ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dlhé roky zamknuté ste
piesne moje boly
v tajnej skrine tmavom mieste,
v morivej nevoli;
dlhé roky čušaly ste
svojho života neisté,
ptáčatá sťa v hniezda skrýši
pred krahuľcom v hroznej výši,
pred ubijcom, ničiteľom — —
no slobody zavznel zvon!
Von sa teraz, piesne, von
lúčezarného do poľa!
hoj! jaká vám bude zvoľa!
na slobodu, na úslnie,
okúpať sa v lúčov vlne!
voľné ste vo vzduchu skvelom!
Von sa, moje ľúbe piesne
z tmavej skrine dusnej tiesne
von sa, na slobodu, von!
bude to radostí shon!
Už ste vo tme skoro shnily,
teraz sa vám otvorily
žalár-dvere; — von sa, von
bo už utrpení skon; —
nastal jasný, voľný deň,
žiari Slávy čarná sieň —
dosť ste sa už ukrývaly
vo tme, v dierach v horkom žiali,
sťa zlodeji by ste boly
vy, martýrov glorioly
hodné! — von, na voľný vzduch!
nech sa v výš vyšvihne duch,
krýdielcami nech trepoce,
v úslní sa nech ligoce,
nech ho teší slnca jas…!
Rozliehaj sa piesní hlas
slobodným slovenským krajom,
čo nám skoro bude rajom — —
Leťte piesne, voľná vtáč
v grúne, stráne, v nadoblač,
do chalúpiek môjho ľudu,
kde vás radi vítať budú;
pejte: Bože milosť nivám
sošli spevolubých Čiech,
Morave, ku nejž sa dívam
pomnúc detských časov tiech.
Von sa, piesne, von
v tiech, radostí shon
dlhovekom po žalári
v Tatier kraja lučezári,
zavznel slobody vám zvon!