ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 2 – Hry, zábavy, obyčaje a obrady so spevom spojené

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ján Kollár:
Národnie spievanky 2 – Hry, zábavy, obyčaje a obrady so spevom spojené

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Andrea Kvasnicová, Katarína Maljarová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

127

čitateľov

Hry v neurčitých časoch a dňoch

Obsah

1. Preskakovanie šibeníc
2. Hra na králiky
3. Hra na husi
4. Hra na húsky
5. Hra na husi a pávy
6. Hra na kvočku čiže jastraba alebo i na lokeš
7. Predávanie masla
8. Hra: Prepletanie pančušiek, obyčajne na konci pôstu
9. Kolo čiže vítanie jari
10. Kolo čiže hra na tanec
11. Pytačky (Hailky)
12. Hra na kozu
13. Hra na sluhu
14. Hra na kuru čiže sliepku
15. Gudel

1. Preskakovanie šibeníc

Dve lieskové, na dva alebo tri lakte dlhé palice sa vstrčia do zeme, do ich rozštiepeného konca sa tretia palička naprieč položí, takže to vyzerá ako šibenica. Mládenci, ktorí cez ňu skákať majú, spievajú alebo hovoria:

Hore chlapci nohavice,
preskacujme šibenice!
Bysťu svete na dva razy,
popľuj ruky, nezlom väzy!

Kto vrchnú palicu nohou srazí, býva nejako pokutovaný. Niekedy sa namiesto šibeníc kopa šiat nakladie a navrch klobúk položí. Kto pri preskakovaní klobúk nohou srazí, býva pokutovaný.

2. Hra na králiky

Králiky, králiky, vy biele králiky,
choďteže povedať tej mojej mamiki,
že som už sto kvetom lístky obtrhala,
a vždy „budem jeho“ odpoveď dostala.

Králiky, niekde i harmanček, známa rastlina, odtrhne sa od koreňa so steblom, položí sa do zatvorenej hrsti tak, že len koruna kvietku sa vidí, druhou rukou trhajú sa z nej podľa poriadku biele kvietkové lístočky s opakovaním týchto slov: „Budem, nebudem“ (t. j. manželkou toho, na ktorého teraz myslím), alebo: „mládenec — vdovec“ (t. j. bude môj budúci manžel). Slovo na ostatný lístoček pripadajúce pokladá sa ako by za proroctvo a odpoveď. Túto hru hrajú alebo dievčatá samy alebo pomiešane s mládencami.

3. Hra na husi

^[1]

Osoby:

Pastierka na kopci. Husi na druhom kopci (panny). Vlk v doline (mládenec).

Pastierka:
Húsky moje, poďte domov!

Husi:
Nesmieme.

Pastierka:
Pre koho?

Husi:
Pre vlka.

Pastierka:
Kdeže je?

Husi:
V doline za kríčkom.

Pastierka:
Čo tam robí?

Husi:
Umýva sa.

Pastierka:
Čím sa utiera?

Husi:
Zlatým ručníčkom.

Pastierka:
Ktože ho prau?

Husi:
Práčka.

Pastierka:
Ktože ho šiu?

Husi:
Švadlena.

Pastierka:
Húsky moje, lietajte na krídlach!

Tu husi s kopca cez dolinu do rýchleho, rozptýleného cvalu sa dajú, utekajúc k pastierke. Vlk z kroviny vyskočiac za nimi beží, ktorú lapí, tá sa musí vymeniť niečím, napr. daním pera, ručníkom, prsteňom, bozkom atď. A hra sa znovu opätuje tak, že osobu vlka po každý raz iný mládenec na seba berie.

4. Hra na húsky

^[2]

Dve panny (vedľa seba stojace so spojenými rukami):
Húsky zlé, nedobré,
deľakože poletíte?
Bohu nemilé!

Kŕdeľ husí (proti nim letiaci):
Dáte-li, dáte-li
cez tú bránu prejsť?

Panny:
Nedáme, nedáme,
neni pána doma!
Išou do Vrbína,
na kyselé vína.

Husi:
Lietajme, lietajme,
bránu porúcajme!

Panny:
Už dáme, už dáme,
už sa páni doma,
brána otvorená,
kolom podoprená.

Tu panny spojené ruky podvihnú a husi prechádzajú popod ne.

