Zlatý fond > Diela > Slovenské ľudové rozprávky I.

Stiahnite si Slovenské ľudové rozprávky I. ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Samuel Czambel:
Slovenské ľudové rozprávky I.

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Ján Gula, Ina Chalupková, Alžbeta Malovcová, Lucia Trnková, Alena Kopányiová, Tomáš Vlček, Dorota Feketeová, Vladimír Fedák, Lenka Zelenáková, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Erika Majtánová, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 299 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Samuel Czambel
Názov diela: Slovenské ľudové rozprávky I.
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Bohumil Kosa
Jozef Vrábeľ
Viera Studeničová
Katarína Bendíková
Pavol Tóth
Ján Gula
Ina Chalupková
Alžbeta Malovcová
Lucia Trnková
Alena Kopányiová
Tomáš Vlček
Dorota Feketeová
Vladimír Fedák
Lenka Zelenáková
Lenka Konečná
Zuzana Babjaková
Nina Dvorská
Erika Majtánová
Daniela Kubíková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Samuel Czambel
Názov diela: Slovenské ľudové rozprávky
Vyšlo v: SVKL
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1959
Počet strán: 395

Editori pôvodného vydania:

Dr. Jozef Felix [redakčne pripravil tento zväzok]
Dr. Ondrej Mrlian [rediguje]
Marianna Prídavková [pripravila edične a napísala poznámky]
Zlata Dônčová [korigovala]
Jozef Minárik [zostavil výber a napísal štúdiu]
Zlata Maderová [technická redaktorka]
POZNÁMKY:

Slovenské ľudové rozprávky zo zbierok Sama Czambla.

Vyšlo v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry ako 52. zväzok Hviezdoslavovej knižnice, ktorú rediguje dr. Ondrej Mrlian spolu s Hviezdoslavovou spoločnosťou.

Poznámky a vysvetlivky

Slovenské ľudové rozprávky, ktoré na rozhraní 19. a 20. stor. zozbieral S. Czambel, boli dosiaľ prístupné len pre odborníkov. Rozprávky, zapísané vo východoslovenskom nárečí, vydal sám zberateľ ako textovú prílohu vo svojom jazykovednom diele Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov, Martin 1906 (§ 115 — § 237 na str. 209 — 476). Niekoľko z nich (8) literárne preštylizoval Jozef Horák a pripojil ich k svojmu vydaniu Prostonárodných slovenských povestí Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (IV. zväzok, Martin 1948, 147 — 215). Z pôvodného rukopisu je známych len niekoľko textov (5) v Czamblovej pozostalosti v archíve Národného múzea v Martine. Czamblove rozprávky, zapísané v stredoslovenskom nárečí, uverejnil temer všetky v pôvodnej nárečovej podobe podľa Czamblových rukopisov Jiří Polívka v päťzväzkovom diele Súpis slovenských rozprávok, Martin, I, 1923; II, 1924; III, 1927; IV, 1930; V, 1931. Náš výber sa opiera o Czamblovo vydanie a o celú rukopisnú pozostalosť, ktorej väčšinu (115 rozprávok) opatruje Literárny archív Matice slovenskej v Martine. Niekoľko rozprávok (8), ktoré nepoznal Polívka, je v archíve Národného múzea. Polívkovo vydanie, v ktorom na niekoľkých miestach ide o nesprávne čítanie rukopisu, sme použili ako kontrolný text.

Výber z rozprávok zozbieraných Czamblom sprístupňujeme v čitateľskom vydaní. Preto sme nárečové texty prepísali do dnešnej spisovnej normy, pričom sme ponechali všetky štylistické znaky rozprávkového, a pokiaľ bolo možné, aj ľudového hovorového jazyka. Väčších zásahov do textu, i to zväčša len vo východoslovenských rozprávkach, bolo málo. Opravovali sme len zrejmé vecné a myšlienkové omyly a štylistické nezrovnalosti, ktorých sa dopustili rozprávači. Tieto ojedinelé zásahy do textu uvádzame v poznámkach, v ktorých sú aj údaje o rozprávačoch, o rozprávkach (Czamblovo vydanie v Slovenskej reči označujeme: Czambel §, strany; Polívkovo vydanie Czamblových zápisov: Polívka, zväzok, strany) a prípadné vecné vysvetlivky. Prirodzene, názvy rozprávok — okrem rozprávok Tri priadky, Psota a Hvezdár, doktor hodinár na dedine — sme utvorili sami. Pri vymenovaní textových úprav sa obmedzíme len na tie najpodstatnejšie.

