SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výtečná maľba


Bol raz jeden maliar slávny,
v malovaní neúnavný,
Raz sa zaňal maľbou takou:
ker a na ňom plno vtákov.
Pracoval on dušou celou,
v srdci s túžbou slávy vrelou, —
práca mu šla temer letkom —
mača bolo práce svedkom.

Keď už skončil prácu — razom
zastal si on pred obrazom,
aby vážne, prísne, smelo
posudzoval svoje dielo,
a, bárs nárok mal aj veľký,
spokojný bol s prácou celky —
„Brávo! tu sú živé vtáčky!“ —
Taká je aj mienka mačky.

Mačke až sa oči skvejú —
„Ozaj živé — čajsi pejú!“
Má tam na nich nechať oči —
Razom roztúži sa, — skočí,
že si vtáčat krásnych — inu —
chytí jedno na svačinu —
Silný náraz — v maľbe diera…
Maliar zúfa — padá — zmiera…