Proglas

Proglas – čiže Predslov Konštantína Filozofa je veršovaný predhovor k staroslovienskemu prekladu Biblie. Je vôbec prvou literárnou pamiatkou v staroslovienčine. Jej pergamenovú verziu v cyrilike z 13. storočia objavil v roku 1858 ruský slavista Hilferding

V Proglase dominuje obraz slova, ktorý možno interpretovať nielen ako výpoveď, ale aj ako písmo, vzdelanie alebo ako označenie Biblie či dokonca Ježiša Krista (vtelené Božie Slovo).V tejto sémantickej mnohoznačnosti možno identifikovať všetky Konštantínove argumenty, ktorými obhajoval preklad Biblie do staroslovienčiny. Zdôrazňoval, že bez jazyka nie je možné rozvíjať písomníctvo, bez písomníctva sa nedá zdokonaľovať poznanie a bez poznania nie je možné rozvíjať pravú nábožnosť a zdokonaľovať vieru. Demonštroval tak právo každého národa na vlastný jazyk. a zároveň upozornil na nutnosť písomnej kultúry pre jeho intelektuálny, kultúrny, spoločenský i náboženský rozvoj.

Proglas vyniká nielen myšlienkovým bohatstvom, ale aj vysokou kultivovanosťou prejavu a štýlu. Dlho bol považovaný za prozaické dielo, no neskôr sa dokázalo, že ide o kvalitnú básnickú skladbu. Je to astrof?cká báseň, ktorej sylabické verše sú presne rytmicky členené na dve polveršia. Ak posledné slovo „Amen“ tvorí samostatný verš, potom celkový počet veršov je 111. Tento počet má symbolickú hodnotu, ktorú Konštantín mohol zámerne použiť ako obraz trojjediného Boha. Štýl básne je bohatý na rôzne viac či menej expresívne alebo zvukovo účinné prostriedky, ktoré pôsobia veľmi emotívne. Typické sú časté doslovné alebo parafrázované citáty z Biblie i početné rétorické (argumentačné i presviedčacie) prostriedky.

Literatúra:

KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Kapitoly zo slovenskej literatúry. 9. – 18. storočie. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005, s. 19.

MINÁRIK, Jozef: Stredoveká literatúra. Svetová, česká a slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977, s. 124 – 125.