ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(z roku 1913)

(s. 1) Proceedings of the… IV. Serie Vol. I., p. p. 7 — 288, Jan, 20., 1911, San Francisco (academy). Expedition of the California academy of sc. to the Galapagos Islands.^[17]

(s. 2) bez poznámky, čistá

(s. 3) Demandez Pouleur si est possible avoir quarts fondu Alaban Stewart epoque pour les miroir.^[18]

(s. 4) J. Mario Korbel 1021 Fine Arts Bldq, Chicago III.

(s. 5) San Francisco: Hotel Mary Pawell St. Rest. St. Germain

(Pozn.: Pred menom Andrassy je poznamenané meno Hermann prečiarknuté, podobne aj pod Los Angelos zapísané San Francisco, ako aj nad menom Hermann Los Angelos. Pravdepodobne ide o nedopatrenie.)

(s. 6, 7, 8, 9, 10) úplne čisté, bez poznámok

(s. 11) 1. sept., nedeľa. Maják v Dakare bol viditeľný o 9. hod. večer (31. okt.).^[19] Do prístavu sme sa dostali o polnoci, o 2. hod. som s poštovnou loďkou vystúpil na breh v sprievode: Jane Paiot. Hotel Metropol (Marion).

(s. 12) čistá, bez poznámky

(s. 13) 2., pondelok. Prechádzka na vozíku. O 10. hod. za lejaka späť na loď.

(s. 14) čistá, bez poznámky

(s. 15) 3., utorok. Noc pokojná. Bolesti pečene. Komandant mi sľúbil, že mi na moje debny objedná zvláštnu loďku v Riu.^[20] Obed o 11. hod.

(s. 16) Dor. Ondrášik 535 E 5th City.

*

1913

(s. 17) Le Havre, 30.

(s. 18) 13., samedi. Los Angelos vers 2 hod.

(s. 19) 18., jeudi: 19 m

23. Pot au noir^[27] okolo 8. hod. Už pred dvoma dňami nádherné západy slnka. Alto-^[28] a cirokumulusy^[29] etc. znamenali blízkosť depresie. Jeho priemer je asi 300 km.^[30] Slabý vietor od E, more zvlnené, husto popŕcha. Na pozadí nimbusu^[31] sa objavujú kumulostratusy,^[32] more je nepokojnejšie a k večeru (okolo 14. — 16. hod.) sa nebo pretrháva, objavujú sa kumulusy.^[33]

Pravdepodobne existuje periodickosť termického ekvátora.^[34]

(s. 20) 24. La lumiére zodiacal. Nebo jasné, niekoľko kumulusov na západe čiastočne zakrýva zodiakálne svetlo,^[35] ktoré sa rozprestiera po Mliečnu cestu a v prvej tretine je také jasné ako ona. Južná časť nie je dostatočne ohraničená.

25. Z. sv.^[36] je viditeľné, ale nebo je menej priezračné. Silný prúd morský.

26. Z. sv. málo vidieť pre priezračnosť podobnú ako včera. Snáď pozorovanie južnej línie by mohlo slúžiť na určenie svetelnej menlivosti, ktorá pravdepodobne súvisí so slnečnou aktivitou, ako som na to upozornil B. d. Long. roku 1911 po svojom návrate zo savany. Pravdepodobne existuje fluktácia^[37] denná (škvrny?) a fluktuácia ročná.

(s. 21) Union Steam Ship Company of N. Z. Ltd. „Moana“ 1913.

(Vysvetlivky nájdete pod čiarou.)^[38]

O 11. hod. som prvý videl zem.

(s. 22) úplne čistá a prázdna

(s. 23) 17. november (pondelok)

Znova plávam po Tichom oceáne smerom k rovníku. More pokojné, nebo zamračené, ale dobrácke. Loď sa nepozorovane kĺže s flegmatickou rýchlosťou. Matrózi, skoro všetci černosi, lenivo vykonávajú ranné čistenie lode. Cestujúcich je málo. Zväčša sú ešte v posteliach alebo natiahnutí na laviciach na kanape v salóne. Takmer hrobové ticho. Snáď tá monotónnosť ma rozozvučala. Opäť sa blížim k Tahiti, bez toho, že by som ostrov dosiahol. Zdá sa mi to ako symbol mojej existencie.

