Kukučka
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Michal Garaj, Tomáš Sysel, Miriama Oravcová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková
Sedí, sedí samučká
na javore kukučka.
Počúva tam, počúva,
ako vetrík podúva.
Pod javorom dievčina
kukulienku zaklína:
„Povedzže mi, ty to znáš,
kedy pôjdem na sobáš?“
Sedí, sedí samučká
na javore kukučka.
Sedí nemo, jaj, beda!
čo mi neodpovedá?
„Jajže, Bože! čo je to?
Sľúbil sa mi na leto;
už to leto uchodí —
a môj milý nechodí!“
Zavial vetor kadesi —
kukuk letí za lesy —
a pred ňou ktos’ zastane:
„Milá, veď už po Jane!“
[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.
[2] V Pešti 1851. Prvé odtlačenie Orol V, 1874, str. 167, 30. mája. V oboch rukop. zošitoch. Opravujeme verše podľa Bottových opráv, odtlačených Dobšinským v Slov. pohľadoch III, 1883, str. 476:
Sedí nemo, len sedí,
nedáva odpovedi.
Sedí nemo; jaj, beda!
čo mi neodpovedá?
