E-mail (povinné):

Ján Botto:
Rimavín

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 212 čitateľov


 

Rimavín

[1] [2]


Poďže sem, synček môj belohlavý!
čo toľko pozeráš do Rimavy?
Keby si vedela, mamka drahá,
jak ma v ten vodný svet čosi ťahá!

Poď domov, poď domov, kvietok zlatý,
šije ti mamička nové šaty.
Počuj len, mať, počuj, jak ma vábi:
Poď, poď, poď, strieborné dám ti háby.

Poďže ty len ku mne, milý synu,
pletiem ti vienoček z rozmarínu!
Čuj len tú Rimavu, jak ma zove:
Poď, u mňa máš vienky diamantové.

Poďže ty, synček môj, poď len ku mne,
zaspievam ti piesne krásne, šumné.
Počuj len, mamička, mamka moja,
jakú mi tu hudbu vlnky stroja!

Poď domov, synček môj, ideš sa ty
zabávať na pažiť s kamaráty.
Jakže nejsť, keď ma tak, ach, volajú
tie vlnky so sebou ku Dunaju.

Poďže len, poď domov, môj holúbku,
stará mať rozpráva pri kozúbku.
Hoj, idem, už idem, mať ľúbezná,
veď takých povestí nik viac nezná.


[1] Poznámka Zlatého fondu: Báseň sa v Súbornom diele nachádza v časti Z pozostalosti básnikovej.

[2] Túto básničku Botto vari vôbec odložil ako prvý koncept k básni Na brehu Rimavy. Z viacerých dočmáraných náčrtov zase Dobšinský urobil z nej peknú a súvislú vec (na tom istom papieri ako predošlú). No sám poukazuje na jej súvislosť s básňou Na brehu Rimavy údajom „str. 109“ a ešte raz „porovnaj vytlačenú na str. 109“, t. j. I. vydania Spevov, kde táto báseň je. Poznámka týka sa partie, ktorú odcitujeme.

Škultéty odtlačil Rimavína s Práčkou na Rimave v Slov. pohľ. XVI, 1896, str. 497 — 8. Škultéty z toho istého papieru Dobšinského prevzal aj túto partiu:

Na brehu Rimavy chlapček sedí,
na vlnky šumiace snivo hlädí.
Varuj sa, synček môj, varuj vody,
tam baba zelená chlapcov zvodí,
ona by ťa vzala až do Tisy,
a tam, môj synáčku, zhynul by si.
A tuto krásny svet, jasné nebe,
a tak mu dač volá, ťahá k sebe.

Či čuješ, mať moja, jak to žiali:
„Poďže k nám, poďže k nám, chlapček malý!“
Počuj len, počuj len, jak to mámi:
„Poďže k nám, chlapček náš, hrať sa s nami!“

A čo by priam zašiel ku Dunaju,
tvoje ma slovíčka privolajú,
a čo by až v Čierno pošiel more,
na tvoje volanie prídem hore.“

Túto partiu sme vynechali. Rimavín sa zrejme končí veršom „veď takých povestí nik viac nemá“. Pridaná partia je z konceptov Na brehu Rimavy. I Dobšinský má na konci Škultétym odtlačenej citovanej partie ešte jednu poznámku: „Porovnaj na D (totiž na liste označenom D — J. M.) Práčka“. Teda tematicky viaže všetky tri básne (Na brehu Rimavy, Práčka na Rimave, Rimavín).

Na obe odtlačené básne má Škultéty toto poznamenanie (str. 498 — 9):

„Dávam tlačiť tieto dve básne z tých istých papierov Bottových, z ktorých Pavel Dobšinský povyberal to, čo roku 1883 podal v Slovenských pohľadoch (str. 455 — 476). Pod báseň Práčka na Rimave Dobšinský ceruzou poznačil: ,Botto mohol túto básničku podať do vydania Pokornému (rozumej vydanie: Spevy Jána Botto. V Praze 1880 — J. Š.), ale nedal — tedy neuznával ju za dokonanú.‘ Poznámka nezdá sa mi byť odôvodnenou. Ja by som skorej povedal, že Bottu mýlila snáď akási podobnosť básne s Aranyovou Ágnes asszony (slovenský preklad Dunaj 1874, str. 59 — 63 — pozn. J. Š.), a vysvetľovať pôvodnosť svojej myšlienky — to nevidelo sa mu byť primeraným. — Ako väčšinu svojich známych básní Botto skladal i túto iste v rokoch 1846 — 48. Na to poukazuje i jej formálna a ešte aj iná príbuznosť s básňou Rimavín. Obe básne Dobšinský prepísal na papier pôvodne Bottovi prináleživší a doložil pod nápis básne Rimavín: ,V zbierke č. 36‘. Táto ,zbierka č. 36‘ podľa všetkého bola však jedným z tých zošitov, ktoré Dobšinský opatroval zo svojich levočských študentských časov, v rokoch 1846 — 47 strávených spolu s Bottom: to jest Bottova báseň Rimavín povstala ešte za onoho času v Levoči, a s ňou i báseň Práčka na Rimave. Arany bol od Bottu starší o 12 rokov, ale literárne pracovať nezačal tak mladý ako náš básnik. Len dve epické dlhšie básne jeho, Elveszett alkotmány (Stratená ústava — J. M.) a Toldi, vyšli pred 1848. Balady svoje, medza nimi i Ágnes asszony (Pani Agneša — J. M.), Arany pozdejšie skladal.

Ku básni Rimavín a čiastočne i k Práčke je kľúčom alegória Na brehu Rimavy.“

A Škultéty cituje kus tejto básne.

Na tieto poznámky môžeme pripomenúť:

1. Pokornému nedal Botto Práčku preto, lebo báseň Na brehu Rimavy, ktorú mu dal, pokladal za najlepšie spracovanie témy, Práčku a Rimavína len za koncepty k tejto téme. Aranyova Ágnes asszony nehrala tam nijakú úlohu. Botto robil „ponášky“ celkom vedome a filiácie našli by sme i pri iných jeho prácach (napr. s Mickiewiczom, Slovackim a pod.).

2. Všetky tri básne skladal Botto v sedemdesiatych rokoch, lebo priliehajú na politickú situáciu a z konceptov (pravopis, papier a pod.) to vidno jasne. Poznámka „v zbierke č. 36“ neznamená nijakú levočskú zbierku, ale poradové číslo 36. básne Na brehu Rimavy v rukop. Sobrané spevy 1879, kde Botto udáva jej vznik týmto rokom (1879). Že nevznikla prv, svedčí aj to, že v staršom rukop. Sobrané spevy 1873 a pozdejšie jej ešte niet, hoci tam vpisoval básne až po rok 1878.

3. Tým padá aj skúmanie, či v čase vzniku Práčky mohol alebo nemohol Arany už Bottu ovplyvniť. Práčka vznikla hodne neskôr ako Ágnes asszony, ba Botto už mohol poznať aj Škultétym citovaný slovenský preklad v Dunaji 1874.

Náš text Rimavína je podľa Dobšinského odpisu.




Ján Botto

— básnik, jeden z najvýznamnejších autorov romantických balád Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.