Namáham sa, borím, riskujem, kombinujem i kadečo docielim, ale len dočasne. Tými najrôznejšími a najfantastickejšími cestami sa pretĺkam — do prístavu však nemôžem.

Zdravie stratené, finančne vyčerpaný, duševne chvíľami podlomený a roky tiež utekajú! Komplikovaný je môj život, no žijem; snáď nie je zbytočné moje úsilie, snáď som prispel a ešte prispejem k výstavbe velechrámu človečenstva a pokroku. Veľké mám chyby, ale cítim, že v mojej duši je i kus dobrého.

Video melliora, proboque, tamen deterriora sequor.^[39] Úbohý otec môj, aký tragický bol život tvoj i skon!

*

Dnes je tomu mesiac (17. október, sobota večer), čo som sadal na loď Tahiti v Papeete v spoločnosti Henrietty Amedeovej, špióna Grandineua a dobráckeho advokáta Sechartia (6 rue Bienf.). Plavba — príjemná, bez zvláštností.

(s. 24) V San Franciscu (Palace Hotel), 1. novembra v sobotu železnicou do N. Orleansu, 5. novembra (v stredu) večer 6.45.

Ubytoval som sa v hoteli St. Charles. Opustil na Sixa ol(?) (Fruit C^nie) 8. novembra (v sobotu) o 11. hod.

Dorazil som do Colonu 13. štvrtok ráno o pol siedmej. O 11. hod. do Panamy (12.55), hotel Metropol; v sobotu o 15. hod. návšteva u konzula.

V nedeľu (16.) o 8.30 výlet s ministrom do Culebry.

O 13.10 vlak do Balboy na loď Chili.

16. november 1913. O 20.10 sme opustili Balbou.

*

Konzul v Paname je zároveň chargé d’affaires a rád sa dá titulovať Mr le ministre. Je to bývalý officier d’infaterie colonialle^[40] z Martinique. Bon homme,^[41] žoviálny, úslužný, zdvorilý, ale trochu koloniálny, trochu uštipačný, namyslený, všetečný a skôr tvrdohlavý než energický.

Vicekonzul nulita, slaboch bez základu, enfant de protection (protekčné dieťa).

Kancelista — domorodec. Konzulát neúhľadný. Ministerstvo des… vypracovalo plán výstavby nádhernej konzulárnej budovy. Projekt 200 — 250 000 frankov. Úplne nepraktické. Miesto pri nábreží nezdravé. Rozumnejšie by bolo: prenajať slušný byt, ktorý iste zlacnie. Teraz je veľká špekulácia, v krátkom čase však…

(s. 25) Americká Balboa čiastočne (možno zväčša) absorbuje Panamu, potom v nej všetko zlacnie.

Panamský kanál je už teoreticky dokončený, i lode ním už prešli. Potrvá to však ešte zo dva-tri roky, než ho prekopú, dostatočne prehĺbia. Je to hlavne Culebra, ktorá spôsobuje ťažkosti. Vrch, pohorie Culebry, pozostáva hlavne z argitu. Ten sa rozkladá vo vode, vymýva, tvoria sa trhliny a zem sa zosúva. V poslednom čase sa zrútilo asi 1.10⁶ m³. Kým kanál nebude zmenený na úžinu, nebezpečie zosuvu bude trvať. Kanál je ceduser,^[42] má byť len provizórny.

Francúzsky konzul požiadal o voľný priechod pre loďku s výtlakom 600 m³ (Comp. Navic d’Océanie)^[43] určenej pre Tahiti. Spočiatku sľúbené na december. Americká vláda pozdejšie rozhodla, že prvou loďou má byť Rail road Cnie s výtlakom 2500 m³. Kanál však nebude dostatočne prehĺbený do roka.

