ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pod ochranou strechou hríba
v svojom domci býva gnóm,
dobre mu je, fajčí iba
a je hrdý na svoj dom —
no pri dome na nešťastie
iný, silný hríb tiež rastie.

Rastie, rastie, mocne skrúca
silný leb svoj vozvyšok
a tým lebom už už rúca
gnómov milý príbytok…
A gnóm, v strachu o tú chatu
volá o pomoc a ratu.

Počuli ho gnómi — bratia
ako volal citlive,
a už na pomoc mu pätia
ochotne a horlive —
„Pílku, pílku!“ počuť v lese —
a pár gnómov už ju nesie.

S dobrou chuťou gnómi milí
do práce sa chytili
a leb hríba v krátkej chvíli
pekne — rúče spílili,
a dom gnómov ostal domom
na preveľkú radosť gnómom.