ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Literárna tvorba Jána Francisciho-Rimavského, príslušníka básnickej školy Štúrovej je rozsahom nie veľká, no zohrala svoju úlohu v procese formovania slovenskej romantickej literatúry. Svoje básne — s výnimkou českých prvotín — vydal za života pod názvom Iskry zo zaviatej pahräby Janka Rimavského 1889. Toto vydanie, autorom zostavené a zredigované, uverejňujeme v celom rozsahu — a jeho názov sme použili pre prítomné vydanie. Okrem toho zaraďujeme historickú prózu Janko Podhorský, uverejnenú v druhom ročníku almanachu Nitra 1844 a v Poznámkach odtláčame dosiaľ nepublikované české prvotiny. Vydávame teda celé — nateraz známe — Francisciho literárne dielo.

Základom pre vydanie Francisciho poézie je zbierka Iskry zo zaviatej pahräby Janka Rimavského. Vydal pôvodca. Turč. Sv. Martin. Tlačou kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku. 1889. Venoval ju svojim a svojho národa priateľom a opatril týmto stručným predhovorom: „Prosba o láskavé prepáčenie niekoľkých vidiekomluv, metričných, mluvničných a pravopisných pokleskov, ktoré pri preodiati podľa pravidiel teraz platného pravopisu, kvôli pôvodine, neodpratanými zostali.“

Keďže básne zaradené v zbierke, s výnimkou úvodnej (Iskrám na cestu) — vznikli do roku 1848 a písané sú štúrovským pravopisom, pre knižné vydanie ich Francisci prepísal do súčasnej pravopisnej normy a chronologicko-tematicky ich rozčlenil. Zbierka vyšla v tej podobe, ako ju napísal a zostavil (sám si robil aj všetky redakčné práce); ide teda o vydanie autentické. Dokladom toho je aj zachovaný rukopis, podľa ktorého bola zbierka vydaná. Skladá sa z 58. strán formátu 29 x 17 cm, uschovaná je v Literárnom archíve Matice slovenskej, sign. M 20 F1 a M 20 F7.

Názov na titulnej strane:

     Iskry
       zo
zaviatej pahraby
Janka Rimavského

    Vydal pôvodca
  na zavďačenie sa
svojim a svojho národa priateľom

Rukopisný exemplár Iskier (ďalej ho označujeme skratkou R1) oproti knižnému vydaniu vykazuje len malé odchýlky v texte, v zaradení a popise niektorých básní; v ojedinelých prípadoch Francisci pozmenil poradie a vyznačil úpravy pre tlač. Odchýlky uvádzame v poznámkach k jednotlivým básňam.

Vzhľadom na to, že ide o kompletné vydanie Francisciho literárneho diela, všímame si aj iné rukopisy — a to nie iba kvôli evidencii a orientácii, ale aj kvôli konfrontácii, sú v nich viaceré odchýlky (prípadne i verzie) a údaje na poznanie genézy niektorých básní. Rukopisy Francisciho básní sú uschované v Literárnom archíve Matice slovenskej. V poznámkovom aparáte k jednotlivým básňam uvádzame ich skratkami.

R1: Vyššie uvedený už rukopis Iskier zo zaviatej pahräby, podľa ktorého bola zbierka knižne vydaná (sign. M 20 F 1 a M 20 F 7).

R2: 8-stranový rukopisný zošit formátu 22 × 19 cm, sign. M 20 F 3, obsahuje 7 básní písaných štúrovským pravopisom s podpisom Janko: (incip.:) Náďeje, náďeje…, (incip.:) Beda holubičke…, (incip.:) Viďeu som Tvoje búrne ňepokoje…, Aňičke, (incip.:) Pametáš, milá…, Tej istej dňa 26/5 1845 posjelajúc jej ňezábudku, (incip.:) Od ladových Tatjer… Okrem poslednej básne všetky boli uverejnené v treťom ročníku almanachu Nitra 1846. Medzi rukopisným znením a znením v almanachu Nitra nie sú odchýlky. Možno predpokladať, že ide o rukopis, z ktorého básne boli v Nitre uverejnené.

R3: 27-stranový rukopisný zošit formátu 18 × 11 cm, sign. M 22 F 4, obsahuje 2 cykly písané štúrovským pravopisom. Pamjatki z roku 1848: I (incip.:) Nad Šajavou kameňica…, II (incip.:) Hoj traja sokoli…, Iskri zo zasipanej vatri: 1. (incip.:) Od ladovích Tatjer…, 2. Ostatnuo spomnuťja (incip.:) Leťela, leťela…, 3. (incip.:) Storazi mi ruka…, 4. (incip.:) Tak sa mi predca…, 5. (incip.:) Bože muoj, bože muoj, čo to so mnou buďe…, 6. (incip.) Bože muoj, bože muoj, je to len ďivná vec…, 7. (incip.:) Paňe Bože, pán Boh…, 8. (incip.:) Ďivno vám i lúto, že sa tak potlkam…, 9. (incip.:) Ďivno vám i lúto, že v kvetu mladosťi…, 10. (incip.:) Ďivno vám i lúto, že s vami obcujem…, 11. (incip.:) Ďivno vám i lúto, že akobi naschvál…, 12. (incip.:) Ďivno vám i lúto, že ak tak udatní…, 13. (incip.:) Znám jedno ďjevčatko… Francisci tento rukopis posielal pravdepodobne Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi na uverejnenie do almanachu Nitra 1853. Svedčia o tom záznamy na rukopise. Za cyklom Pamjatki z roku 1848 Francisci napísal: „K tomu, čo nasleduje ňepríďe žiaden nadpis, len „od N. N.“ Za básňou č. 10 cyklu Iskri zo zasipanej vatri je táto poznámka: „Rozsuď Ti, či tak nr. 10 sa v tíchto časoch bezpečňe uverejniť muože,“ — a za básňou č. 11: „O nr. 11. plaťí to čo 10.“

R4: Posledňje spomnuťja, báseň písaná štúrovským pravopisom s podpisom Janko, 1 strana formátu 15 × 10 cm, sign. M 23 N 47.

