ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Literárna tvorba Jána Francisciho-Rimavského, príslušníka básnickej školy Štúrovej je rozsahom nie veľká, no zohrala svoju úlohu v procese formovania slovenskej romantickej literatúry. Svoje básne — s výnimkou českých prvotín — vydal za života pod názvom Iskry zo zaviatej pahräby Janka Rimavského 1889. Toto vydanie, autorom zostavené a zredigované, uverejňujeme v celom rozsahu — a jeho názov sme použili pre prítomné vydanie. Okrem toho zaraďujeme historickú prózu Janko Podhorský, uverejnenú v druhom ročníku almanachu Nitra 1844 a v Poznámkach odtláčame dosiaľ nepublikované české prvotiny. Vydávame teda celé — nateraz známe — Francisciho literárne dielo.

*

Pri textovej úprave riadili sme sa zásadami prepisovania starších textov do dnešného pravopisu. Do lexika a syntaxe sme nezasahovali, len v ojedinelých prípadoch sme upravovali niektoré tvary, ktoré Francisci pozmenil pri prepisovaní zo štúrovskej slovenčiny podľa dobového úzu v čase, keď vydával zbierku Iskry zo zaviatej pahräby. Ide o tieto úpravy: jako — ako, zakliate — zakliatie, nad svety — nad svetmi, svieťa — svietia, v prsoch — v prsiach, mhly — hmly, jasenie — jesenné, jakoby — akoby, zvedeť — zvedieť, poslednie — posledné, prsá — prsia, po peru — po pere, zmetá — zmieta, anhela — anjela, zvre — zvrie, v záchvatu — v záchvate, jednoho — jedného, šľapete — šliapete, svoboda — sloboda, v pozoru — v pozore, spravedlivý — spravodlivý a i.

*

Janko Podhorský — uverejnené v Almanachu Nitra II. 1844, s. 247 — 309 v oddieli Obrazi z minulích časov pod názvom: Janko Podhorskí. Povesť zo XVI. stoleťja. Od Janka Rimavského. Na konci je táto poznámka: „Jestli by dakto z čitateľov medzi týmto opisom svadby a medzi jedným počtom ,Svatenie zaporožca‘ našiel, nech nemyslí, že by to stadiaľ bolo vzaté, ale zrovnávania sa toho príčinu nech v podobnosti a rovnosti našich a ukrajinských obyčajov hľadá. Jestli by dakto niektoré veci tu ináč opísané našiel, nech si pomyslí, že sa naše obyčaje podľa kraja menia, miešajú, tvoria. Jestli by konečne kde i tu dačo bolo vynechané, to pošlo z toho, že sa všetko v povesti upotrebiť nemôže a nedá.“ (I túto poznámku — podobne ako text povesti — prepisujeme do dnešného úzu, vychádzajúc z reedície almanachu Nitra II. Bratislava 1956, s. 325 — 404.)