ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V letnom čase žali v poli,
odvážali do stodoly
a — kým čelo znojom blýska —
zaorávali strniská.

Oj, to bolo práce, ruchu,
kosy cveng sa niesol k uchu;
oráč pošibával koňa,
páchla polných plodov vôňa.

Pracovníkom švárna žienka
doniesla kus poludienka,
ukonaná šumná, milá
do chládku sa posadila.

Sopla ruky cez kolená,
sedela tam zadumená,
obraz plný kúzla, krásy —
o čom mohla dumať asi?

Bez pochyby srdcom vďačným
pošla k výšam nadoblačným:
pela Bohu ďakovanie
za to milé požehnanie.

Tak to bolo vtedy v lete,
ale, ako všetko v svete,
i to prešlo — zmlkla pieseň…
Nadcháza už jaseň — tieseň.

Len Ty ostaň s nami, Pane,
a to Tvoje požehnanie
uč nás múdre vynakladať,
pri tom večných statkov hľadať.