5. Hra na husi a pávy

^[3]

Sbor mládencov na jednej strane, sbor panien na druhej strane:

Jeden mládenec:
Čie sú to husi,
čo havran dusí
v tej zelenej dubine?

Ostatní mládenci:
To sú Sládkové,
mladé a biele,
poďme, chlapci, medzi ne!

Tu mládenci bežia k utekajúcim pannám. Ktorý ktorú chytí, pobozká ju, alebo záloh, šatku, prsteň, kytku jej vezme, alebo ju do tanca pojme. Potom sa zasa usporiadajú do sboru ako po prvý raz:

Jedna panna:
Čie sú to pávy
v tom peknom háji,
v tej zelenej dubine?

Ostatné panny:
To sú z Bystrice,
hrdé velice,
poďme, dievky, medzi ne!

Tu panny bežia k utekajúcim mládencom, ktorá ktorého chytí, pobozká ho, záloh vezme alebo ho pojme do tanca.

Poznámka. Namiesto mena Sládkové povie sa pri opakovaní hry meno druhej, potom tretej, štvrtej panny alebo radšej ich rodičov.

6. Hra na kvočku čiže jastraba alebo i na lokeš

^[4]

Osoby: Kvočka, kuriatka, jastrab.

Kvočka (s kuriatkami za sebou, obchádzajúc okolo jastraba):
Kvok, kvok, kvok!

Kuriatka (čiže dievčatá za chrbtom kvočky stojace a jedna druhú
za sukňu pri krížoch mocne držiace):
Čiap, čiap, čiap!

Kvočka:
Jastrabe, čo robíš?

Jastrab (schýlený k zemi drevkom jamu kope):
Kopem jamku.

Kvočka:
Načo ti je tá jamka?

Jastrab:
Ohníčka naklásť.

Kvočka:
Načo ti je ten ohníček?

Jastrab:
Vodičku zohriať.

Kvočka:
Načo ti je tá vodička?

Jastrab:
Kuriatko opariť.

Kvočka:
Kde to kuriatko vezmeš?

Jastrab (vzchopiac sa):
Lokeš!

Kvočka:
Čo chceš?

Jastrab:
Chytiť toho zadnieho.

Kvočka:
Chyť si ho, ak muožeš.

Tu jastrab beží za najostatnejšou. Pritom sa kvočka s kuriatkami všelijako krúti a bráni. Keď je ostatný lapený, vystúpi z hry alebo dá záloh a hra sa zasa opakuje.

7. Predávanie masla

Desať alebo viacej detí, predstavujúcich nádobu masla, posadí sa na trávu do kola asi na krok alebo dva jedno od druhého. Za chrbtom každého dieťaťa stojí panna ako predavačka. Vnútro kola sa menuje peklo. Jedna panna obchádza ako kupovačka kolo, obzerajúc dieťa čiže maslo, ktoré sa jej zapáči, a potom predavačku takto osloví:

Kupovačka:
Daruj mi tu pareničku^[5] masla.

Predavačka:
Ťažko som ja moje kravy pásla.

Kupovačka:
Teda mi ju predaj! Čo pýtaš?

Predavačka:
Predám ti ju, predám za mariáš.

Kupovačka:
To je draho, sestra, dám ti zlatý.
A budem sa s tebou pretekati,
kto sem skorej príde,
toho maslo bude,
kto cez peklo preleze,
stratí maslo, peniaze.

Alebo

Kupovačka:
Čo predávate?

Predavačka:
Masielce.

Kupovačka:
Zač tá geletka?

Predavačka:
Za dvanásť groší.

Kupovačka:
To draho, daj ruku, zjednajme sa!

Predavačka (podajúc jej ruku):
Vezmi si ho za desať.

Kupovačka:
Tu ich máš, sestrička,
bežme do kolečka,
kto sem skorej príde,
toho maslo bude,
kto cez peklo preleze,
stratí maslo, peniaze.

Vtom spojené ruky roztrhnúc beží jedna vpravo, druhá vľavo okolo kola. Ktorá ku dieťaťu medzitým osamelému skôr pribehne, stane sa predavačkou. Ak niektorá, aby si ukrátila cestu, prebehne krajom alebo prostriedkom pekla, stratí hru a stane sa opäť kupovačkou.

