SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na Demitra

[1] [2]


Sto bohov, prabohov, či to vždy tak bude?!
Tak smutno, tak clivo — len čo vietor hudie.
Chodníčky zaviate — junač kdesi drieme:
hej, ktože nám zahrá tú našu „od zeme“?
Jozefe, kdeže je tá tvoja píšťala?
Zapískaj! nech to hne tie karpatské bralá.
Kde tvoje, Ondrejko, husličky z javora?
Zahraj nám! nech to znie i zhora i zdola.
A kde je, Samo náš, tvoj huk zlatorohý?[3]
Zadudaj! nech detva skočí hor’ na nohy.
Hore hu! nič preto, že sme my chudobní:
hoci sme chudobní, ale chlapci hodní!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hore hu! nič preto, že sa biedne máme:
naša dobrá vôľa i tú biedu zláme! —
Tak smutno, tak clivo — len čo vietor hudie:
sto bohov, prabohov, či to vždy tak bude?!

R. 1869



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.

[2] V Banskej Štiavnici 1869. Odtlačená v Tábore I, 1870, str. 273. Rukopis v oboch zošitoch. Rozdielu v textoch niet.

[3] mená Jozef, Ondrej a Samo v básni označujú Jozefa Hurbana, Ondreja Sládkoviča a Sama Chalupku.