Nórska loď Fram (Amoudsden) bude čakať iba do 1. januára.

V nedeľu o 8.30 som s francúzskym konzulom uskutočnil výlet do Culebry. Trvá to asi hodinu. Kde-tu vidno zanechaný materiál francúzskej kompánie. Kraj zarastený bujnou tropickou vegetáciou. Hojné lejaky zaliali polia. Blízko kanála stoja robotnícke domčeky. Jednoduché, dosť vkusné a hlavne praktické. Vzdušné, priestranné terasy sú chránené pred hmyzom drobným metalickým sitom. Domčeky sú na pylónoch drevených a zriedkavejšie murovaných.

(s. 26) Colon je protivné hniezdo. Všade samý zlodej. Na colnici som mal do činenia s krížencom (Indián + černoch), skutočne drzé stvorenie. V banke menili franky taktiež zlodejsky (1 dolár 50⁺⁵⁰ miesto 5^20-25). Hotel obývateľný je len jeden (Washington), kde izby sú od 4 dolárov a strava obligatórna. Vôbec celá zóna nesie charakter severoamerický, t. j. zlodejský. Amerikáni silne opevňujú kanál: sú rozhodnutí podržať a zužitkovať ho pre seba. V zóne nebude smieť nikto bývať. Bude chránená 5 000 vojakmi. Z vlaku nevidno mnoho, len Gatunské veľké jazero v diaľke stoky.

V Paname je čulý život. Mesto je hnusné, špinavé na neuverenie. Aj sama avenie du centrale je len obstojná. Čo je dosť dobré, to je dlažba: vypečená tehla, cement. V hoteloch (v Tivoli) sa platí denne 6 — 10 dolárov. Ja som zosadol v Metropole. Kuchár, účtovník — Francúzi.

Maître d’hôtel^[44] aj niektorí čašníci vedia francúzsky. Jedlo slušné, izba — diera, bez obloka; treba ju zamykať. Kočiši sú veľmi lacní. Kurz 20 ct. striebra.

Amer. dolár = 2 balboy, slovom dvojnásobný v hodnote, ale pesetas, 50, 20, majú tu tiež formu i veľkosť dolára, 25 ctm.

Populácia je vcelku pekná, ba mládež je pôvabná. Vraví sa o veľkej skazenosti, ak je to pravda, tak nemravnosť je tam bujná. Existuje síce štvrť prostitúcie, ale to je všade.

(s. 27) V Paname ľúbia lotériu, videl som i katolíckeho farára kupovať s vážnosťou čísla. Je to živnosť, ktorú monopolizovali žobráci a starci. Druhou špecialitou sú čističi topánok, skoro výlučne chlapci, cena 5 ctm zlatých, strieborných. Niektoré kúty sú malebné, tak pri nábreží daktoré dvory plné prádla, stará katedrála so stromčekmi na veži. Byty pozostávajú z iziebky, okno a dvere tvoria jedno. Vnútri kolísajúca sa stolica s mladou černoškou — Indiánkou, ktorá číta alebo sa pudruje (matka pudruje malé žiačky, než ich pustí do školy).

Stanica nie je ešte v poriadku. Musel som cez jeden vlak prejsť do môjho, ktorý ma viezol do Balboy (15^m).

Táto neukazuje nič zvláštne. Prístav je dosť mŕtvy. Naša Chili bola asi 6 km ďaleko. Vyviezli nás i bagáž na malom remorkéri. So zavazadlami tu všade zaobchádzajú s úmyselnou brutalitou, sú to všetko vcelku hovädá a nie ľudia.

(s. 28, 29, 30) úplne čisté, bez poznámok

(s. 31) Quito^[45] (26. november 1913, streda)

Kúpeľ, presťahovanie.

