ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bolesť gravituje ku mne, som pre ňu jedným stredom sveta. Poteš ma, Bože, poteš a povedz mi, kto ním nie je.

— — —

Ľahko je byť dieťaťom nezbedným, nemilovať kríž, búriť sa proti utrpeniu a kričať, keď nás to bolí. Ale byť vrednatým Jóbom, vyhodeným z domu a modliť sa i na smetisku, na to treba byť dieťaťom Božím.

— — —

Ľudia na kríži zomierajú dvojako: jedni len s bolesťou, druhí s tvárou Krista.

— — —

Naše ruky sú bezvládne, keď ich máme zdvihnúť k sláve Božej. Pane Bože, aké to boli dobité ruky, tie zdvihnuté k nebu z kríža na Golgote!

— — —

Byť blaženým — znamená mať pokoj. Ale nie teraz.

— — —

Čítal som kedysi o ruži dve mienky; jedna hovorí: aká škoda, že spolu s ružou sú aj tŕne; druhá hovorí: aký je dobrý Pán Boh, že k tŕňom nám vždy dáva aj ruže.

— — —

Čo je zaucho? Koniec ruky, ktorý je závislý od pohybu celej ruky. A čo je pohladenie? Koniec ruky, ktorej pohyb je závislý od srdca.

— — —

Každé more musí mať brehy. Aj more žiaľu.

— — —

Keď sa dívam na svet, Bohu rozumiem celkom dobre. Ale keď vidím, ako ide svet, nerozumiem ľuďom.

— — —

Mnohí ľudia sú dnes všetkým presýtení. Len tým nie, že sa držia diablovho chvosta.

— — —

Našiel si svoje miesto na zemi? Aj Kristus ho našiel: v studených jasliach a na tvrdom kríži.

— — —

Keď nemáte nikoho pri sebe, hľaďte na nebo. Povedzte, kto z ľudí sa hnevá na blankyt?

— — —

Kto išiel ďalej, nebol ďalej, len išiel ďalej. Až prísť ďalej — je aj byť ďalej.

— — —

Ľuďia vždy nájdu spôsob, ako okrášľovať život. Namiesto čností majú mnoho rečí o čnostiach.

— — —

Keď stretnem zúfalca, vidí sa mi, že stretám i tých, ktorí zúfalca nezachraňujú.

— — —

Keď niekde kupujú ľudí, podľa toho hľaďme i na cenu človeka, i na cenu peňazí.

— — —

Zomierajúci človek nech sa netrápi tým, že musí zomrieť. Už je neskoro.

— — —

Mnohovravní ľudia vo svojich ďalekozorných rečiach tiež neveria v to, čo povedia.

— — —

Nikoho sme nevytisli, ak sme sa niekomu natisli s prázdnotou ducha.

— — —

Hovoríme, že i vtáčky chvália Boha svojím spevom. Keď počujete spievať človeka, čo si vtedy myslíte? Vtáčik nikdy nespieva zle.

— — —

Čo vieme o nebi? Ako vyzerá nebo? Namiesto odpovede dajme si otázku: či dieťa, ktoré dobrá matka nosí v srdci, vie povedať, ako vyzerá matkino srdce?

— — —

V Otčenáši sa modlievame: Príď kráľovstvo tvoje. Prečo sa človek díva inde, keď sa to modlí?

— — —

Ak len očami ideme po kríži a nežijeme v kríži Kristovom, to je málo na to, aby sme mohli povedať, že patríme Kristovi.

— — —

Človek sa aj dva razy môže opiť ilúziou. Po prvý raz spieva, po druhý raz už stratil hlas.

— — —

Múdry málo rozpráva — hovorí príslovie. Ale keď múdry celkom mlčí, to je už horšie.

— — —

Človek išiel po ulici s chlebom poď pazuchou. A susedove deti bili jeho deti.

— — —

Len na zemi sa nám treba držať. Ale keby tak človek zaživa pustil korene do zeme, aj chrobáci by poutekali.

— — —

Obidvaja môžu prísť na to, že jestvuje láska; i ten, ktorý bije, i ten, ktorý je bitý.

— — —

Kto miluje, môže byť šťastný. Lenže dajte pozor nie na šťastie, ale na lásku.

— — —

Ani ho nevidieť, ani nepočuť — povedia ľudia o človeku, ktorý nemal lásky. To isté vraveli o ňom i vtedy, keď nebol na svete.

— — —

Probuj zastaviť niekoho na ulici a opýtaj sa ho, či je šťastný. Ak áno, potom kam sa ponáhľa?