8. Hra: Prepletanie pančušiek, obyčajne na konci pôstu

^[6]

Dlhý rad dievčat za ruky medzi sebou chytených cez dedinu poskakujúcim behom beží a v tomto poriadku bežiac rozličné pravidelné figúry hýbania a prepletania na spôsob pletenia pančúch robí, takto pritom spievajúc:

Prepletaj pančuške, prepletala som
červeným, zeleným, bielym harasom.^[7]

Išla som na jarmok, nepredala som,
stretla som jedného, darovala som.

Trubači trúbili, muzika hrala,
milý sa oženiu, ja som zostala.

9. Kolo čiže vítanie jari

^[8]

Panna (v prostriedku na tom istom mieste sa točiac a zásteru alebo sukňu koncami prstov držiac, spieva zdĺhavo):

Panna:
Točí se mi, točí
vúkol mojich očí
pekný háj.

Kolo:
(panna v prostriedku stojí, kolo sa točí a spieva rýchle)
Poďme, sestry, spolu,
sveťme v tomto kolu
jar a máj!

Panna:
Vítam ja vás, vítam,
a jednu si pýtam
do skoku.

Kolo:
Vyber si ty sama,
která ti je známa
ku boku.

Panna vyvoliac si družku a skrútiac sa s ňou v prostriedku niekoľkokrát, odchádza medzi kolo, zanechávajúc namiesto seba onú vyvolenú na opakovanie hry.

10. Kolo čiže hra na tanec

^[9]

Kolo dievčat na lúke alebo na ulici vospolok za ruky sa trímajúcich; v prostriedku stojí panenka. Kolo krútiac sa spieva, panenka v prostriedku poskakujúc podľa taktu vždy robí rukami svojimi na svojom tele to, čo kolo spieva. Pri slovách „vyjdi von z Dunaja“ panenka von z kola popod zdvihnuté ruky niektorých dvoch dievčat vychádza a pri spievaní „zasa do Dunaja“ do kola poskokom vchádza. Naostatok si vyvolí tanečnicu a potočiac sa s ňou niekoľkokrát odíde do kola, nechajúc ju namiesto seba. A hra sa opakuje.

Prihlaď si hlavičku
ako makovičku,
moja milá ľalija!

Zatkaj si ušičky,
nalej si vodičky,
moja milá ľalija!

Umývaj si líčka,
ako dve jabĺčka,
moja milá ľalija!

Obleč si oplecko,
mé milé srdiečko,
moja milá ľalija!

Podopri si buočky
na zlaté vidličky,
moja milá ľalija!

Pripáš si letničku,
tú novú, novučkú,
moja milá ľalija!

Obúvaj si buotky,
zajtra do robuotky,
moja milá ľalija!

Vezmi šatku bielu
na dnešniu nedeľu,
moja milá ľalija!

Vyjdi von z Dunaja,
zasa do Dunaja,
moja milá ľalija!

Vyberaj si z piati,
která sa ti páči,
moja milá ľalija!

Niekde namiesto „moja milá ľalija“ spievajú „Ani, ani, Anička, ty červená ružička“.

11. Pytačky (Hailky)

^[10]

1. sbor dievčat:
Jedú, jedú pánia,
jedú, jedú žalmá,
jedú, jedú všecko naše rytierstvo!

2. sbor dievčat:
Vítáme vás, pánia,
vítáme vás, žalmá,
vítáme vás, všecko vaše rytierstvo!

Sbor 1.:
Ďakujeme pánia,
ďakujeme žalmá,
ďakujeme, všecko naše rytierstvo.

Sbor 2.:
Čo ste chceli, pánia?
Čo ste chceli žalmá?
Čo ste chceli všecko vaše rytierstvo?

Sbor 1.:

Vašu dcéru krásnú,
jako hviezda jasnú,
kerá má tri dvory o deváti harvankoch.

Sbor 2.:

Nedáme vám, pánia,
nedáme vám, žalmá,
nedáme vám, všecko vaše rytierstvo.

Sbor 1.:

Neďakujem, pánia,
neďakujem žalmá,
neďakujem všecko naše rytierstvo.

Tu prvý sbor odchádza, o chvíľku sa však vracia zase a spievajú striedavo:

Sbor 1.:
Jedú, jedú pánia,
jedú, jedú žalmá,
jedú, jedú všecko naše rytierstvo.

