E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Dozvuky II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 291 čitateľov

Tak, herolde ty svitajúcich časov


„Ezer zsibbadt vágyból miért nem lesz
végül egy erős akarat?
hiszen magyar, oláh, szláv bánat
mindigre egy bánat marad.“
Ady[9]


Tak, herolde[10] ty svitajúcich časov:
nám v jednu vôľu načim túžby zliať,
po článkoch ochabnuté osamelých;
keď žialime dnes kviľbou jednohlasou:
by zajtra, dá-li Boh a šťastie smelých,
sme rovnako sa mohli radovať.

Bo, áno, dlhý žiaľ náš totožný je,
mien rôznych len ten istý zármutok.
I keď nám okovy jak prsia zviera,
keď ako žarnov zohýna nám šije:
či sútrpných táž’ nemá spojiť viera
sťa cirkev týchže spasných pohnútok?

Trpíme krivdou všetci, nyjúc všetci
dňu vykúpenia zreme v ústrety,
od vekov v úval zatlačené plemä.
Nuž, spolčme už raz vôľu v spolnej veci,
vyrknime: ďalej strádať nebudeme…
Nie: väčšino, skrič, biedy obre ty!

My základom sme, budova kde stojí,
nie dlaž, jak tára panský darmošľap;
drep, peno!… sme prúd, loď čo plaví čule,
prúd v krvi hen, tu prejavený v znoji;
a včely sme, čo neleňošia v úle…
nos, trúde, med tiež! ak nie, hladom skap!

Sme uhly stavby, dychtivej vzrásť k nebu,
korábu vlny smerom v Kolchidu;[11]
snáh ramená sme v neustálom ruchu: —
kde za to nám mzda, prípust k výhod chlebu,
česť ľudská, srdcu rozkoš, svetlo duchu…?
Tie chceme! voláme… kým neprídu.

A toto slovo bez hnevu, no rázne,
bo života zvon, strasie hradbami
hrdzavej pýchy, sebectva a mamu;
im v duše zhučí hromom pôstnej kázne…
Vstať musí svedomie! vzísť z mračien rámu
spravodlivosti slnce nad nami!

A nebude viac „potlačených, zbitých“,
zmier bratský zvelí; s právom jednostaj
si pôjde povinnosť; vždy koľkí v práci,
od stola zásluh toľko vstane sýtych;
a rodné reči kol sťa spevní vtáci
sprevádzať budú tvorčí vlasti máj…


[9] „Ezer zsibbadt vágyból miért nem lesz végül egy erős akarat? hiszen magyar, oláh, szláv bánat mindigre egy bánat marad.“ — „Z tisícich žravých túh sa prečo neskúva vôľa jediná? Veď Maďar, Rumun, Slovan v žiali jedno sú, jedna rodina“. (Preložil Ján Smrek). Presnejšie: zsibbadt-meravých a ďalej: Prečože sa nakoniec nestane z tisícich túh jedna mocná vôľa? veď maďarský, rumunský a slovanský žiaľ je vlastne ten istý. Tieto slová napísal maďarský básnik Endre Ady (1877 — 1919) v básni „Pieseň maďarského jakobína“.

[10] herold — hlásateľ, zvestovateľ

[11] korábu vlny smerom v Kolchidu — Kolchis bola krajina na východnom pobreží Čierneho mora, v staroveku obájená povesťou o gréckych hrdinoch Argonautoch, ktorí sa ta plavili za zlatým rúnom; tu Kolchida znamená vôbec krajinu šťastia

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.