Memento

Deň za dňom hynie — čas sa míňa
ty nedbáš jeho úbehu —
dňov zašlých duša nespomína,
len letí žitia ku brehu.

Dňov zašlých duša nespomína,
necíti ztraty jejich žiaľ,
jakoby slnca kruh plamenný
večite tebe koloval.

Deň za dňom hynie, jejich úmor
nebudí v tebe trúchlosť, bôľ,
ba ešte zdá sa, že si praješ,
by čas rychlejšie ubiehol.

Ó ľahké srdce! — dočkaj, dočkaj,
bude ti žiaľ, bude ti rmut,
túžbou po zhynulej mladosti
bude ti plný každý kút.

Bude ti ľúto, žes’ necenil
každunký svetla okamih,

sladkého svetla, srdcobitia,
mladého žitia každý dých.

Bude ti ľúto, žes’ nezdržal
uháňajúcich mladi chvíľ,
žes’ božských darov nessal nehu
zo všetkých krásnej duše síl.

Bude ti ľúto, žes’ nestavil
v diaľ rachotiaci časov voz,
žes’ nebral z neho krás poklady,
šľachetných duší šťastný lós.

Bude ti ľúto, žes’ nestavil
tonúci v večnosť časov čln,
žes’ nebral z neho pravdy, čností
a činov veľkých slávny spln!