Sbor 2.:
Vítame vás, pánia,
vítame vás, žalmá,
vítame vás, všecko vaše rytierstvo!

Sbor 1.:
Ďakujeme, pánia,
ďakujeme žalmá,
ďakujeme všecko naše rytierstvo.

Sbor 2.:
Čo ste chceli, pánia?
Čo ste chceli žalmá?
Čo ste chceli, všecko vaše rytierstvo?

Sbor 1.:
Vašu dcéru krásnú,
jako hviezda jasnú,
kerá má tri dvory o deváti harvankoch.

Sbor 2.:
Vezmite si, pánia,
vezmite si, žalmá,
vezmite si, všecko vaše rytierstvo.

Sbor 1.:
Ďakujeme pánia,
ďakujeme žalmá,
ďakujeme všecko naše rytierstvo!

Poznámka. Zasielateľ tejto spevohry, p. Dan Sloboda, toto píše: „Menuje sa táto spevohra „Namlouvání nevěsty“. Sotva sa kde inde okrem Myjavy spieva. U nás včas zjari najviac v nedeľu shromažďujú sa dievčatá vo dva húfy a spievajú túto pieseň striedavo.“

12. Hra na kozu

^[11]

Osoby: Koza, líška, vlk, medveď, jež.

Koza (v kabáte poloodrenú kožu predstavujúcom, nezapnutom takže sa boky opáľajú, skryje sa niekam do kúta, do jamy, diery, jaskyne alebo do pňa prázdneho stromu).

Líška (obchádzajúc okolo diery):
Kto si zvere,
v mojej diere?

Koza (dupkajúc nohami):
Ja som koza rohatá,
do pou bokou odratá!
Cupy, rupy nohami,
prekolem ťa rohami.

Líška, počujúc to, odchádza a blúdiac po sade alebo hore, stretne vlka, sťažuje sa mu a volá ho na pomoc pri vypudení kozy z líščieho brloha.

Vlk:
Kto si zvere,
v tejto diere?

Koza (dupkajúc):
Ja som koza rohatá,
do pou bokou odratá!
Cupy, rupy nohami,
prekolem ťa rohami.

Vlk touto odpoveďou podesený uteká. Líška chodiac opäť sem tam, stretne medveďa, prosí a vedie ho k tej istej diere.

Medveď:
Kto si zvere,
v tejto diere?

Koza (dupkajúc):
Ja som koza rohatá,
do pou bokou odratá!
Cupy, rupy nohami,
prekolem ťa rohami.

Medveď dá sa tiež v nohy od strachu. Líška chodiac opäť sem tam, stretne jeleňa, tigra, leva a iné zvieratá, ale všetko bez úžitku. Naposledy stretne ježa, t j. pachoľa, majúce na šatách na spôsob ihiel ostré gombíky z lopúcha alebo inej pichľavej rastliny; rozpráva mu svoje nešťastie a vedie ho k diere.

Jež:
Kto si zvere,
v líščej diere?

Koza (dupkajúc):
Ja som koza rohatá,
do pou bokou odratá!
Cupy, rupy nohami,
prekolem ťa rohami.

Jež:
A ja som jež,
prekolem ťa tiež.

Vtom ide jež do diery, svojimi pichliačmi kozu báda a z líščieho brloha ju vyženie. — Úlohy a osoby sa vymieňajú. Koza hľadá nový brloh a hra sa opakuje.

13. Hra na sluhu

^[12]

Deti sa spolu sídu a jedno medzi nimi začne túto rozprávku: „Bol jeden chudobný otec, ten mal troch synov, jeden z nich šiel do služby, v ktorej si všetko do hospodárstva potrebné vyslúžil, takže sa naostatok i bohatým stal.“ Druhé dieťa, osobu onoho sluhu predstavujúce, začne recitando takto spievať:

