SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Strossmayerovi

[1] [2]


Vystretý usnul na bojišti Slovan,
  pri boku zbroj skrvavená;
ktože, kto prišiel podívať sa naň,
  či zomrel, či ešte stená?

Ba prišli k nemu sticha, pomaly,
  prišli ľudia dobrej mysli:
zbroj mu cisársku z tela odpásali
  a kývnuc plecom — odišli.

Tak zostal víťaz sám na slávnom poli —
  mŕtve len telá z všetkých strán;
zasadli radom vrany i sokoly
  krv jeho piť z odvretých rán.

A sebou nehne z krvi stieklo telo —
  živý musí s mŕtvymi hniť,
slovo života na rtoch mu primrelo,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  srdce v prsiach prestalo biť.

To, Slavian-junák, cnosti tvej odmena —
  tak svet činy tvoje súdi!
Umieraj, lež, hni, syn veľkého mena,
  však ťa deň súdny prebudí! —

Zasvitlo — predsa. Časy sa už menia.
  Mlčania už puká pečať;
nad hrobom slovo zaznelo vzkriesenia,
  ruku podáva bratu brat!

Sláva Ti, Otče! Tys’ vyrkol to slovo,
  primreté na rtoch národu:
Slovanu srdce udrelo nanovo
  za zlatú jeho slobodu.

Oko sa jeho dvíha hor’ do neba,
  v prsiach nadšenie i viera:
a národ živý, Otče, večne Teba
  v pamäť svú vďačnú zaviera!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
R. 1869



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.

[2] Prvý raz vyšla v Dobšinského Sokole I, 1860, str. 69, 25. júla s takýmto dlhým titulom: „City Slováka venované jeho excelencii, osvietenému pánu Jozefu Strossmajerovi, biskupovi diakovskému a sriemskemu, jeho c. kr. ap. veličenstva skutočnému tajnému a ríšskemu radcovi, belohradského, smederevského biskupstva apoštolskému vikárovi atď., atď.“ V Sobraných spevoch z r. 1879 má Botto k básni túto poznámku: „Strossmajer. Jeho excelencia biskup diakovský v shromaždení ríšskej rady 21. júna 1860 — keď Majláth (maďarský poslanec — J. M.) všetkých obyvateľov Uhorska i v národnom zmysle len za Uhrov (akoby Nemcov a Slovanov tu nebolo) a maďarskú reč jedine za historicky, politicky a zákonne na štátnom poli oprávnenú vyhlásil — pozdvihol prvší slovo za právo individuality národnej. Za čo od Turč. Sv. Martina čestným mešťanstvom poctený bol.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama