Rád by ja činom ožiarené čelá
venčiť — Bože môj — ale pusto všade!
Nekvitnú kvety po tom rodnom sade,
Dodola ešte ku nám nedospela.
Len viera slnkom nech tú pôdu zhreje,
a vôľa dobrá jarným vetrom veje:
životná sila zahrá v mŕtvej hrude,
i čoho nieto, to, dá Boh, že bude.