Slúžiu som, slúžiu jedno leto,
vyslúžiu som si kura za to.
A to kura,
harabura,
pekne krákorí
cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu druhou leto,
vyslúžiu som si kačku za to.
A tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu tretie leto,
vyslúžiu som si husu za to.
A tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu štvrtuo leto,
vyslúžiu som si morku za to.
A tá morka len si dvorká,
A tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu piato leto,
vyslúžiu som si prasa za to.
A to prasa kvikom zasa,
a tá morka len si dvorká,
A tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu šiesto leto,
vyslúžiu som si kozu za to.
A tá koza spadla s voza,
a to prasa kvikom zasa,
a tá morka len si dvorká,
A tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu siedmo leto,
vyslúžiu som si teľa za to.
A to teľa žerie veľa,
a tá koza spadla s voza,
a to prasa kvikom zasa,
a tá morka len si dvorká,
A tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu osmuo leto,
vyslúžiu som si kravu za to.
A tá krava mlieko dáva,
a to teľa žerie veľa,
a tá koza spadla s voza,
a to prasa kvikom zasa,
a tá morka len si dvorká,
A tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu deviato leto,
vyslúžiu som si vola za to.
A ten vuol zlomil kuol,
a tá krava mlieko dáva,
a to teľa žerie veľa,
a tá koza spadla s voza,
a to prasa kvikom zasa,
a tá morka len si dvorká,
a tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

Slúžiu som, slúžiu desiato leto,
vyslúžiu som si žrebca za to.
A ten žrebec černohrivý
skáče, rehce ihy mihy!
A ten vuol zlomil kuol,
a tá krava mlieko dáva,
a to teľa žerie veľa,
a tá koza spadla s voza,
a to prasa kvikom zasa,
a tá morka len si dvorká,
A tá husa trávu kúsa,
a tá kačka blato tlačká,
a to kura harabura
pekne krákorí cez té naše dvory.

14. Hra na kuru čiže sliepku

^[13]

Osoby: kohút, sliepka, studňa, pani, pán, hus, kosec, pekár, horár. Kohút a sliepka prechádzajúc sa v sade pod stromom našli trnku. Sliepka ju hneď do pysku vzala a chcela prehltnúť. Ale trnka jej v gágore čiže hrdle trčať zostala, takže sa ňou drhla a dusila, až i na zem sa prekoprcla. Kohút v strachu o život svojej družky beží k studni a volá:

Kohút: Studňa, studňa, daj vodu!
Studňa: Komu vodu?
Kohút: Kure vodu, zadrhla sa trnkou.
Studňa: Ja ti nedám vodu, pokud nedoneseš od panej kľúče.
Kohút (idúc k panej): Pani, pani, daj kľúče!
Pani: Komu kľúče?
Kohút: Studni kľúče.
Pani: Načo kľúče?
Kohút: Aby studňa vodu dala.
Pani: Komu vodu?
Kohút: Kure vodu, zadrhla sa trnkou.
Pani: Ja ti nedám kľúče, pokud mi nedoneseš od pána list.

Kohút (idúc k pánovi): Pane, pane, píš list!
Pán: Komu list?
Kohút: Panej list, aby pani dala kľúče.
Pán: Komu kľúče?
Kohút: Studni kľúče, aby studňa vodu dala.
Pán: Komu vodu?
Kohút: Kure vodu, zadrhla sa trnkou.
Pán: Ja ti nenapíšem list, pokud mi nedoneseš od husi pero.

Kohút ((idúc k husi): Hus, hus, daj pero!
Hus: Komu pero?
Kohút: Pánovi pero, aby pán list písau.
Hus: Komu list?
Kohút: Panej list, aby pani kľúče dala.
Hus: Komu kľúče?
Kohút: Studni kľúče, aby studňa vodu dala.
Hus: Komu vodu?
Kohút: Kure vodu, zadrhla sa trnkou.
Hus: Ja ti nedám pero, pokud mi nedoneseš od kosca trávy.

Kohút (idúc ku koscovi): Kosec, kosec, daj trávu!
Kosec: Komu trávu?
Kohút: Husi trávu, aby hus pero dala.
Kosec: Komu pero?
Kohút: Pánovi pero, aby pán list písau.
Kosec: Komu list?
Kohút: Panej list, aby pani kľúče dala.
Kosec: Komu kľúče?
Kohút: Studni kľúče, aby studňa vodu dala.
Kosec: Komu vodu?
Kohút: Kure vodu, zadrhla sa trnkou.
Kosec: Ja ti nedám trávy, pokud mi nedoneseš od pekára chleba.