R5: V deň pred odsúďeňím (incip.: Hoj traja sokoli…), báseň písaná štúrovským pravopisom, jedna strana formátu 21 × 13 cm.

Okrem toho cudzím písmom je zapísaná báseň K slavnému dni Svatého Ondřeje s podpisom Francisci Janko (2 strany formátu 19 × 12 cm, sign. B 80) a v rukopisnom zborníku Wýbornejšj práce učenců řeči Československé v Levoči r. 1838/9, uschovanom v archíve evanjelickej cirkvi v Levoči, (sign. III. D/2) na str. 304 — 305 báseň Láska s podpisom Ján Vratislav Francisci.

Pri textovej úprave riadili sme sa zásadami prepisovania starších textov do dnešného pravopisu. Do lexika a syntaxe sme nezasahovali, len v ojedinelých prípadoch sme upravovali niektoré tvary, ktoré Francisci pozmenil pri prepisovaní zo štúrovskej slovenčiny podľa dobového úzu v čase, keď vydával zbierku Iskry zo zaviatej pahräby. Ide o tieto úpravy: jako — ako, zakliate — zakliatie, nad svety — nad svetmi, svieťa — svietia, v prsoch — v prsiach, mhly — hmly, jasenie — jesenné, jakoby — akoby, zvedeť — zvedieť, poslednie — posledné, prsá — prsia, po peru — po pere, zmetá — zmieta, anhela — anjela, zvre — zvrie, v záchvatu — v záchvate, jednoho — jedného, šľapete — šliapete, svoboda — sloboda, v pozoru — v pozore, spravedlivý — spravodlivý a i.

Zásady transkripcie sme uplatňovali aj pri úprave českých básní. (Podľa súčasnej českej ortografie sme upravovali g — j, j — í, w — v, au — ou, ss — š, y — j.)

Kvôli úplnosti odtláčame aj dve Francisciho české prvotiny: Láska (z rukopisného zborníka Výbornější práce učenců řeči Československé v Levoči r. 1838/9, s. 304 — 305) a K slavnému dni Svatého Ondřeje dne 30. Listop. 1841 (z rukopisu, ktorý je v Literárnom archíve Matice slovenskej, sign. B 80). Báseň Láska je podpísaná Ján Vratislav Francisci, báseň K slavnému dni Svatého Ondřeje Francisci Janko; za básňou je pripísané Vydavatelé Bubna, z čoho možno usudzovať, že ju Francisci napísal pre ručne písaný humoristický časopis mládeže študujúcej na bratislavskom lýceu. (Básne nie sú písané Francisciho písmom, ale o ich autentickosti nemožno pochybovať.)

Láska

Pohleď bratře do přírody,
  jak se všecko miluje,
lásky plapol v citu líbém
  zemi celou pěstuje;
I mne zhřívá duch ten, — však má láska
  ke vlasti lne; to jestit má kráska.

Když slunečka zlatý pablesk
  háje krásné zahřeje,
tuť si tvorů zbor všelikých
  lásky souzvuk zapěje:
I mně svítí slunce, budí slasti;
já však pěji lásku drahé vlasti.

Tamto hle se milující
  v blaženosti kochají,
lásky věrné si přísahu
  obapolně skládají;
I já krásu ctím, je též miluji,
než přísahu vlasti mé slibuji.

Miluji tě, o Slavie,
  matko nad vše přemilá!!
Tobě pěji lásku věrnost,
  již si v ňádra má volila;
Tobě, Tobě budu obět klásti
v životě mém, o ty milá vlasti!!

K slavnému dni Svatého Ondřeje dne 30. Listop. 1841

Při bystrém potůčku,
  tam chalupka stojí
a v chalupce hlučná
  hostina se strojí.

Chtěl sem vědět, co ti
  lidé tam dělají,
proč jsou tak veselí
  i proč tak plesají.

Přistoupil sem blíže
  k samému okénku,
kradmo však — jakobych
  střehl na milenku.

V chalupce nízounké
  dva světáře svítí,
v prostředku jest stolík
  obrusem přikrytý.

V misách jest pečeně
  i smačné koláče
i vínko červené
  v pohářiku skáče.

Sedí starcové a
  vínko popíjají
a děvy mládencům
  v tvář se usmívají. —

Slovem, tito lide
  tak se mi byt zdáli,
jak kdyby se milý
  a milá líbali.

Vtom však jeden stařec
  vstane zpoza stola,
zdvihne pohár vzhůru
  i takto zavolá:

„Milení přátelé!
  Drahé shromaždění!
Kdo jest mezi vámi,
  jenž veselý není?

Jako vlnka plyne
  život čas po čase,
rok starý již hyne,
  nový přijde zase;

bychom však věděli,
  proč se veselíme,
řeknu vám, že dnes den
  Ondřeje slavíme.“

Slyšte Bratře, den Ondřeje
na obloze svitnul jasné;
nuže tedy, kdo mu přeje,
ten ať zvolá se mnou hlasně,
hlasně však, až zhučí Tatra:
„Živ nám Bůh Ondřeje Bratra!!“