Kikimora

(Na javišti tma, vo dvorane šero. Hrmí, blýska sa.)

Slavoň. Živa.

SLAVOŇ (klesnúc opre sa o strom, utiera si pot): Nemôžem ďalej, sily moje sú vyčerpané.

ŽIVA: Modli sa a pracuj ďalej, ku cti Boha, k Jeho chvále!

SLAVOŇ: Ešte raz pokúsim sa v mene Boha Otca, (zatne) Boha Syna, (zatne) i Ducha svätého, (zatne) ameň. (Za každým zaťatím viac a viac jasní sa, pri treťom zažne sa bengálsky plam. Zadná opona sa dvíha a objaví sa krásna, slovenská krajinka so zástupom sviatočne oblečeného ľudu slovenského, ktorý holduje kvetami, zástavami, vencami svojmu osvoboditeľovi.)

ŽIVA (významne): Prácou spasil si rod, i seba!

SLAVOŇ (radostne): Bože večný, tu svätá zem otcov mojich, môj drahý národ, ľud môj milovaný! (Kľakne na stred javišťa.) Pomiluj, pomiluj, ó Bože a zostaň večne s nami!

(V úzadí objavia sa dva anjeli, držia riedky závoj, na ktorom je veľkými zlatými literami napísané: „Sláva Bohu na vysosti, pokoj ľuďom dobrej vôle!“ a číslice nového roku. — Ľud rozostaví sa. — Živý obraz pri žiare bengálskeho plamu.)

(Opona padne.)