Volajú ľudie vo veľkom blude:
„Len kto to kedy pamätá —
dve slnká! — Bože, len čo to bude,
čo to bude z toho sveta?!“
Páčte len, páčte! tých slncí dvoje
jak tonie v čiernej mrákave!
Razom tma — zmätok, blesk, tresk i boje —
potoky hučia krvavé.
Za bleskom hromu bežia národy,
volajúc: „To deň svobody!“ —
A v tmách padajú do bludov jamy —
Bože! zmiluj sa nad nami!
Zvoňte, hej! zvoňte! to je noc hrozná!
Už všetky živly sú v boji;
už mater svoju dieťa nepozná,
Brat brata kole, svojsky na svoju
strechu si metá plamene.
Kto zrobí koniec krutému boju?
noc čiernych chmár kto rozžene?
Hľa, hľa! vidíte? polnočnú dúhu!
jak sa puká zorou rána.
A čo to, kto to v tom jasnom kruhu
Vidíte Ho — Velikána?
Páčte! jak bleskom mrákavy roní,
ako stúpa z hôr na hory;
kol Neho blyštia šabieľ milióny,
nad hlavou šumia prápory.
Zastal; prst hrozný zdvihol dohora —
zatriasli sa šíre svety:
i razom, sprostried mrakov obzora,
slnko jediné zasvieti.
A pokoj všade. Kto to bol, viete?
Kde má otčinu a jakú?
To On! — málo Ho vídať na svete,
no keď vyjde, to v zázraku.
Keď to Východu brány povodeň
s hrôzou rozpraskla krvavá,
Západ už kričí, že to súdny deň;
vtedy On, vtedy povstáva.
Vtedy sa javí tento Neznámy,
on to veľký posol boží —
a pred Jeho sa razom nohami
vzbúrený živel uloží.
A či neviete o tej kométe,
čo bola vzišla nad nami,
čo metlou žiarnou mietla po svete,
rovnala vrchy s dolami?
Keď to od neba svet odtržený
blúdil bez slnka, bez Boha?
Vtedy On zdvihne meč svoj plamenný
a — čistá zem i obloha.
Tak, vraj, keď sa svet dá do svevole,
zem tá vystúpne z koľaje:
On to, vystúpi na snežnom póle,
zem v cestu pravú prikľaje.
A keď v západe slnko dotleje —
a priblíži sa sveta skon:
nové On svetu zažne nádeje,
nové vyvedie slnko On.
R. 1848/9
[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 2.
[2] Vznikla v Pešti a na Skálniku r. 1851 podľa Bottovho udania v rukopisoch. V Spevoch datuje ju 1848/9. V rukopisných Sobraných spevoch z r. 1873 i 1879 má titul Zjavenie v (z) r. 1849. V prvom zošite (1873) má Botto tieto poznámky: 1. k veršu „more sa pred ním uloží“ (v našom texte „vzbúrený živel uloží“) pozn: „východu pokorenie“. 2. k veršu „a čistá stane obloha“ (v našom texte „a — čistá vstane obloha“) pozn.: „Napoleona pokorenie“. V druhom zošite (1879) pridal ešte tieto poznámky: k veršu „Len kto to kedy pamätá —“ pozn.: „Takéto znamenia na nebi sa vskutku pred revolúciou ukazovali“; k veršu „Ku hviezdam hor pnú sa vody“ (v našom texte pozmenené verše — zodpovedá mu verš „s hrúzou rozpraskne krvavá“ (povodeň) pozn.: „Ťaženie východných plemien“; k veršu „A kto neviete o tej kométe“ (v našom texte „A či neviete o tej kométe“) pozn.: „Napoleon I.“
Báseň je prvý raz odtlačená v Sokole IV, 1865, 31. jan., str. 21 — 2 pod názvom Zjavenie z rotou 18**. Na ukážku, ako Botto zdokonaľoval svoje básne, nech tu stojí znenie slohy zo Spevov:
Keď to Východu brány povodeň
s hrôzou rozpraskla krvavá,
Západ už kričí, že to súdny deň;
vtedy On, vtedy povstáva.
proti zneniu v Sokole:
Keď slnce už božie hasne v poludní,
ku hviezdam pnú sa hor vody,
keď svet už kričí, že je deň súdny —
vtedy On — vtedy vychodí.
O čo je pozdejšia úprava plastickejšia — a aká je i politicky jasná!
Galéria obrázkov
Obrázok