Kohút (idúc k pekárovi): Pekár, pekár, daj chleba!
Pekár: Komu chleba?
Kohút: Koscovi chleba, aby kosec trávy dau.
Pekár: Komu trávy?
Kohút: Husi trávy, aby hus pero dala.
Pekár: Komu pero?
Kohút: Pánovi pero, aby pán list písau.
Pekár: Komu list?
Kohút: Panej list, aby pani kľúče dala.
Pekár: Komu kľúče?
Kohút: Studni kľúče, aby studňa vodu dala.
Pekár: Komu vodu?
Kohút: Kure vodu, zadrhla sa trnkou.
Pekár: Ja ti chleba nedám, pokud mi nedoneseš od horára drevo.

Kohút (idúc k horárovi): Horár, horár, daj drevo!
Horár: Komu drevo?
Kohút: Pekárovi drevo, aby pekár chleba dau.
Horár: Komu chleba?
Kohút: Koscovi chleba, aby kosec trávy dau.
Horár: Komu trávy?
Kohút: Husi trávy, aby hus pero dala.
Horár: Komu pero?
Kohút: Pánovi pero, aby pán list písau.
Horár: Komu list?
Kohút: Panej list, aby pani kľúče dala.
Horár: Komu kľúče?
Kohút: Studni kľúče, aby studňa vodu dala.
Horár: Komu vodu?
Kohút: Kure vodu, zadrhla sa trnkou.

15. Gudel

^[14]

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre psa,
žeby pes Gudla hrýzol;
pes nechce Gudla hrýzti,
Gudel nechce domú jíti,
že sa mu chce ješte píti.

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre kyj,
žeby kyj psa mlátil;
kyj nechce psa mlátiti,
pes nechce Gudla hrýzti,
Gudel nechce domú jíti,
že sa mu chce ješte píti.

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre oheň,
žeby oheň kyj pálil;
oheň nechce kyj páliti,
kyj nechce psa mlátiti,
pes nechce Gudla hrýzti,
Gudel nechce domú jíti,
že sa mu chce ješte píti.

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre vodu,
žeby voda oheň hasila;
voda nechce oheň hasiti,
oheň nechce kyj páliti,
kyj nechce psa mlátiti,
pes nechce Gudla hrýzti,
Gudel nechce domú jíti,
že sa mu chce ješte píti.

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre vola,
žeby vól vodu vypil;
vól nechce vodu píti,
voda nechce oheň hasiti,
oheň nechce kyj páliti,
kyj nechce psa mlátiti,
pes nechce Gudla hrýzti,
Gudel nechce domú jíti,
že sa mu chce ješte píti.

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre masára,
žeby masár vola dral;
masár nechce vola dráti,
vól nechce vodu píti,
voda nechce oheň hasiti,
oheň nechce kyj páliti,
kyj nechce psa mlátiti,
pes nechce Gudla hrýzti,
Gudel nechce domú jíti,
že sa mu chce ješte píti.

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre bábu,
žeby bába čarovala;
bába nechce čarovati,
masár nechce vola dráti,
vól nechce vodu píti,
voda nechce oheň hasiti,
oheň nechce kyj páliti,
kyj nechce psa mlátiti,
pes nechce Gudla hrýzti,
Gudel nechce domú jíti,
že sa mu chce ješte píti.

Šel Gudel na víno,
na to dobré pivo.
Poslali sme pre čerta,
žeby čert bábu bral;
čert počne bábu bráti,
bába počne čarovati,
masár počne vola dráti,
vól počne vodu píti,
voda počne oheň hasiti,
oheň počne kyj páliti,
kyj počne psa mlátiti,
pes počne Gudla hrýzti,
Gudel počne domú jíti,
nechce sa mu více píti.
Išel Gudel domú,
miloval svú ženu.

^[1] Sam. Hajnal v Novohradskej stolici.

^[2] Robotnice z Jahodník z Turčianskej stolice.

^[3] Samuel Hojč. Apolónia Füredy.

^[4] Horárova dcéra z Budiša, Turčianska stolica a Belopotocký z Liptovskej stolice.

^[5]parenička — formovaná hrudka (syra, masla)

^[6] Od Pavla Lavku.

^[7]haras — vlnka na vyšívanie

^[8] Ján Šoltys zo Šarišskej stolice.

