Nad mohylou J. Kollára

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 230 čitateľov.

Autor: Ján Botto

Digitalizátori: Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Daniela Kubíková

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nad mohylou J. Kollára

[1] [2]


Kto to tu plače? — že, vraj, mŕtvy On!
  Nie! neverte — to sú klamy.
Pravda, že na deň odzvonil už zvon,
  no, zora tu, nad horami!

Kto to tu plače? — že vraj proroka
  odznelo slovo — pustý dom.
Neverte, bratia — zdvihnite oka:
  slovo to stalo sa telom!

Kto to tu plače? — že On nežije,
  kto to tým svet i nás mámi?
Páčte len vôkol: Slovanstvo žije —
  a duch Jeho medzi nami!

R. 1859


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[2] Turiec 1859. V Sobraných spevoch 1873 U hrobu Kollára, 1879 Na mohyle Kollárovej s údajom „z r. 1859“. Uverejnená v Dobšinského Sokole I, 1860, str. 53, 5. júla pod názvom U hrobu Jána Kollára, ako „Ozvena na pieseň v Lipe I, 1860, str. 139“, čiže Bottu vyprovokovala napísať báseň s tým istým názvom báseň Emila Černého, ktorú Botto takto odmietol ako plačlivú. Vyšla i v Slov. Kalendári na r. 1881, str. 70.