— — —

Zemiaková vňať vždy nepovie, aký má zemiak. Zemiak je pod zemou.

— — —

Ľudia majú radi rozprávky o zakliatom zámku. Dom, ktorý nikto nenavštívi.

— — —

Hovorí sa, že len deti môžu byť šťastné. Ale či vždy rozhoduje vek? Aj starým hovoríme, že sú deťmi Božími.

— — —

Možno ľuďom vziať nevinnosť? Pravdaže, ale len vziať, nie stať sa jej majiteľom.

— — —

My, čo sme v cudzine, všelijakými rečami hovoríme, okrem tej svojej materinskej. Tu napr. osvojili sme si aj angličtinu. A či ovládame aj reč modlitby?

— — —

„Keď prídeš medzi vrany, krákaj ako vrany.“ To je ľahko poradiť. Ale poraďte človeku, čo má robiť, keď ho vrany zanechajú.

— — —

Či možno predať aj svoju dušu? Pravdaže. Ale málokedy za peniaze. Obyčajne za smeti.

— — —

Darmo sa žaluješ hviezdam. Po prvé nepočujú, po druhé nevidia, po tretie sú ticho, keď ťa hlava bolí.

— — —

Keď len ústami trúsime svoje modlitby a nemodlíme sa srdcom, vtedy nastáva inflácia modlitby.

— — —

Nie je vinou stromov, že sme na konci hory. Ako nie je vinou rokov, že sme na konci života.

— — —

Keď ti je dobre, povieš: nedám sa odohnať. A veselo odháňaš každého od seba.

— — —

Len sa obzri, ako ideš. Lebo nikdy nevieš, či ty sa obzeráš, alebo sa obzerajú tí druhí.

— — —

Uvažoval si už niekedy, prečo dal Pilát Krista bičovať, tŕním korunovať a ukrižovať? Preto, aby nám ukázal, ako sa to robí. Príklady tiahnu.

— — —

Musíš stáť v slušnej vzdialenosti, keď máš pred sebou Piláta, ako si ruky umýva. Bacily sú bacily.

— — —

Ak objavíme na iných planétach nejakých božích tvorov, ľudí alebo národy, ešte nevieme, čo nás bude s nimi spájať. Ba či vieme, čo spája národy na našej zemi?

— — —

Aká bude dorozumievacia reč medzi človekom zeme a tvorom inej planéty, keď sa prvý raz stretnú? My tu na našej planéte sme už mali dvoch bratov, čo sa prvý raz stretli. Mali sme Kaina a Ábela.

— — —

Vojnami je plná naša história. Len tak neľudsky sa vieme stýkať medzi sebou. Či azda vojna bola niekedy aj ľudskou?

— — —

Aj láska by mohla mať slovo na UN. Kde sú tie vlády, ktoré by zastupovala?

— — —

Čo sa volá sloboda na svete, to nedáva tyran do rúk otrokom, ale to dáva tyrana do rúk otrokov.

— — —

Život unaveného človeka je taký ako staré hodiny. Už ich len potískame, vždy meškajú.

— — —

Ak nemáš čo povedať, prečo nie si ticho? Veď jazyk nie je mlyn. A mlyn tiež len vtedy melie, keď má zrno.

— — —

Veľa pekných lží je o živote. Napríklad: život je panoráma. Povedzte to slepému.

— — —

Ľudia sa vedia ľahko pourážať, aj keď sa stretnú len dvaja. Čo je dialóg? Aj to, keď dvaja pred sebou plačú.

— — —

Nahneval si sa? Až po modlitbe sa budeme rozprávať.

— — —

Ak sa má láska zachrániť čo len malinkým činom nelásky, už láskou nebude.

— — —

Nebojte sa ráno otvoriť oči, už je deň. To platí aj o tých, čo spia i popoludní.

— — —

Chlieb! Do tohto pojmu by mohlo vojsť celé ľudstvo. Kto by ti povedal: nechcem tvoj chlieb, chcem nenávisť?

— — —

Boha možno hľadať i tam, kde si mnohí myslia, že tam niet čo nájsť. Boh je i na každom mieste, kde mnohí nehľadajú nič.

— — —

Človek je stvorený nielen z prachu zeme. A nemožno ho stvoriť ani v ateizme tak, aby sa premenil len na prach zeme.

— — —

Neverte, že len to všetko má dobrý odbyt, čo sa „advertajzuje“. Smrť nikdy neadvertajzuje a jej „biznis“ ide veľmi dobre.

