzpnuly,
pred ňou sa tyrann chráň! —
preborí ona pevné múry,
preletí výše hôr,
nezľakne víchru sa ni búry,
zdvíhne sa k lúčom zôr; —
preletí nesmierneho mora
diaľ neprehliadnu, šír,
najtajnejšieho do priestora
vniknúc, sťa lietny chýr; —
porazí zhubca, nepriateľa
a prchne pred ňou ďas,
ju neporaní smrtná strela,
ju nezahatí čas; —
prebodne ona ľudské srdce,
prebodne ľudskú hruď,
prelomí ukrutnosti tvrdze,
no nezrieš vyprysknúť
ni kvapky krvi — len jak z oka
by slza, — z hrude ston —
a letí sila tá z vysoka,
sťa šírozvučný zvon
a letí sila tá z výšavy,
sťa hrúzonosný hrom,
že zatrasú sa hradieb stavy,
základov pevných dom —
v porobe rodu tisíc liet
život mu zachovala,
keby nie moc tá — nás už niet!
za ňu buď Bohu chvála!
Tá moc je kúzlo, čarný div,
je pohádková báj,
ňouž zaskvejú sa kvety niv,
ožije pole, háj —
tá sila slzy bôľu stiera,
zaháňa trpký žiaľ,
z nej techy sladkej zdroj vyviera
a trápy prchnú v diaľ —
tá moc ťa hor’ k nebesám dvíha,
ku Božstva výšam v let,
tej moci plná dejov-kniha,
tej moci plný svet —
tej moci strašné búro-znenie,
tá sála jako blesk,
jej zun sťa hromu rachotenie
no žiari, sĺnc sťa lesk,
sladká sťa zvanie anjelovo
a ostrá jako meč — —
tá moc: to slovenské je slovo,
tá moc: slovenská reč!