Ta ma nes, ta, koníček môj plavý,
ta na druhý bájny svet — v svet srdca, dobrých duchov,
kde nemožnosť hradbami stojí,
kde čo dobré neumiera,
kde čo pekné neošpatne,
kde čo pravé neprepadne,
kde čo slávne nezahasne;
krása kvietkami prekvitá,
dobré city rosou sa trblietajú,
jedným slnkom hraje, ligotá sa všetko,
jednou piesňou vtač i duša rozplýva sa v harmónii,
kde dobré nad zlým víťazí — — —