ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Poznámky vydavateľa

Vo Výbere z diela Juraja Fándlyho snažil som sa podať podľa možnosti čo najucelenejší obraz jeho literárnej činnosti. Kritériá, podľa ktorých som výber robil, neboly vždy rovnaké. Prirodzene, najväčší dôraz som položil na tie časti, kde sa Fándly prejavil ako pokrokový osvietenec, ktorý kritizuje a vysmieva prežitky feudálneho stredoveku, ktoré v niektorých prípadoch dodnes nevymizly z povedomia nášho ľudu. Toto platí najmä o Dúvernej zmlúve, ktorá spolu s Polemikami zaberá viac ako polovicu Výberu. Ďalej som sa snažil vybrať všetky časti národnobuditeľského obsahu a zamerania. Z týchto dôvodov som sa rozhodol začleniť do Výberu aj kázeň o sv. Cyrilovi a Metodovi. V niektorých prípadoch pohnútkou výberu mi bola umelecko-literárna úroveň, inokedy som zas vybral časti typické pre určité jeho dielo (najmä časti z 2. a 3. sv. Piľného hospodára, Slovenského včelára, kapitolu o Svätoplukovi z Compendiata historia) a konečne začlenil som do Výberu aj také časti, ktoré ukazujú aj Fándlyho závislosť na feudálno-filantropických názoroch svojej doby (Šésta odporná vímluva v diele O úhoroch), aby jeho profil bol neskreslený a čitateľ neupadal do idealizácie.

Výber nie je vydaním vedecko-kritickým, ale skôr vedecko-populárnym. Snažil som sa však v nijakom prípade nenarušiť smysel, štýl, jazyk a umelecký charakter Fándlyho diela a odstrániť všetko, čo bez ujmy tejto zásady ruší dnešného čitateľa. Snažil som sa preto upraviť vybrané časti podľa schváleného úzu, pričom však základné znaky bernolákovského spisovného jazyka ostaly zachované.

Tak som prepísal podstatné mená z veľkej písmeny na malú, ďalej som písal j miesto g, v miesto w, j miesto i (ale len v spojke aj — ai). Určité zásahy do textu som urobil pri úprave kvantity a interpunkcie. Kvantita, najmä v Dúvernej zmlúve, a interpunkcia v celom diele je veľmi rozkolísaná. Sám Fándly si je vedomý tohto nedostatku a ospravedlňuje sa čitateľovi: „Pohoršíš sa snád na mnohé hlasuznaki, ňebo v mnohích místách sú zbitečňé, mnohích jích žádaťi budeš.“ Podobne interpunkcia: „Tak aj nékďe litteru zazreš nadhoďenú… inďe virazenú, lebo premeňenú, tu velkú, kďe má bit malá, tam malú na místo velkéj, uvidíš aj čárki kďekáďe ňé súco položené…“ (Napomenuťí, II. stránka Dúvernej zmlúvi, 448). Snažil som sa preto opraviť všetky zrejmé tlačové chyby pri vyznačovaní kvantity alebo chyby vôbec podľa celkového úzu, no napriek tomu nepodarilo sa mi dosiahnuť úplnej jednoty (Fándly sám pochádza z kraja, kde kvantita vôbec kolíše; napr. Dubová, susedná obec jeho rodiska, má dĺžky obmedzené). Podobne som sa snažil upraviť aj interpunkciu. V niektorých prípadoch, najmä pri dlhých súvetiach použitá, často chybná interpunkcia úplne ruší smysel alebo robí ho ťažko srozumiteľným. Preto som upravil interpunkciu podľa dnešných pravidiel a v niektorých prípadoch rozčlenil som súvetia na samostatné vety. Podobne veľmi rozkolísané je u Fándlyho aj vyznačovanie mäkkosti a najmä ľ. Tu však, až na niekoľko prípadov, keď išlo o vyslovené tlačové chyby, zásahy som nerobil, a to aj vtedy, keď sa ľ nevyslovovalo. Ďalej v záujme jasnosti neuviedol som všetky Fándlyho poznámky a odvolania pod čiarou, najmä v tých prípadoch, keď majú význam iba pre vtedajšieho čitateľa. Podobne som sa snažil nezaťažovať text zbytočnými poznámkami a vysvetlivkami, najmä keď ide o veci pochopiteľné z kontextu alebo z úvodu.

Všetky tieto zásahy som robil v snahe sprístupniť Fándlyho dielo dnešnému čitateľovi, pretože literárny historik má možnosť kedykoľvek nahliadnuť do originálov, ktoré sú pomerne ľahko prístupné v Knižnici Slovenskej univerzity v Bratislave, v Knižnici Matice slovenskej v Martine a v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne, ako aj v Knižnici SSV v Trnave.

Dúverná zmlúva

Dúvernej zmlúve venuje Výber najväčšiu pozornosť. Uverejňované časti sú volené tak, aby vystihly podstatu jednotlivých kapitol a sú spájané petitovými vložkami, ktoré objasňujú obsah vynechaných častí, takže čitateľ si môže utvoriť živý obraz o celom diele. Výber venuje pozornosť najmä III. a IV. stránke Dúvernej zmlúvy, ktorú cirkevná vrchnosť zakázala vytlačiť a ktorá ostala v rukopise. Presný bibliografický popis Dúvernej zmluvy je nasledujúci:

Dúverná zmlúva mezi Mňíchom a diáblom o prwních Počátkoch, o starodávních, ag o wčulájších Premenách Reholňíckích. — Kterú spísal ve štirech Stránkách pre mladích Presporskích Kňazow Juro Fándly Nahácki Farár w Arci-Biskupstwí Ostrihomském. — Witlačená z Nákladom tích istích mladích Knazov. — Z Dowolením Cisárskég Králowskéj Censúri. — W Presporku, Z Literámi Gána Michala Landerera, urozeního z Fiškútu. — 1789.

Rukopis III. a IV. dielu Dúvernéj zmlúvy má tieto názvy:

Treťá stránka Dúwernéj zmlúvi od naháckého Farára spísaná. — O Bohactvú zrušeních Klášteroch.

Štvrtá Stránka Dúwernég Zmlúwi od náháckého Farára spísaná. — Knazskí Advokát.

I.a II.diel Dúvernej zmlúvy majú spolu 448 strán osminkového formátu (prvý diel str. 1 — 176; druhý diel 177 — 448). Rukopis III. a IV. dielu Dúvernej zmlúvy má spolu 79 strán fóliového formátu. Tretí diel má 50 strán. V tomto sú však zahrnuté aj Fándlyho polemiky: § VI. Premena Predsewzatá (16 — 19). § VII. Odpowed na I § rozumného Mnícha (19 — 21). § VIII. Odpowed na II § rozumného Mnícha (21 — 24) a konečne Zahambení Posmivač Anti-Fándly (25 — 50). Takto vlastný tretí diel Dúvernej zmlúvy má iba 17 strán, štvrtý 26 (51 — 77). K tomuto je pripojený (78 — 79) Spis nagpotrebnéjšého ročitého Wídanku farárského, k Žádosťi wolakterích Čtenárow wipísaní s Kniški w II. S. na listu 314 wiznačenég. (Rozumej Bajzovu knihu Práwo o Žiwenj Faráruw z r. 1787.)