— — —

Sľubujeme, že už nebudeme stavať vzdušné zámky. A čo s tehlami, ktoré nám ostali?

— — —

Hádzal rukou do prázdneho vzduchu. A predsa ho nenaplnil.

— — —

Všetko pošlo do dymu. Ale kde pošiel dym?

— — —

Dajte človeku dobrý príklad. Nič ho to nestojí a môže veľmi zbohatnúť.

— — —

Najprv deti narástli, až potom boli zlé. Prečo nariekate, keď ste napred nič nerobili proti nariekaniu?

— — —

Štedrý darca nikdy nedá menej, keď k tomu, čo dáva, pridá ešte i to, aby sa na to zabudlo.

— — —

Keď prvý astronaut prišiel na Mesiac, veru nikomu tam nestúpil na otlak.

— — —

Stúpiť na hada je zaručene isté, že sme to nadarmo neurobili. Had sa nám vždy odplatí.

— — —

Ó, jablko, ani ťa nepočuť, že žiješ. A predsa si ovocím.

— — —

Ešte vždy sa dá veriť, že o živote možno spievať pieseň. To povedal jeden nemý.

— — —

Mnohí sa ťa pýtajú pred smrťou, ako ti je, lepšie či horšie. A zomrieť musíš len ty sám.

— — —

Keď si v kostole, vieš, ako sa máš držať. Hviezdam netreba povedať, ako sa majú na nebi chovať.

— — —

Chcel sa dostať do siedmeho neba a rozbehol sa po zemi. To je tak, keď si niekto myslí, že siedme nebo je na zemi.

— — —

Pozor na tých, čo kradnú! Taký tam bol nápis. A ľudia dávali pozor na tých, čo kradnú, a nie na svoje kešene.

— — —

Hocikomu ľudia skorej veria ako Pánu Bohu. I keď ten hocikto rozpráva zo spánku.

— — —

Keď sa dobre modlíš, neboj sa toho, že nevidíš Boha. Rozhovor je vždy s niekym prítomným.

— — —

So slobodou sa môže ľahko ihrať vtáčik, ktorý má krídla. Preto povedal básnik Rimbaud: Ja je niekto iný.

— — —

My si myslíme, že sa máme dobre, že sme šťastní, keď máme peniaze. Krištof Kolumbus, keď prišiel do Ameriky, nemal ani jedného dolára.

— — —

Kto dáva almužnu, robí dobrú vec. Z peňazí možno vytĺkať aj čnosti. A nie naopak.

— — —

Ideme k Bohu a myslíme si, že Boh je ďaleko. Naopak, my sme ďaleko.

— — —

Keď zabíjame klinec do steny, neporaníme stenu. Tam bude visieť obraz. Keď decko dostane od rodiča bitku, to decko od tej chvíle môže byť ozdobou domu.

— — —

Mám ukradnuté jablko. Ale aj obavy.

— — —

Človek býva roztržitý pri modlitbe, to jest pri rozhovore s Bohom. Keby tak Pán Boh bol roztržitý pri spravovaní sveta, veď by sme my vyzerali!

— — —

Keď hľadíme len na seba, podobní sme tým, čo nás vždy hľadajú, aby nás mohli trápiť.

— — —

Niekto by aj bez práce a námahy chcel byť svätým. Pán Boh nie je pečený holub.

— — —

Hriech je hlboká voda, v ktorej sa mnohí utopia. Aj tí, čo vedia plávať.

— — —

Dnes žijeme v takom veku, keď všetko treba pochváliť. Len s jedným sa málo stretneme: Pochválen Pán Ježiš Kristus.

— — —

Mnohokrát sa nám chce plakať pred hocijakou maličkosťou. Nikdy však nie pred hriechom, ktorý ideme spáchať.

— — —

Keď sa človek opije, robí hlúposti. Probujte mu to povedať.

— — —

Niekto je vždy niekomu na ťarchu. I hriech je preto hriechom.

— — —

Láska ide bez kriku. A krik ide bez lásky.

— — —

Chceli by sme už tu všetko vedieť o nebi. Ale to bude až po smrti. Tak radšej ešte nie.

— — —

Láska ide i za hrob. Starká, komu poručíš majetok?

— — —

Keď sa začínajú rodiť znetvorené deti, treba pripomenúť, že pôvodcom prírody (aj ľudskej) je Boh a nie lekárske pilulky.

— — —

Netreba sa báť dobrých ľudí. Lenže tu sme pri otázke: Kedy sú dobrí?

