Slovenské hádanky
V Zlatom fonde SME sme hádanky oživili, aby opäť slúžili všetkým. Hádanky pochádzajú z dvoch diel, Slovenské hádanky od Adolfa Petra Zátureckého z roku 1894 a Slovenských ľudových hádaniek z roku 1981
Hádanka #428
Najtupším mečom ľahko ma pretneš, však žiadnej rany, znaku nenájdeš, preťaté miesto na skutku scelie, keď sa zaťatý meč zo mňa berie.
Hádanka #451
Meno troch mužov máš tu zvedieť, hodni sú — veru — spolu sedieť. Jeden z nich z veku pradávneho, životopis však zrejmý jeho: z hlbokej vystúpil priepasti do výšky, však nie v svojej vlasti. Tí dva, tiež dávni, súčasníci, boli veľkej cti účastníci: čo jednému živého zverené, to druhému po smrti súdené.
Hádanka #442
Ja — najväčšia matka — beznohý plod mávam, a sladkým mliečičkom sama ho pridájam.
Hádanka #435
Idem jedným smerom, naspäť neobratím, a predsa do mojej vlasti späť sa vrátim.
Hádanka #432
Keď som na slobode, vetríka sa bojím, a keď som vo väzbe, vtedy divy tvorím, veľkou ťarchou pohnem, abo väzbu zborím.
Hádanka #427
Viac než so sto vecmi poslal ma pán, tie všetky na mieste odovzdať mám. Ač, komu čo patrí, ja nič nedám, predsa je spokojný so mnou môj pán. Dosť sa natrúbim, svet zvie, čo nového, ač ja sám málo viem z toho všetkého. Len sa ja — ver — bojím, že ma zabijú pre mnoho peňazí, a ich užijú, nie pre tie, čo ja mám, ale čo nemám, ač známou, nedlhou cestou chodievam.
Hádanka #444
Dva hodní remeselníci, oba jeden základ majú, že od užšieho k širšiemu isté čosi pohýnajú. Len tým potom to ich dielo pevnej celosti nabýva. Jeden z nich je taký človek, čo len málo doma býva. Voda oboch vyjaví, ak sú plané ich správy.
Hádanka #425
Neslúcham si pána, hoc mám dobré ucho, svoj cieľ som dosiahol, keď mám plné brucho, zo zeme som vzatý a v zem sa navrátim, a potom aj všetku cenu svoju stratím.
Hádanka #430
Keď troviť začínam a keď dokončievam, vtedy ja najmenšie, maličičké bývam. Živiteľov svojich kamdiaľ viac požieram, a potom je po mne, keď už žrať čo nemám. Zuby mám preostré, nimi sa zožiera aj to, čomu rady nevie dať sekera. Jasné i tmavé sú tie moje účinky. Z toho, čo ja zničím, nezmizne ni byľky.
Hádanka #446
Mnoho tisíc bratov, — hora ich otčina — tvrdá ruka všetkým živlom vystavila. Všetci spolu tvoria klobúk abo čiapku. Vyjdi von, pozri tam, uhádneš hádanku.
Hádanka #436
Dvojčatá sme, jedna voda rovným menom nás krstila, ale nás sestry tá voda navždy — navždy rozdelila. Z tých dvoch krajín my na seba ustavične sa dívame. Na poľahčenie hádanky ber zemepis, trebárs krátky.
Hádanka #440
Keď sa s domom lúčim, veľmi sa veselím, idúc, naskrze nič sám neviem, kam cielim. Len pár krokov z domu, už hneď odpočívam. Ľudia za mnou číhajú a hneď ma aj zlapajú, ďalej mi ísť nedajú, prinútia ma na novú hospodu, čo nepovažujem za nehodu, blízko otcovského domu zase bývam.
Hádanka #448
Kto to tam tak rýchle spechá, bez zástavky, bez ustatia? Jeden vpredu, druhý vzadu, iste sú to vlastní bratia. Nohami nepreberajú, na koníkoch nenesú sa, nesedia na voze, saniach, len tu i tu zhýbajú sa. Tvárou zriedka — bokom, chrbtom ku sebe sa obracajú, predsa jeden bez druhého že nič nezmôže, to znajú. Najviac mlčia, bo neveľmi blízko seba ostávajú, avšak temer vždy v tej istej diaľke sa vynachádzajú. Ak vám letia, tak vám letia, nič nerapčí, nehrkoce, v bystrom letu nechávajú za sebou mestá, stolice. Ešte nevieš, kto by tí dva seberovní bratia boli? No len vyplň prázdne miesta tam na konci troma slovy. Vezú sa a ich drahý voz ten najlacnejší vezie kôň. Nie je to voz, nie je to kôň: voz je … kôň … lebo …
Stránka 2 z 2 (celkom 29 záznamov)