O 10. hod návšteva francúzskeho ministra Francastela. Prijal ma kancelista, omlúvajúc ministra, ktorý je chorľavý. Odovzdal som listy De Monzie, Ch. minister instr. pue.^[46] Kancelista hneď začal rozhovor o ostrovoch Galapágy, ktoré vraj nie sú zaujímavé pre Franciu.

Príchod ministra, 50-ročný, inteligentný, následkom straty jedinej 6-ročnej dcérušky zronený.

Prijal ma srdečne, okamžite však poznamenal, že ministerstvo zahraničných záležitostí nechce o ostrovoch ani počuť. Poznamenal som, že moja misia je čisto vedecká, jej následky však môžu byť nanajvýš zaujímavé.

Situácia: Anglia okamžite bude chcieť uplatniť svoje „staré“ právo, len čo by cudzia moc okupovala Galapágy. Jej záujem je, aby ostrovy zostali majetkom Ekvádora. Spojené štáty naproti tomu túžia po ostrovoch s cieľom opevniť Panamu a tiež myslím následkom imperátorského utopizmu, ktorý inauguroval Roosevelt.^[47] Ak sa im nepodarí priama kúpa, budú hľadať iné prostriedky. Peru vypovie Ekvádoru vojnu pre územie v Oriente,^[48] okupuje ostrovy a predá Spojeným štátom, alebo Spojené štáty vyšlú agentov na ostrovy, urobia revolúciu a uznajú novú republiku, ako sa to stalo v Paname.

(s. 32) Zaujíma ma nový zákon Ekvádora, vzťahujúci sa na kolonizáciu Galapág.

O 14. hod. ma navštívil Th. Alvarez. Mladý muž, asi 35-ročný, energický, patriot, nádych vlastenecký, snáď trocha poeticko-romantický.

2.10 návšteva ministra a dr. Reinbourga. Šli sme k prezidentovi, nenašli sme ho však. Potom na ministerstvo výučby; našli sme len sekretára. Prívetivý. Vypytoval sa na predmet mojej misie, odpovedal som, že moja úloha je čisto vedecká: zorganizovať meteorologické pozorovanie v Oceánii. Galapágske ostrovy sú zaujímavé a doplnia organizáciu. Za tým účelom žiadam aj povolenie T. S. F, to je prvý bojazlivý krok vpred. Sekretár podotkol, že je záhadné podať žiadosť na geografickú spoločnosť v Ekvádore, ktorá urobí, čo treba, aby sa moje debny zachovali a bezplatne mi ich vydali.

Minister zahraničných záležitostí. Veľmi zdvorilý, ale rezervovaný. Ochotne vyhovie žiadosti, ale ďalej sa neangažoval. Urobil som narážku na ťažkosti spojené s cestou na Galapágy. Vyhýbavo odpovedal, že je jedna plachetnica patriaca majiteľovi cukrovaru na Chuthame…

(s. 33) Minister Francastel ma odprevadil a zostal u mňa asi štvrť hodiny. Žaloval sa na nemoc a na smrť dcérušky a neustále opakoval: „Dávajte si pozor na týfus.“

O 15. hod. ma navštívil Cruz a reprezentant žurnálu Commercio. Vyložil som mu, že som prišiel študovať Ekvádor po stránke vedeckej. Využil som túto príležitosť a riekol: „Vy ste príliš zdvorilí a prudkí. Patriotizmus znamená národnú hrdosť a vy ste sa pustili do rokovania ohľadom ostrovov so Spojenými štátmi. Kto prichádza k vám: v jednej ruke mešec, v druhej oprátku, toho vyhoďte von! Národ musí dôverovať sebe a budúcnosti, potom nájde aj ušľachtilých priateľov a pomoc. Viac sedliačiny, priemyslu a menej revolúcie. Revolúcia sa stala nezdravým športom a egoistickým prostriedkom.“

17: Chcel som vyjsť, ale prší.

17.30 Navštívil som dr. Reinbourga v hoteli Palace (č. 19). V zastrčenej uličke, ale krásne pohodlné izby. Strava vraj nie je dobrá.

