Tma u nás

Tma u nás, — sám Boh snáď už nevidí, čo sa robí!
Zem trasie sa pod nami, otvárajú sa hroby,
umrelci na svoj’ vlastnom hulákajú si kare,
vlci pastierov vytím zbúdzajú v košiare.
Psi mlčia. Krt slepý nečujúc nič blížiacej o potope,
ryje, urputne ryje, — svoj vlastný hrob si kope;
býky do výšky nás dvíhajú pýchy rohy,
silou-mocou stavajú nás hore na nohy;
do kriku nútia nás, brať našu duria zo sna,
Samsona pribíjajú za vlasy o krosná;
do rúk nám tisnú sami mučenej pravdy zbrane: