SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

150. Čo chýba slovenským mluvniciam

Už od polstoletia so štvrtou mluvnicou činia Slováci skúšku a žiadna ujať sa nechce.[5] Nie div, každej chýba dačo podstatného. Čo? Palica pre tých, ktorí, keď gramatiky iných rečí namáhave sa učia, od slovenskej žiadajú, aby im sama vbehla do kotrby.



[5] Už od polstoletia so štvrtou mluvnicou činia Slováci skúšku… — Išlo by o roky od 20. do 70. rokov 19. storočia. Vtedy už nebola gramatika bernoláčiny (tá vyšla ešte v 18. storočí) a štyri gramatiky, ktoré prichádzajú ako hlavné do úvahy, vyšly v krátkom čase za sebou. Boly to:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Nauka reči slovenskej“ od Ľudovíta Štúra (1846),

„Epigenes slovenicus“ a „Větín o slovenčině“ od Michala M. Hodžu (1847 a 1848),

„Prawopis slowenský s krátkou mluwnicí“ od Ondreja Radlinského (1850),

„Krátka mluvnica slovenská“ od Martina Hattalu (1852).