Na 60-ročné jubileum A. K.

U K…šov skáču žrebce —
šelma, kto dnes spievať nechce!
Ej, hej! — no, jak? do paroma!
keď mi Múzy nieto doma.
Odišla mi včera zrána
podívať sa, vraj, z Balkána —
čo za osud sa tam pradie,
či už svieti kríž v Carhrade?
Čo tu? Bože premilený!
či už v svete nič bez ženy?!
„Dievča! kde si? do sta hromov!
Piesne treba! — ber sa domov!“
volám za ňou telefónom —
„Po drôte mi stúpaj honom!
A nejastri sprava, zleva
na Gurku, na Skobeleva,

bo tí majú mrcha oči,
s dievčaťom sa svet hneď točí.“

  Tu mi Ona telefoní:
  „Nemáš drôtov ani koní!“
  Čo tu, reku, poslať Peja,
  čo nosieva na Mateja?
  Ale kým ten s ňou docuhá,
  zatiaľ bude slávnosť druhá!

Vtom sa ozve z telefóna,
čujme, čo to spieva Ona:

  Na vrch hole sniežik svitá
  a v údolí ruža skvitá!
  Ach, Bože! jak krásno je to,
  hore zima, dolu leto!
  Na Balkáne piesne hudú:
  boli časy, ešte budú!
  Od Adrie vietor veje,
  od Carhradu hurá! zneje:
  na Sofii kríž sa skveje! —
  Slávne časy, slávne deje;
  šťastný človek ten vo dvoje,
  čo v nich slávi deje svoje!“ —

A tu že čo? Nuž hľa, tieže obrazy nezvadlé
svieťa ako maľovidlá v čarovnom zrkadle.
I tu, ako v Carihrade slávne hurá! zneje,
na našom sa Hrdinovi šiesty krížik skveje,
i tu, ako na Balkáne — páč v tej Jeho tvári —
jasná sa tu zima s letom teplým milo pári:
na temeni sniežik svitá a na líci ruža skvitá!
Hojže, Bože! poprajže Mu, popraj, Bože milý,
ku krížom tým nové kríže, no i nové sily!
Nech uvidí, keď raz i tu jedným pekným ránom
zavíta k nám slobodienka ako nad Balkánom,
keď sa i tu zbité právo víťazstva dobije:
pravda od dvier pôjde za stôl — krivda do Ázie!

11/2 1878