SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do pamätníkov

[1] [2]


Píšem na lístok — sniežik to biely —
  viem dobre, že to včas zhynie,
bo sotva jarný vetrík pritrieli:
  sneh sa potôčkom rozplynie.

No, nedbal by som, lístok maličký,
  že budeš jak sneh nestály —
keby v Jej očkách len dve kvapčičky
  z pamiatky mojej zostali!

* * *

Vi si , vi si, dievča milé,
  vi si vienok ľaliový —
aby si sa zaľúbilo
  tomu svojmu šuhajkovi!

Vi si, vi si, kým čas ranný,
  kým na kvietkoch ešte rosa,
kým tie kvietky v štyri strany
  bujné vetry neroznosia.

I ja Ti dám kvietok malý
  do pamiatok Tvojich vienka:
kvietok malý, ale stály,
  ako moja rozpomienka…

R. 1854



[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Spevy 4.

[2] Turiec 1854. V rukop. Sobr. spevy 1873 prvá časť nazvaná Do pamätníka, druhá časť Aničke (do pamätníka); v zošite Sobr. spevov 1879 ako vo vydaní Spevov.