— — —

Netreba sa báť v živote ničoho, ani smrti. Človek by sa len vtedy mal báť života, keby tu mal ostať bez konca a bez smrti.

— — —

Človek je silný, aj brvno môže zdvihnúť, aj slamku. Záleží na tom, v ktorých očiach.

— — —

Niektorí ľudia sú ako záhrada po daždi. Len vtedy kvitnú, keď si pri nich poplačeme.

— — —

Mnohí by chceli vidieť anjela a túžia, aby sa im zjavil. Len toho nie, čo sa volá anjel smrti.

— — —

Ježiško pred Herodesom utiekol do Egypta. Kde možno dnes utiecť, keď plný svet je Herodesov!

— — —

Človek je väzňom svojich slabostí. Slobodu mu môže zvestovať iba vôľa pre dokonalosť.

— — —

Keď očistíme nejakú vec od prachu, možnože nájdeme na nej svoje meno. Čo sme teda robili, keď padal na nás prach?

— — —

Máme strach o budúcnosť ľudstva. Ak nás Boh miluje, čo má mať strach spoločné s láskou?

— — —

Čo je sloboda? Sloboda je najväčší dar Boží. Boh sa tak vyjadril o nej, že nám ju jednoducho dal.

— — —

Najväčšou ťarchou sú neodpustené viny. A ešte väčšou ťarchou pre nás je: odpustiť svojim vinníkom.

— — —

Smrť nie je to, keď sme už v truhle. Ona k živým chodí a s nimi má prácu. Mŕtvym dá pokoj.

— — —

Všetko, čo sa nám nepodarilo, môžeme znova začať. Len hriech nie, ten sa nám vždy vydaril.

— — —

Keď nás niekto urazí, tu sa vyskúša naša pamäť. Lebo na urážku sa do smrti nezabudne.

— — —

Na svete je mnoho zla a kalu. Ale s hrôzou vidíme, že je ho ešte viac, keď sme pozreli aj do svojho svedomia.

— — —

Ľudia sa radi bijú, preto sú vojny. O čo múdrejšími sme boli my ako deti! Mali sme hlinených vojačikov a tých sme nútili do vojny, nech sa bijú.

— — —

Vieš, ako ďaleko je do večnosti? Presne o hodinu menej, ako bolo pred hodinou.

— — —

Svätí, keď im Boh dal utrpenie a nie radosť, radovali sa i z toho, čo im Boh nedal.

— — —

Ochranu Božiu máme nie preto, aby nás nič neranilo, ale preto, že sme veľmi zraniteľní.

— — —

Obetovať sa za druhých? Veď hej, ale kde je obeta, keď vám tí druhí prišli za to ruku pobozkať?

— — —

Nesnívajme o raji na zemi. Na mape zeme niet ho. Ale kto vie vyšívať kvety, môže si vyšiť raj i na obruse pod chlebom.

— — —

Hriech je náš tyran. A predsa ho berieme do náručia.

— — —

Nebežme preč, keď sme tam, kde strašia, že Boh už ide poslať trest. Veď by sme utiekli pred Bohom lásky ako prorok Jonáš.

— — —

Často sme ako hmyz, ktorý možno pošliapať. Nepýtajte sa, prečo nás šliapu. Pýtajte sa, prečo sme hmyzom.

— — —

Je mnoho krížov, ktoré sa nám zdajú byť ľahké; tie, čo ich naši blížni nesú.

— — —

Kvet ozdobuje záhradu. Keď človeka neozdobuje nič, nevieme, prečo rastie.

— — —

Pamätaj, človeče, že si prach! Naozaj, od prachu ťa ani nevidieť.

— — —

Had má smrtiaci jed. Myslíte si, že človek nie?

— — —

Omyl možno aj napraviť. Ale vždy najprv ten svoj.

— — —

Neláska na svete panuje. Kto ju tu položil, nech sa hlási!

— — —

Niekedy sa bojíme zlých ľudí. Viete prečo? Lebo sme im podobní. Svätý František sa nebál zbojníkov.

— — —

Dobré skutky nikomu nemôžu zavadzať. Zavadzajú len zlým skutkom.

— — —

Viete, načo sú priepasti? Aby sme si niekedy spomenuli aj na anjela strážcu.

— — —

Ťažko je milovať tých, čo nám len zle robia. Čo by bolo, keby to tak Pán Boh o nás povedal!

— — —

Čo robil zlý duch, keď nemal úspechov u svätých? Myslíte si, že bol zarmútený? Nie. Tešil sa, že ich mohol potrápiť. A povedzte, nerobia toto zlodušstvo aj ľudia?