V pôvodnej podobe nechávame archaický vok. typu kráľu, mužu, husáre, ženo popri kráľ, muž, husár, žena a inštr. mužských podstatných mien typu za braty, za mládenci, koláči popri za bratmi, za mládencami. Pri ženských podstatných menách sme však inštr. upravovali, napr. so sani > so saňami. Pre emocionálnejšie zafarbenie nechávame prisvojovacie zámená typu tvoj, napr. musíš nás do tvojej záhrady pochovať, podobne prisvojovacie väzby typu za tvojho dieťatino zdravie a iné staršie väzby, napr. vejmeno, pošla ťarchavá ap. Nechávame aj onikanie, tvary sponového slovesa jest, nejest v sg. i pl. a formy nárečového slovesa tájsť. Nemeníme ani príslovky typické pre hovorový štýl a pripúšťané spisovnou normou, napr. dnuka, dneska, vonka, tuná, tadnu, naostatku, kus, just, akurát, a z toho istého dôvodu aj niektoré spojky, napr. kremä; spojkové dvojice, obvyklé v hovorom štýle, napr. že ako, že prečo, meníme podľa úprav vydavateľstva na ako, prečo ap. V lexike nechávame nárečové slová, ktoré pôsobia v kontexte expresívne alebo sú využité synonymicky, napr. vlastné mená: Macej, Slncokráľ (popri Slnkokráľ), Luciper, Nikdzevaroš, názvy jedál: papcún, vakarovík, opresok, tvary slova princezná (princeza, princezka, princka), bľacha (zámka), násilky (nasilu), opomenúť sa (ohlásiť sa) a i. Z rovnakých dôvodov, no aj z dôvodov všeobecného územného rozšírenia nemeníme ani cudzie slová udomácnené v nárečovom a hovorovom štýle, z ktorých najčastejšie sú: regiment, persóna, špacírka, fruštik, próba, flinta, štangľa, luft, kelner, gver, cušpajz, choseň, študírovať, koštovať, vartovať, štrikovať, došikovať, meldovať, richtovať, špásovať, šusterský ap. Napokon tvary fruštik, frištik, frištuk zjednocujeme na fruštik, podobne gang, gánk na gánok, luft, lucht na luft ap.

