E-mail (povinné):

Ján Botto:
Čierna Hora

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Viera Studeničová, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 458 čitateľov


 

Čierna Hora

[1] [2]


Hodil Marko bodsekáň[3] do mora.
Nadišiel sen junáka — Bisurman —[4]
ovinul mu jeho hlavu bujnú,
opútal mu ruky, nohy silné;
len jedno on tvrdý sen — Bisurman —
spútať nezná: to junácke srdce.
Králevič spí — ale bije srdce.

Oj, Hora, Čierna Hora! — tys’ to srdce Markovo![5]
Ty biješ — i biť budeš, kým on vstane nanovo.
Bi! — však už blízko ráno, už sa mu pohla hlava,
už paloš svoj junácky dobýva ruka pravá;
bi, srdce, bi — Hora, bi! — junák Marko vstáva!

Oj, ty mesiac pohanský! čože búriš to more?
Zlé vetry ti to kážu? — daj pokoj Čiernej Hore!
Nebúr osudné more, never víchrom najatým,
bo vietor ide sem-tam — a more: jej pobratim.
Chcel by si, chcel vyhasiť i to svetielko malô,
čo z tej veľkej osnovy slávy tu pozostalo?!
V oku ti je tá hviezda doposiaľ nesklamaná?
Darmo, darmo — syn noci! — to dcéra jasná rána.
Ona tvojou nebola, nebude — byť nemôže,
bo nablízku jej mladý: veliké slnko božie!
A ver mi — na Alaha! - ty, s tou tvárou nebohou —
čo priam zmútiš deň s nocou a more to s oblohou,
to zatopíš svet celý v svojom vzteku pochabom:
to jej len svadbou bude, ale tebe — pohrabom!

Hora, ty pieseň živá, ty čarodejná Víla,
teba kliatba Slovanstva ani raz nezlomila!
Ty v náručí materskom od hmlistej nepamäti
chlebom slobody chováš junácke svoje deti!
Veky jak vetry prešli ponad tie tvoje bralá —
a tys’ zavše tá mladá, tá istá si ostala:
bratom to Zlatá hora — a vrahom Kykymora!
Hej! bo verne ty konáš zverenú úlohu:
biješ vraha — a k svojmu modlíš sa Pánu Bohu.
A kým tvoj kríž ti svieti a tvoj jatagan zvoní,
neboj sa, Hora, tebe nesvitne deň pokonný.[6]

No, svet starý nevidí cez sebstva okuliare,
nevidí Čiernej Hory zapálené končiare.
Nevidí, nechce vidieť tú žiar svätých obetí,
on, ľudomil — sám chová draka na Slávy deti,
on, kresťan — svetlo kríža roznáša za tri morá,
a doma chvostom konským przní tu kríž potvora;
ústa plné slobody — ruky čierne Kaina:
oj, svet, svet, to mrcha znak — bije tvoja hodina!
Boh oklamán nebude, — to tôňa už večera,
to tôňa smrti večnej dušu tvoju zastiera.
Neviď, necíť! však za to Hora stala, stáť bude;
ale ty jak stáť budeš raz na tom božom súde?!

A ty čo? — svet môj mladý! — ty svoj neskalený zrak
opri v túžbach posvätných na ten nezlomný barjak!
Pozri, pozri na Horu: tam kvet junáckej mladi,
tam spočinul duch dávnej, duch velikej Helady,
tam stojí oltár nášho praboha Svätovíta,
žiar životvorná z neho vo štyri strany svitá,
žiar tá, čo raz zažatá viac nikdy nezhasína,
čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna,
žiar to, čo ju Prometej[7] kedysi zniesol z neba:
tou žiarou oko rozži — a poznaj raz sám seba!

R. 1862


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 3.

[2] V Štiavnici 1862. Rukopisné Sobrané spevy 1873 i 1879. Prvé uverejnenie v Černokňažníku II, 1862, str. 157 — 8, 27. júla spolu s básňou Sama Tomášika, tak isto pomenovanou.

[3] bodsekáň — kyjak, mlat (častejšie budzogáň, v ľud. povestiach)

[4] Bisurman i busurman — u niektorých slovanských národov prezývka mohamedánov ako nevercov a ukrutníkov.

[5] Marko — kráľ srbský (1371 — 1394) ospevovaný v epických srbských spevoch stal sa národným hrdinom ako Marko Králevič (kráľov syn).

[6] pokon (do pokona) — koniec (do konca)

[7] Prometej — správne Prometeus. Podľa starogréckej báje ukradol bohom na Olympe (ich sídlišti — najvyšší vrch Grécka) oheň a zniesol ho na zem, aby sa stal dobrodením ľudstva; bohovia ho za to prikovali o bralo Kaukazu, kde mu sup trhal vnútornosti. Čo však vo dne sup vytrhal, to sa vždy v noci zahojilo — a tak Prometeus trpel neprestajne.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.