— — —

Ani jeden lekár nerobí operáciu so sekerou. Ani my nechoďme so sekerou na schôdze.

— — —

Komu je Ježiš Kristus Bohom, ten vie, kto je Boh.

— — —

Čo vieme o srdci, keď je mamonárske? Iba to, že je bezcitné. A čo vieme o mamone? Že je ešte bezcitnejšia a vie zahrdúsiť aj srdce.

— — —

Kristus povedal: moje jarmo je sladké. Ktorý vladár sveta môže dnes povedať, že jarmo, do ktorého človeka nanúti, je sladké?

— — —

Svätý Pavol písal o sebe z väzenia celý naradovaný: som väzňom v Pánovi. Ani jeden väzeň tak nepíše o svojom väzniteľovi.

— — —

Veveričky a zajačiky chodia si tu po dvoroch. Aké je to divné, že vedia vydržať pri ľuďoch.

— — —

Štáty majú hranice, aj váš dvor má hranicu. Nepovedzte to vtáčikom, aj tak to nebudú uznávať.

— — —

V dome, ktorý je veľmi zasmetený, skoro ani nevidieť ľudí. Prečo? Lebo hľadíme len na smeti.

— — —

Nehnevajme sa na tých, čo upadajú vo viere. Nám nedal Boh na to vieru, aby sme sa v mene viery hnevali na druhých.

— — —

Dobrý skutok vždy môžeme konať. Aj vtedy, keď sa prichytíme pri zlom skutku.

— — —

Od múdreho človeka čakáme len jedno: nebyť hlúpym.

— — —

Chceme sa vždy druhým páčiť. Ale nepomyslíme, čím sa im nepáčime.

— — —

Svätý František sa hodil do tŕnia, keď prišli na neho pokušenia proti čistote. A nám krv po tom tŕni poutierajú také peknučké ošetrovateľky.

— — —

Predaná česť nemá nijakej ceny. Hneď sa to ukáže po predaji, už z nej nič nie je.

— — —

Ľahko je nahnevať sa. Ťažko je to s tým slnkom, rozkázať mu, aby nezapadalo.

— — —

Často hľadáme východisko a hľadáme ho v pesimizme. Východisko sa stratí, pesimizmus ostane.

— — —

Dívaj sa, koľko chceš, aj tak nič pekné neuvidíš. Keď sa dívaš len na to, čo je čierne.

— — —

Keď sme Jóbmi, náš život sa neudrží bez Boha, ktorý lieči Jóbov.

— — —

Rečník si myslí, že nás dlhou rečou pobaví. My chudáci!

— — —

Kto je bohatý? Kto má málo drobných, tiež je bohatý. Chudobná vdova ešte vždy dáva dva haliere.

— — —

Keby sme mali reč večnosti, o ničom inom by sme nevedeli hovoriť, len o Bohu. A takí nenásytní sú všetci v nebi.

— — —

Hľaďte na nás, ako sme opustení! Mnoho ľudských rečí nás až zabíja. Hľaďte, ako sme opustení bez reči o Bohu!

— — —

Vždy vládol chlad na zemi. Keď sa Syn Boží narodil, hneď ho chceli ľudia zabiť.

— — —

Neláska — to sú vojny a katastrofy sveta. Povedzte, ktorá vojna prináša lásku? Ktorá katastrofa je láskavá?

— — —

Nejde to, so zabíjaním prísť k Bohu. Pravdaže nejde. Ktorou vojnou sa ide k Bohu?

— — —

Kto druhému jamu kope, nevie sa rozhodnúť, do ktorej má padnúť, keď ich už toľko vykopal.

— — —

Nehraj — neprehráš. A všetci gembleri by vyšli na mizinu.

— — —

Aký prišiel, takú našiel. To sa v mladosti hovorí o neveste. V starobe sa to môže povedať aj o smrti.

— — —

Keby sme zlo hneď len kameňovali, len si pomyslime, koľko ráz by sme sa boli ocitli medzi tými, čo ich kameňujú!

— — —

Viete, čo druhých najviac bolí? Keď sme my tvrdší ako kamene. Nebime nikoho kameňom svojho srdca.

— — —

Múdrejší ustúpi. Veď hej, ale namiesto múdreho hlúpy nastúpi.

— — —

Ani muche neublíži. Vtedy, keď mucha nie je dobiedzavá.

— — —

Keď prídeš medzi vrany… Radšej nechoď, i tak ich nenaučíš ani jedno ľudské slovo.