Podľa dnešnej spisovnej normy upravujeme pravopisné odchýlky, interpunkciu, členenie textu do odsekov a hláskoslovné nárečové zvláštnosti, napr. > , ništ > nič, nakrátce > nakrátko. Väčšiu úpravu v hláskosloví si vyžiadali zrejme východoslovenské texty, odlišnejšie od spisovnej normy ako stredoslovenské texty, napr. kdze > kde, bulo > bolo, cali > celý, išol > išiel. V skloňovaní upravujeme gen. a akuz. sg. typu toho stroma na spisovný tvar ten strom. Prídavné mená typu peknô meníme na pekné. Východoslovenské zámeno ten, ta, to, toten (tot), tota, toto upravujeme podľa spisovnej normy na ten, , to, resp. tento, táto, toto, podobne všade rozšírené zámeno typu jaký na aký. Archaickú formu pomocného slovesa v 3. osobe pl. sa upravujeme na , podmieňovací slovesný tvar bych na by. Nárečové tvary prísloviek, ktoré podstatne narúšajú spisovnú normu, upravujeme, napr. naspak > naspäť, sťato > stadeto, friško > rýchlo, furt > ustavične, chochli > klokotom ap.; jak, jako upravujeme na ak, ako (ak v časovom význame na ako). Predložku s v inštr. odstraňujeme podľa dnešného úzu, napr. šľahol ho s tým prútom > šľahol ho tým prútom, a naopak, v iných prípadoch ju dopĺňame, napr. veľkou radosťou > s veľkou radosťou. Nárečové predložkové väzby, ktoré majú v spisovnom jazyku iný význam, prispôsobujeme spisovnej norme, napr. o čo prišiel > po čo prišiel, na bráne > v bráne, preň > poň, do domu > domov, ap. Tak isto upravujeme spojky, najmä v textoch východoslovenského nárečia, napr. ta > tak, a, nuž, ale alebo i > i (najmä vo význame aj), a ap. V lexike cudzie slová, ktoré sú územne málo rozšírené alebo ktoré sa pociťujú ako vulgarizmy, upravujeme. Takýmito výrazmi sa hemžia najmä východoslovenské texty. Najčastejšie sa vyskytujú tieto slová: burk > zámok, varoš > mesto, valal > dedina, grati > šaty, kalap > klobúk, harnaď, hadnaď > zbojnícky kapitán, lanc, lancuch, lancuški > reťaz, retiazky, inaš > sluha, šif > loď, kávéház, kávéhauz > kaviareň, kavehauznik > kaviarník, trakterňa, traktirňa, traktira > hostinec, trakternik > hostinský, trakta > hostina, parsún, parsúň > podoba, glieda, glejd, glejt > šík, kišasoňa, kišasonka > slečna, slečinka, folti, falatok > kusy, kúsok, šlosiar > zámočník, štróf > trest, rimski > rýnsky, kerta > záhrada, urlab > dovolenka, kapura > brána, plac > miesto, vimentovac > vyslobodiť, zvodlovať > vyzradiť, štrofac > trestať a i. Ostatné cudzie slová, ktoré nahrádzame spisovnými, sa vyskytujú ojedinele: bart > sekera, batar > koč, bešlajdigung a frgáterunk > rýchly nástup, birtok > majetok, bokolov > súdok, borravaló > prepitné, botoš > kapec, burgar > konšel, cimra > izba, črajcha > čiara, dada > varovkyňa, danšif > paroloď, feršlog > súsek, fiam > môj synu, firer > veliteľ, fošter > horár, fujtáš > náboj, gargaľa > krhla, gvalt > násilie, hantuch > šatka, hašpeľ > kolovrátok, help > porisko, hernadle > ihlice, hofdáma > dvorná dáma, inzula > ostrov, kabel > vedro, kiflik > rožtek, kigľa > sukňa, kisňa > debna, leňunk > žold, míneš > črieda, oriaš > obor, padláš > povala, pagňét > bajonet, pajtáš > kamarát, rabkapitan > zbojnícky kapitán, rätop > hrniec, ristung > výzbroj, sabol > krajčír, sulak > stĺp, šoudar > šunka, šparga > motúz, šporne > ostrohy, štok > poschodie, štrejchnuc > čiarknuť, šus > strela, švajlena > ševkyňa, tist > dôstojník, tou, tov > rybník, urfi > mladý pán, vachkomandant > veliteľ stráže, varga > gamba, varštak > dielňa, zajda > batoh, avandžirovac > postupovať, biztatovac > ubezpečovať, konfuzovat > zúfať, pošatovac > prejsť, pucovať > čistiť, ranžirovac > zoradiť sa, rozflancovac > otvoriť, štrajcac > dohadovať sa, talovac > deliť, vyrajzovac > vykresliť, zaflancovac > zatvoriť, foštrovski > horársky, kalapošski > klobučnícky, segéň, segiň > úbohý, sabolski > krajčírsky, somorni > smutný, štrofani > trestaný, friško > rýchlo, furt > ustavične ap. Pomerne najmenej sme zasahovali do syntaxe. V niektorých prípadoch, najmä vo východoslovenských textoch, upravujeme veľmi neprirodzený slovosled (ide najmä o nezvyčajné umiestenie zvratných a osobných zámen), napr. Išče jomu śe večar calkom ńevidzeu > ešte sa mu večer celkom nevidel, jak Janko ho vidzeu > ako ho Janko videl. Vo východoslovenských textoch napokon vkladáme do predikátu sponu, napr. ja tu tebe veľo roki čekala > ja som ťa tu veľa rokov čakala, co ti śe naučel > čo ty si sa naučil, vi mojho brata dzeci > vy ste môjho brata deti, ešče daleko tote princezi > ešte ďaleko sú tie princezy ap.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Samuel Czambel

— filológ, dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.