Slovenské hádanky
V Zlatom fonde SME sme hádanky oživili, aby opäť slúžili všetkým. Hádanky pochádzajú z dvoch diel, Slovenské hádanky od Adolfa Petra Zátureckého z roku 1894 a Slovenských ľudových hádaniek z roku 1981
Hádanka #469
Chlapček, žiačik, ty ma znáš, často so mnou narábaš, na sedadlách bývavam, strojom hodín hýbavam, zdobím devu, panáka a vtač ma má storaká, na jar kvitnem naposledy, chýbam v dome málokedy.
Hádanka #1169
Svadobná hádankazo zbierky Samuela Kubániho zo začiatku 19. storočiaRadi počúvajú na každom veselí, keď pekne záhada ten, ktorý je smelý, z tej príčiny, aby ste nezosmutneli, chcem vás kus rozohriať jak muchy v kyseli. Preložím vám prostú, ale peknú hádku, ktorú dnes môžete hádať po poriadku, nech sa ten trápi, kto má tvrdú hlávku, a nech trošku chytá miesto vrabca kavku. Môže sa uhádnuť bez všetkého hriechu, a kdo ju uhádne, nech sedí potichu, slúžiť k poctivosti to bude ženíchu, keď na jeho svadbe užijeme smiechu. Preto každý otvor uši jak pirohy, počúvaj tú hádku! Však ti zato rohynikdy nenarastú, trebárs máš ostrohy, všetci ticho buďte, nech oddýchnu si nohy. Ja vám príležitosť nezavdám ku zvadám, ani babky za to od vás nepožiadam, každý môže slúchať i Kuba i Adam, nos mu neodhryznem, keď takto zahádam:Čo je to za zviera, čo to za potvora, stojí pri oblokoch, nejde do pitvora, po lúkach sa tára, nechodí do dvora, a vie, kde je gazdu každého komora. Na krave sa nosí, a nie na paripe, tabak rado vidí a nejde ku pípe, keď z konvy von vyjde, tá sa hneď rozsype, tam si hľadí ono, kde kaša ukype. Nevojde do hrnca, tam tiež nesmie kukať, keď ho nemá sliepka, musí sa popukať, z hostiny uteká, netreba naň húkať, a k pekným koláčom nedá sa ponúkať. Všade sa zamieša do každej sklenice, nemiluje žita, nežiada pšenice, nikdy ho v jačmeni nenájde Dennice, tak z ovsa uteká jak od šibenice. S kráľom spolu jedá, s ním spáva v komore, vždy sa za ním vláči i dolu i hore, kňaza rado vidí, nevonia mu faramá ho i richtárka, niet ho u richtára. Rechtor ho posadí medzi druhých v škole, prvým je na krčme, prvým i v kostole, keď knižky nevidí, nejedia ich mole, na vankúši líha, honia ho z postele. Na koči sa vozí a to hneď na predku, keď sa blížia k skladu, hodia ho do stredku, leží na chodníku, nikdy neustúpi, v kráme je na predku a nik ho nekúpi. Žiaden to mládenec, žiadna nemá panna, avšak ho má Kočaj a Šulek Zuzana, on ho má na predku a ona na zadku, kto môžeš uhádnuť, hádaj túto hádku!Hádaj, čo som v svete, či zver alebo hlina, či ryba, či chrobák, či vták, lebo zelina?Nikdy mi nie zima, však som vždy v klobúku, hoc nie som mlynárom, predsa robím múku. Kde pečú koláče, tu ja pri nich sedím, ale na žiadny chlieb ja veru nehľadím, radšej si za čas ľahnem do koryta, po múke sa váľam, hoc nejdem do sita!Kuchárky vždy so mnou polievku miešajú, najviac ma vo sviatok ľudia spomínajú, kováč neukuje bez mňa podkovicu, s kyjom vždycky chodím a nikdy s palicú. Bezo mňa nejedia malé deti kašu, a kto ma vyženie, nikdy nemá kašľu, kozub, kochy, kachle hneď by sa zrútili, keby mňa nebolo, nikdy by neboli. Každý to má v oku, nemá ho na tvári, viac ho nespomeniem, kečka sa mi parí, kto túto neľahkú hádanku uhádne, nech si niekde k súdku či k poháru sadne!A na moje zdravie pije dobrým dúškompohár za pohárom, krčah za krčiažkom, za túto láskavosť hneď mu poďakujem#I#a dám mu peniaze, len čo ich nakujem.
Hádanka #467
Zo zvučného som kovu, vysoko stávam, oplakávam mŕtveho, živých zvolávam. Som zvestoňom radosti, zvestujem i žiaľ, začasto ma je počuťv šírošíru diaľ. A.
Hádanka #454
Drevo, črevo a kus srsti, jedna hrsť a štyri prsty, v hrsti chvost a v prstoch hrdlo. Oj, čo z toho už vybŕdlo! Ruka tlieska, oči plačú, nohy spochabele skáču. A koho ten chvost rozohreje, tomu sa pot cíčkom leje. J. Ch.
Hádanka #464
Prišiel k nám hosť, urobil nám most bez sekery, bez dláta, a dosť mocná robota.
Hádanka #459
Za mladi sa plazím, tak dlho nežijem, samo sa pochováma v hrobe nezhnijem. Po krátkom časeuvidíš ma zaseletieť z hrobu v novej kráse.
Hádanka #458
Odíde a zase príde, bez murára, bez kresára vystavia si dom, pobýva si v ňom, a po čase — hybaj zase! nechá pustý dom.
Hádanka #463
Jesto jedna veľká pani, pekné, biele šaty má, len raz v roku zjaví sa nám, potom si zas zadriema. A keď príde, to si u násveru dlho potrvá, pred ňou sa ty hodne trasieš, bo je ona zlobivá. Pred jej plášťom ukrývaš sa, lebo je on škodlivý, keby ťa doň zakrútilatá pani v čas búrlivý. Len dakedy sa tam na ňom, keď sa stíši, pohrávaš. Kto tá pani? — nevidíš ju, jej biely plášť vídavaš. J. Kršák
Hádanka #457
Všetko, čo mám, kto ku mne príde, vďačne mu dám, a trebárs tisícich obohatím, tým ani máčny mak neutratím.
Hádanka #470
Znám jeden domček malý jak zvonček, bez okien, dverí. Kto to uverí? Bez pôjdu, strechy, komína, viechy, bez fundamentu, a predsa je tu! Lež keď malunký hosť z neho vyjde, ni on, ni iný doň viac nevojde. Domček okrúhly rozpadne sa hneď bez hluku, zvuku, škody pri tom niet.
Hádanka #472
Ten najlepší kuchár som ja, verteže mi, kde som ja, tam pokrm býva vychválený. Kde sa ale ľudia do chuti najedia, musím sa preč pobrať, už o mne nevedia.
Hádanka #462
Na vode sedíme, predsa sa nezmočíme, zrkadlo nemáme, predsa sa nazeráme, vždy sa trasieme, báť sa nevieme, tešiť vás chceme, keď sa ligoceme. Andrej Sládkovič
Hádanka #460
Bez krosán a bez vretienka napradiem, natkám do tenka, bez pušky si zapoľujem, bez rozumu prorokujem.
Stránka 1 z 2 (celkom 20 záznamov)