— — —

Zvykne sa i na šibenicu. Len keby tá šibenica mala tenulinký povraz.

— — —

Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Ale čo, keď práve vtedy nemáš poruke nijaký chlieb!

— — —

Keby sa zem premenila na nebo, nazdávate sa, že každý by to nebo miloval? Veď už to nebo raz tu bolo. Adamovi a Eve to bolo málo.

— — —

Zlí anjeli stratili nebo, ale nebo ostalo. Zlí ľudia stratili cenu, ale cena človeka ostala.

— — —

Len trochu trpezlivosti treba mať a svet bude bohatší o tú trochu trpezlivosti.

— — —

Pýtali sa zbožného mnícha: Načo sú ti oči, keď ich máš vždy sklopené a nehľadíš na nič vábivého? Mních odpovedal: Hľadel som dosť a teraz ich mám na to, aby som plakal.

— — —

Boli dvaja susedia, povadení, pohnevaní nasmrť. Jeden klial na druhého a druhý sa vyhrážal, že mu chalupu podpáli. A keď smrteľne ochoreli, plakali obidvaja.

— — —

Znova a znova sa potvrdzuje, že máme trpieť. Boh v Betleheme sa skryl do tela ľudského, teraz sa skryl do nášho utrpenia. V Bohu máme trpieť.

— — —

Keď Kristus zomrel na kríži, musel to byť veľký dôvod pre taký veľký čin. A viete, čo to bolo? Bolo to ľudstvo — úbohé, biedne.

— — —

Málo nás upútava Pán Boh. Kameň na ceste nás viac upozorňuje na seba, aby sme sa nepotkli oň, ako Pán Boh, ktorý nás vedie za ruku.

— — —

Keď je náš blížny hladný, nesmieme sa hnevať, že je tak mnoho našich blížnych.

— — —

Aj vtedy je Boh s nami, keď sa nám naoko zdá, že je to opačne. Boh nič nerobí naoko.

— — —

Lásku každý čaká od blížneho. Ale tí, čo ju čakajú, sú vždy tí všetci. Ktože ju teda má dávať?

— — —

Niet malých čností. Sú len málo milované čnosti.

— — —

Keď nás Boh miluje, na svete už nebývame v chalupách, ale v Božej láske.

— — —

Čo príde na stôl sveta, je dar Boží. Na stole sveta je jeden chlieb a Boh ho rozmnožuje. Pýtame sa: načo sú vojny?

— — —

Keď prídeme na to, že zem je temná, prečo neprídeme i na to, že zem je vykúpená?

— — —

Boh zachraňuje svet. Boh má úspech i vtedy, keď sa to nevidí. To sa ukázalo na kríži.

— — —

Nám by bolo ťažko pochopiť, prečo umierame, keby neverci mali aspoň trochu istoty, že sú na dobrej ceste.

— — —

Keď vieme dávať Pánu Bohu otázky: prečo trpíme, prečo máme ťažký život, dovoľme aj Pánu Bohu, aby sa nás opýtal, prečo nie sme čnostnejší, láskavejší, spravodlivejší. Nech aj Pán Boh má svoje „prečo?“, nielen my.

— — —

Ak nás Boh z lásky navštívi krížom, láskou nám má byť i výzva Kristova: vezmi svoj kríž a nasleduj ma.

— — —

Svätí vždy mlčia, nešomrú, nie sú smutní, neukazujú na tvári, koľko musia trpieť. Pane Ježišu, príď i k tým menej svätým, takých je nás dosť.

— — —

Naša slabá viera tam sa začína, že viac cítime svoje kríže ako svoje vykúpenie.

— — —

Ten prašivý, čo pri ceste kričal „Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou“, prišiel naozaj na Kristovu omšu. Po tej omši to bolo na ňom vidieť.

— — —

Príbehy, ktoré prežívame, nie sú našimi príbehmi, keď sme pre ne len ako herci na javisku divadla.

— — —

Keď ideme v nedeľu do kostola na svätú omšu, malo by to byť na nás viditeľné i potom von z kostola. A nič.

— — —

„Odpúšťajú sa ti hriechy“ — to je taká významná udalosť v kalendári tvojho života ako deň narodenia.

— — —

Z mála možno veľké veci dosiahnuť. Z biedy betlehemskej vyšlo naše vykúpenie.

— — —

Kedy sa ponapráva naše pokazené priateľstvo? Dakedy ani po smrti nie, neláska ide i za hrob.

— — —

Radovať sa v Bohu — to nie je radovať sa nad tým, čo sme si sami vykalkulovali. Vždy môžu byť chybné kalkulácie, keď sú len naše.

