Novoročná
Autor: Ján Botto
Digitalizátori: Michal Garaj, Tomáš Sysel, Katarína Diková Strýčková, Ina Chalupková, Daniela Kubíková
Leží dieťatko — leží na slame
v jasličkách — púček ružový,
mať v slzách nad ním rukama láme,
hľadiac v ten hmlistý rok nový.
„Ach, ktože, ktože, kto mne spomôže?
Pod strechou bieda, v svete boj;
bratia ďaleko — Pán Boh vysoko:
čo bude z teba, anjel môj?!“
Pozri len, pozri, mať utrápená,
nevidíš hviezdu nad sebou?
Hviezda tá znamä tvojho spasenia;
neboj sa, matko: Boh s tebou!
Netráp sa, netráp o dieťa svoje,
nech prídu, aké chcú časy:
nesmrtnosť svieti z tých očí dvoje,
Herod svetlo to nezhasí!
Zotri tie slzy, mať pekná, z tvári:
hmlistá presvitá obloha,
a bárs neprídu troch kráľov dary,
príde dar iste od Boha.
Príde dar veľký, príde deň slávy —
deň slobody i pokoja,
a bárs aj východ bude krvavý:
žije pestún — junač tvoja!
Do Betlehema, mlaď, už sa zorí,
kol dietka Slávy sem sa v rad!
Rozviň ponad ním svoje prápory —
z prsú mocný postav mu hrad!
R. 1861
[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.
[2] V Banskej Štiavnici 1861. Odtlačená v Dobšinského Sokole II, 1861, str. 10, 5. januára. V oboch rukop. Sobraných spevoch upravená, ako je v Spevoch. V Sokole namiesto ostatnej slohy („Do Betlehema… atď.) je:
Tá junač tvoja, tá junač mladá,
keď sa zlé životy rozohnia,
na srdce vrelô tvoje dieťa dá
a vynese na úslnia.
Napred za hviezdou k dieťaťu slávy,
napred, napred, junač moja!
Rozviň ponad ním svoje zástavy —
spievaj mu pieseň Záboja!
