ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dvaja chlapci podnikaví
shliadli v okne pokrm zdravý:
košík jabĺk utešených,
a si myslia, že to pre nich.
Pristúpiť sa stroja k veci —
(veď nemohli vedeť predsi,
že sú jabká poviazané
a že Katka strežie na ne).

S chuťou k oknu priskočili,
podobrali košík milý —
(celý chceli, so všetkými
jabĺčkami červenými,
takí nenápelní drzí!) —
ale Katka konce drží,
ni netušia kmíni veru,
do jakej sa pasce berú.

Vzali chlapci košík zkrátka,
no v tom okamihu Katka
viazaničky rúče dvíha
a košík sa prázdny mihá
pred chlapci — až padol —
a policajt bere sa ta,
bere sa ta prísny s ľava —
Vec sa strašne zamotáva…

Policajt, jak naňho sluší,
chlapcov pochytil za uši…
Darmo kričia, gajdy hudú,
s policajtom musia k súdu,
aby boli potrestaní
dla zásluhy — kmíni planí!
Z toho plynie naučenie:
Nechaj tak, čo tvoje nenie!