— — —

Čo nám Kristus povedal, to si ešte raz povedzme. My sme z tých svetov, kde pieseň Božiu možno i dva razy počuť.

— — —

Mnohí ľudia by chceli byť ako Boh. Dobre, keď si „boh“, volaj do sveta: Nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš! Lebo každý boh musí aj niečo mravného kázať.

— — —

Chudoba nemá byť nešťastná, ale požehnaná. Či František z Assisi bol nešťastným?

— — —

Zvrhlý človek sa nechce napraviť, lebo každá zvrhlosť je rozhodnutá vedome konať zlo.

— — —

Kristus povedal: Buďte dokonalí, ako váš Otec nebeský je dokonalý. Ako my môžeme mať dokonalosť Božiu? Takto: keď miluješ blížneho, keď odpúšťaš zo srdca. To robí aj Boh.

— — —

Ideš do kostola pred Pána Boha a Pán Boh v kostole je pred tebou.

— — —

Ak ti dal Pán Boh menej bohatstva zemského ako druhým, povedz, o čo menej ho dal tebe ako svojmu Synovi na zemi?

— — —

Máme sa modliť i vtedy, keď nemáme veľkej nádeje na vyslyšanie. Potom nech Boh robí, ako je jeho vôľa.

— — —

Na našom oltári života sa denne všetko vystrieda. I slabosť, i láska, i blízkosť smrti.

— — —

Dáva sa nám skúsenosť, že deň Boží nebol len včera, keď sme trpeli; bude i zajtra, keď budeme zomierať.

— — —

Boh nám dáva svoje dary, lebo nás miluje. Povedzte, čo by ste si mysleli o jeho láske, keby vždy k vám chodil s prázdnymi rukami?

— — —

Spytovanie svedomia nám povie, čo sme mohli robiť a čo sme nerobili, koľko je zrna a koľko pliev pri našej úrode.

— — —

Koľkých ty zdvihneš k dobrému životu, v toľkých i Boh zdvihne teba k sebe.

— — —

Kristus, tichý a pokorný srdcom, nás vyzýva, aby sme nekrívali, keď ideme po ulici s krížom.

— — —

Nezhromažďujte si poklady na zemi pre mole a hrdzu. Či by si dokázal opak robiť, keby si mal ruky Kristove?

— — —

Divíme sa, ako sa svätí vedeli radovať z darov Božích. Prečo? Vedeli o nich. My nevieme o nich?

— — —

Boh dáva svätosť. Ale to nie je dosť, lebo Boh postavil človeka pred rozhodnutia: prijmeš alebo neprijmeš.

— — —

Pred Bohom nikdy nestrácame svoju autonómnosť. Neohraničil Boh prejavy svojej dobroty, ale ich položil na naše vážky.

— — —

Keby človek vniesol omyl do plánov Božích, môže síce stáť v údive nad svojím dielom, ale bezradne hľadí na jeho následky.

— — —

Ak sa nazdávame, že sme sa vyšmykli z rúk Božích, naše vlastné ruky nás môžu premôcť, ba i zničiť.

— — —

Keď ide o mravnosť našich činov, len v Bohu sú jej základy. Všetko ostatné je chorobná bezbrehosť.

— — —

Jedni sme osamotení, jedni odcudzení, jedni smutní. Žijeme roztratene, čo Boh nechce.

— — —

Zlyhanie človeka sa nám javí ako zafúľané zrkadlo, do ktorého s poľutovaním hľadí Boh.

— — —

Ohradili sme slabo veriaceho človeka pred silno veriacim človekom. A to je ťažká zbraň.

— — —

Naše matere mali vrásky. Kohože sme my deťmi, ak chceme zomierať bez vrások? Vrásky sú žalmy krížovej cesty nášho života.

— — —

Náš zajtrajšok je vždy ako neviditeľný šíp, ako proti nám vytasený meč. Ale keď sa modlíme, naše ústa nám pripomínajú Blahoslavenstvá z hory Tábor.

— — —

V nádeji žijeme v tých krížoch okolo seba, z ktorých raz budeme sňatí a odmenení za ne.

— — —

Žijeme v Bohu. Duše sú neustále v ohni, tam hore i tu dolu. Každý je zaodetý tým, čím horí, tam hore i tu dolu.

— — —

Na zemi diaľky vždy nám šumia tak, ako keby niekto zbíjal svoj zderavený člnok.

— — —

Dlhá púť je náš život. Všetky verše odspievame.