^[9]Štefan Hamulják, Šafárik, Turčianky v Pešti. J. K., NZ II, 48: „Práve v čase tlače týchto Spievaniek, dňa 11. mája 1834, v krásny nedeľný večer medzi 7. — 8. hodinou, vyjdúc s pánom Melnom, Liptákom, pestúnom v Pešti u pána Ebliho, na prechádzku k Vacovskej hrádzi, mali sme to potešenie počuť a vlastnými očami vidieť túto a mnohé iné národné hry a spevy slovenské, napr. „Hoja Ďunďa“, „Predávanie masla“ atď., ktoré turčianske panny, čo prišly sem na roboty, tam medzi záhradami predvádzaly, a pritom sa na ne kopa Nemcov a Maďarov s otvorenými ústami a s podivením zďaleka dívala. My, podarujúc ich niekoľkými grošmi, mali sme ten zisk, že niekoľko nových veršov sme tu počuli a nimi tieto Spievanky doplnili.“

^[10]Zasielateľ tohto textu potom v poznámke pokračuje takto (začiatok poznámky pozri pri piesni): „Pánia a žalmá je plurál, mnohé miesta našich kopaníc tak sa zakončujú na -ia, napr.: Mockovia, Zemania atď. Melódia tejto piesne je dôstojná a zaujímavá. Čo by slovo „žalma“ vlastne malo znamenať, neviem. Jedni sa domnievajú, že to azda bolo vlastné meno vohľača (Žalm alebo Žalma) alebo učiteľa mladého ženícha. Žeby, pravdaže, ženích zo vznešeného rodu bol, to svedčí slovo rytierstvo a verš 5, v ktorom sa nevesta s troma dvormi opisuje. Tri dvory majú znamenať trojaké pole na erbe nevesty, z ktorých v každom tri havrany sa skvely. Táto domnienka by mohla poskytnúť niečo na skúmanie znateľom starej heraldiky. — Žalmia možno boli zvaní speváci ako by žalmisti pri pytačkách. Riadok 2, sloha 5 má o dve slabiky viacej, on omnoho jadrnejšie znie.“

Výklad R. Brtáňa, že žalmia, sing. žalman = Seelmann = Seelsorger, t. j. duchovný, kňaz, je možný (podľa súkromnej informácie). E. P.

Podobná pieseň a hra vyskytuje sa aj u Poliakov, porov. Oleska, str. 49 medzi spevmi pri rozličných obradoch a sviatkoch, menovite Hailkách. Miesto Žalma je u Poliakov Zelman. Počiatok tam znie takto:

Sbor 1.
Pomagaj bóg Zelman,
pomagaj bóg jego brat,
pomagaj bóg Zelmanowa wszystka rodina.

Sbor 2.
Bodaj zdrów Zelman,
Bodaj zdrów jego brat.
Bodaj zdrowa Zelmanowa wszystka rodina.

^[11]Lad. Lišovini, Marothy z Maškovej, Kollár. J. K., NZ II, 49: „Táto, u Slovákov už teraz takmer známa len ako rozprávka, zriedka konávaná hra, hrávala sa predtým obzvlášte v Banskej Bystrici a je jednou z najstarodávnejších slovanských hier, lebo sa aj u Srbov, a to tiež ako hra vyskytuje. Pozri tiež Serbski rječnik od Vuka, str. 174 pod heslom živoderac, kde sa hovorí „u jednoj igri“:

Ja sam jarac
živoderac.
Živ drt, neodrt,
živ pečen, neizpečen. Atď.

^[12]Šal. Petian, Juraj Rohoň. J. K., NZ II, 51 — 52: „Táto spevohra je aj u Rusov, len s maličkou premenou. Pozri Rossijskaja Erota, Sanktpeterburg, časť III, str. 173. Tam znie takto:

Služil ja panu po prevoje leto,
dal že mne pan kuročku za to:
moja kuročka, gej, gej da zjuleječka.
Po dvoru chodit, cypliat vodit,
chochol nadymajet, pana utešajet.

Služil ja panu po vtoroje leto,
dal že mne pan utočku za to.
Moja utka, vodoplavka,
moja kuročka atď.

Služil ja panu po tretie leto,
dal že mne pan gusia za to.
Moja gus, podle us,
moja utka, vodoplavka,
moja kuročka atď.

^[13] Amália Petianová.

^[14]Šafárikova sbierka. PS II, 95 — 99.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »

Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.