(s. 34) V rozhovore s R. som cítil istú podráždenosť, snáď revnivosť.^[49] On je tu skutočným konzulom a nerád asi vidí, že sa mu miešam do remesla. Chcel som ho uchlácholiť. Zdôveril som sa mu, že moja vedecká činnosť môže mať ďalekosiahle následky. Napr. moja meteorologická stanica môže spojiť T. S. F. s Guayaquilom alebo i s Quitom, čo by znamenalo Tahiti — Martinique. Tu sa R. stal pozornejší. Radil mi, aby som o T. S. F. nič nerozprával, bude vraj diplomatickejšie vyjednávať o tom pozdejšie; Čiastočne má pravdu; hlavný motív však väzí asi v tom, že on sám chce realizovať tú myšlienku. Prirodzene, nedal som na sebe nič znať a prijal pozvanie: Zajtra o 10.45 spoločne pôjdeme do hvezdárne.

Dr. R. mi chce prideliť jedného mladého inž., ktorý študoval v Paríži. Uvidím. Dr. R. tiež vyslovil možnosť sprevádzať ma na ostrovy. To je nie dosť taktické, mal vyčkať, kým ho pozvem.

O 7. hod. som večeral, potom sa trochu prechádzal. Stretol som sa s dr. R. Malý accident.^[50]

„Dobre znášate nízky tlak?“

„Hej, na Mont Blancu som sa otužil.“

„Ach! Vy ste pracovali s Vallotom?“

„Nie, v Janssenovej^[51] hvezdárni. Vallotova nie je na vrchu.“^[52]

„Ach, to je jedno, výškový rozdiel je nepatrný…“

Cítil som nepriateľa.

(s. 35 — 38) Janssena alebo skôr priateľa Vallota.

Zostal medzi nami nepatrný obláčik. Neverím v úprimnosť dr. R. Bude to arivista.

27., štvrtok

V noci prší, ale nie je mi chladno. Následky morovej injekcie pominuli. V noci žalúdočné ťažkosti. + Vstal som pozde o 8.30, raňajkoval o 6.30.

10 hod. Prišiel Cru Alvarez. Opatrne som mu vnukol myšlienku, že Spojené štáty sú prirodzeným nepriateľom Ekvádora. Jednou rukou ho objímajú, druhou čiahajú do kapsy. Efektívne okupovanie Galapág a komerciálne zotročenie Ekvádora je ich konečným cieľom. Z ohľadu patriotického majú brániť teritoriálnu integritu a z ohľadu ekonomického hľadať finančnú pomoc u francúzskeho štátu, ktorému mnoho záleží na Ekvádore ako na prirodzenej hrádzi voči expanzivite amerického imperializmu. Nech Ekvádor vlastnou silou vytvorí niekoľko ekonomických stredísk a vlastnou cestou hľadá si, ako získať francúzskych peňažníkov.

Upozorňujem ho na možnosť: veľká ústredná jatka, konzervy, ľad — Chimborazo^[53] (6310 m).

11 hod. S dr. Reinbourgom som navštívil hvezdáreň. Námestie pomerne malé. Uzavretý park. Nevýhodné v každom ohľade. Direktor (1910 — 1911 bol v Paríži) ma prijal veľmi srdečne. Hvezdáreň dosť biedna. Meteorologická stanica úplná. Meridiárne stroje a zorný ekvatoreál^[54] 22 cm. Kupola praktická. Dr. Reinbourg sa objavil v novom svetle. Zostal vo svojom hoteli, aby nemusel platiť koč, ktorý objednal.

Prirodzene, nebol by som dovolil, aby platil, toto jeho gesto však bolo brutálne. Pochybujem, že by som sa chcel dakedy stať jeho bližším priateľom.

Po obede mi minister Francastel telefonicky oznamuje, že zajtra o 14. hod. ma vyzdvihne a že ma predstaví prezidentovi.