— — —

Netreba plakať pri nevykonanom dobrom skutku. Vždy ho možno vykonať, kým človek nedohorí na svojom svietniku.

— — —

Vo všetkom, o čo v modlitbe prosíme, prosme, aby sa plnila vôľa Božia. Keby som na lotérii vyhral milión, či by som s miliónom urobil to, čo je vôľa Božia? Pri miliónoch nik sa nepýta Pána Boha, čo má s nimi robiť.

— — —

Modliť sa i vtedy, keď máme v ústach škrípanie zubov pred škriepkou a pred hromžením. Dokážte to.

— — —

Vieme i o takých svätých, čo si vydobyli kráľovstvo nebeské s vareškou v ruke. No keby ju tak boli komusi dolámali na hlave, ako by boli s ňou prišli do neba?

— — —

Čnosti nerastú na strome ako hrušky. Ruže musia byť dobre opatrované, aby boli ozdobou záhrady.

— — —

Bolesť ľudská je ako palica, čo nás bije a nepoláme sa na nás.

— — —

Život niekedy dožičí i trochu radosti. Ale kde niet puklín, ktorými by tá radosť neprchala preč od nás!

— — —

Kedysi nás vyliečilo z choroby i jedno dôverné posedenie s ľuďmi. Dnes už len pilulky.

— — —

Všetko nás bolí. No, nakoniec i Kristus nám má čosi povedať o svojej krížovej ceste. Náš brat Kristus.

— — —

My sa vždy pýtame: Bože, prečo si mi dal ten kríž? Pýtal sa to aj Kristus? A nepýtame sa nikdy: Bože, prečo si dal kríž môjmu blížnemu? Do toho nás nič.

— — —

Treba sa pýtať, či more utrpenia ľudského nedočahuje aj teba. Nie si aj ty v ňom, keď druhí trpia?

— — —

Boh dovolil, aby sme mu pozbíjali drevo a ukrižovali ho na ňom. V záhrade Olivovej začala sa búrka. No nezdvihol ruku na jej utíšenie. A keď sa ho veľkňaz pýtal na učeníkov a na náuku, priskočil akýsi sluha a tresk Bohu zaucho. No nezdvihol ruku.

— — —

Na svete sa strieľa. Keby tak ten strieľajúci mal na dostrel nebo, veru by strieľal do neho, s vedomím, že kohosi môže postrieľať.

— — —

Ale keby mu niekto dal takú pušku, z ktorej sa strieľa láska, povedal by, že netrafí.

— — —

V našom novom vesmíre je smutno. Všade je podávanie rúk, čo klince tlčú, Bože, na tvoje človečenstvo.

— — —

Ako treba veriť v Boha? Takto: stačí nám vidieť, ako sa mýtnik bije do pŕs a volá: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Ten, ktorý prijal takú modlitbu, je Bohom.

— — —

Kristus kázal svojim uzdraveným: iďte, ukážte sa kňazom. A tých kňazov to rozzúrilo, keď bolo treba veriť. Ale len zúrili — a neverili.

— — —

Lásku nie my sme priniesli na svet, ale Boh. Dostali sme ju my ľudia do opatery, preto ju možno poraniť.

— — —

Nebo je na tej strane, kde je oslávenie, my na tej, kde sa plače. Ale aj Kristus tu bol, kde sú slzy.

— — —

Keď je u nás tma, ako bola u Krista na Golgote v troch hodinách, pripomeňme si, že ešte pred tmami sme uverili v neho.

— — —

Všelijakí sme — ako decká na lúke, jedno je čisté, druhé zafúľané. Ale keď zvonili na Anjel Pána, všetci sme sa modlili — na lúke Božej.

— — —

Kristovi vyčítali, že jedával s mýtnikmi. Lenže na prahu do Kristovho neba už neboli mýtnikmi.

— — —

Pán Ježiš sľúbil stonásobnú odmenu; to, čo nesľúbia ľudia. Kdeže sú veštice, čo vám dajú stonásobne toľko, ako ste im vy zaplatili za veštenie!

— — —

Hľa, synmi Božími ste. No hneď by sa objavil opak toho, keby synovia Boží popadali. Tak popadali raz anjeli Boží.

— — —

Ak sme nad priepasťami, nedívajme sa do nich. Nech sa Boh díva do nich, keď nás ta doprevadil.

— — —

Vyhnanstvo je toľko, ako keď zahvizdneš a tvoj hvizd nemá sa kde podieť.

— — —

Každá rana má svoje zázračné svetlo.