ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[14] Prvý raz uverejnená v Spisoch básnických 1861, 123 — 124.

Sládkovič báseň posielal Viktorinovi až vtedy, keď už Spisy básnické boli v tlači. V sprievodnom liste z 13. februára 1861 píše o básni: „Doposielam Vám tu najnovšie novorodzenča mojej Múzy pod menom všeobecným ,Pieseň‘, ak ho pokrstíte dľa obsahu jináč, všetko dobre. Aug. Krčméry, garansecký farár zložil na ňu nápev s sprievodom fortep. výborný.“ Sládkovič v tomže liste dáva aj direktívy, kde má byť báseň uverejnená: „Pieseň tu pripojená patrila by vlastne obsahom tam kde ,Opustená‘, ,Žaloba‘, ,Zpomnienky‘ ect. — Akže by ale pozde prichodila, môže stáť aj tam asi kde je ,Elegia‘.“

O básni sa však tradovalo, že vznikla priamo na Krčméryho nápev. Michal Bodický v Národných novinách 1886, č. 187 píše o tom zreteľne, nemenujúc však Krčméryho menom: „Zvuky piana nadchnuli pevca nadchnutím bezprostredným. Na cele iný text komponovaná melódia uchváti pevca a v pár okamihoch podloží melódii text iný, svojský, ktorý nič viac a nič menej nechce vyjadriť, ako melódia sama. Či bez tejto púhej náhody a bez tohoto bezprostredného motívu bola by povstala pieseň táto v tejto podobe?“

Keď Jozef Škultéty pripravoval do tlače vydanie Spisov básnických Andreja Sládkoviča z r. 1900, chcel si overiť údaj o vzniku piesne od Sládkovičovho syna Martina Braxatorisa. Martin Braxatoris o svojich poznatkoch oboznámil Škultétyho v liste z 30. októbra 1899: „O ,Hojže, Bože‘ písal som ako teolog v Lipsku lebo koncom roku 1886, alebo začiatkom 1887. Oslávený otec bol prišiel k priateľovi svojmu milému Aug. Hor. Krčmérymu do Garansegu a na melódiu, ktorú komponoval Krčméry na iný text — tuším ani nie slovenský — napísal básnik ,Pieseň‘. Rozprávala mi to nebožká matka; možno však, že o tom vie aj Krčméryho vdova, alebo i syn Miloslav, menovite aj, aký to bol ten text, či nie cudzorečový? —“ Toľko o básni Martin Braxatoris. V Bibliografických poznámkach k Spisom básnickým Andreja Sládkoviča Škultéty zhrnul Braxatorisov údaj do týchto slov: „Pôvod piesne je nasledujúci: Sládkovič prišiel navštíviť svojho priateľa Augusta H. Krčméryho do Garanseku. Krčméry práve komponoval melódiu na český text („Žebrák“). Sládkovič, ako vyrozumel, aký text Krčméry potrebuje, za chvíľku zložil mu ,Hojže Bože!‘“

Štefan Krčméry, nadväzujúc na Škultétyho zistenie — a iste čerpajúc aj z rodinnej tradície — zaoberá sa otázkou predlohy piesne. Svoje zistenie uverejnil v Slovenských pohľadoch 1922, 523: „O texte nazvanom ,Žebrák‘ hovorila tradícia. V muzikáliách muzeálneho archívu v Martine našiel sa však nový rukopis, zhodujúci sa nápevom i sprievodom s viedenským vydaním ,Hojže bože‘, na druhej strane je načrtnutý i úvod a záver skladby Krčméryho. Pod týmto nápevom uvedený je tento text:

Pieseň nazvaná je ,Slepý harfeník‘. Niet pochybnosti, že ona je textom, na ktorý komponovaný bol nápev ,Hojže Bože‘. To potvrdzujú motívy v predohre. V novej svojej piesni Sládkovičovej dostal nápev, pravda, text vzácnejší, podivuhodne splývajúci s peknou melódiou.“

Hoci nemožno nesúhlasiť o súvislosti nápevov oboch textov, jednako nemožno súhlasiť s tvrdeniami, že by Pieseň bola inšpirovaná iba melódiou. Tieto tvrdenia najlepšie vyvracajú slová Sládkovičove, že totiž August Horislav Krčméry „zložil na ňu nápev… výborný“.

Medzi uverejneným textom a rukopisným konceptom (1 list rozmerov 22 × 16,5 cm, kde sú strofy číslované) niet väčších odlišností: v. 26: už — juž; v. 28: hriecha a škody — hriecha i škody; v. 37: sa potom — potom sa; v. 39: pomiluj, Bože, pomiluj — pomiluj že ma, pomiluj.