Zo života malých

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 86 čitateľov.

Autor: Martin Braxatoris-Sládkovičov

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Ida Paulovičová


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Oj, hroby, hroby!


Smutný už, chmúrny podzim vládne —
Hľa obraz, ako hynie, vädne,
čokoľvek zkvitlo v jarnú dobu —
hej, všetko padá v korisť hrobu…

Oj, hroby, hroby, smutné miesta,
k vám vedie neomylná cesta
každého, kto sa z tela zrodil,
čo jak dlho by tu chodil.

Krok každý, každé okamženie
vždy bližšie k vám nás vedie, ženie,
dnes — zajtrá slnko žitia zajde —
každý si pri vás miestko najde.

Oj, hroby, hroby, milé miesta:
tu trnistá sa končí cesta:
tu nieto žiaľov, bôlov ani,
tu zacelujú všetky rany.

Tu prestáva už krivdy sila,
ktorá nás v časnom žití bila:
tu sladký pokoj v strety kynie
tomu, kto v kríži lká a hynie.

Oj, hroby, hroby, milé miesta,
veď tade predsa vedie cesta
v kraj slávy večnej, ju Boh chystá
veriacim v Pána Jezukrista.