14 hod. Napísal som list J. Ch.

15 hod. Prišiel Alvarez s kočom. Navštívili sme inž. Cruza. Dom starý, robí dojem nečistoty, neusporiadanosti. Jeden salónik suchý, čistý — pred kanapou pľuvadlo, na stene nevkusné maľby, Cruz milý, jeho pani (Belgičanka) zdala sa mi neudomácnená — smutná, mucha v pavučine. Domnievala sa asi, že to všetko je nádhernejšie. Dom je v blízkosti mosta, z ktorého sa vylieva všetka nečistota mesta, zápach cítiť zďaleka. Chudera!

Po 15 minútach sme sa odobrali k Alvarezovi. Dom tiež starý, ale množstvo kvetín ho robí úhľadnejším. V salóne priestranná sieň, čistá, obstojná, ale bez nádhery — na návšteve bol generál… s dvoma dcérami. Jedna vydatá s dcérkou, druhá mladá, pôvabná — obe nalíčené. Taktiež siňor… pani Alvarezová išla mi oproti s roztomilým úsmevom. Slečna Maria Louise sa mi zdala trochu troublée.^[55] Rozhovor bežný, svieži, bez slávnostného tónu. Odniesol som si dobrý dojem. Generál ma žiadal o adresu, chce ma navštíviť.

Pokračoval som vo vizitách: Kancelista francúzskej delegácie… Býva v útulnom pavilóniku blízko konzulátu Kolumbie pri hvezdárni. Jeho pani, Francúzka narodená v Madride, hovorí perfektne španielsky. Chová sa normálne, nenútene. Je milá, príjemná. Salónček nesie známky ich pobytu v Konštantínopole.

Prítomný bol minister Kolumbie. Dokonalý, príjemný džentlmen. Rozprával o Gauginovi,^[56] ktorého paniu poznal. Druhou osobnosťou: chargé d’ affaires de Cuba. Príjemný, ale inferiórnejšieho^[57] vzdelania i chovania. Zdal sa však dobrák — je priateľ roztomilej dcérušky hostiteľov. Pozdejšie prišla pani Dillonová v rýdzej európskej toalete s drahou kožušinou. Dosť driečna. Zdá sa však senzuálna, intrigánska, stredného vzdelania a intelektu. Pravdepodobne ambiciózna.

Vyjdúc na ulicu, o niekoľko minút som stretol Alvarezov koč, ktorý išiel po mňa. Vrátili sme sa do centra mesta; v Cruzovej papetérii^[58] som kúpil 24 hárkov listovného papiera a 12 obálok za 1 sucre 20 (3 franky). Taktiež u fotografa pohľadnice (bez veľkého vkusu a výberu), 5 tuctov za 5 sucre.

Pozval som na večeru Alvareza.

Rozmluva sa točila okolo literárnych pohybov v Ekvádore. Alvarez mi vravel o svojej literárnej činnosti. Sľúbil som mu, že sa postarám, aby v Paríži vyšiel článok týkajúci sa spisby v Ekvádore. Snáď preložím jeho drámu a pokúsim sa ju priviesť na daktoré javisko. Dej sa vraj odohráva medzi Indiánmi v Oriente, kde Alvarez v poslednom čase cestoval. Prešiel kraje absolútne dosiaľ neznáme, získavajúc si priazeň domorodcov darčekmi.

Po večeri malá prechádzka. Spať o 9. hod.

28., piatok

V noci okolo 1. — 2. hod. smrteľné bolesti. Ráno okolo 9.30 stretol som katolíckeho farára, ktorý práve vyšiel z hotela, chcejúc ma navštíviť. Milý, ale má málo kňazského. Kanadský Francúz, má faru v Michigane. Veselý kompán, o 5 rokov sa utiahne do penzie v Kanade a bude sedliačiť s bratom na rodinnom majetku. Vravel mi, že je tu u španielskych mníchov.

(s. 39) Aby som mu vraj radšej nevracal návštevu. Tí mnísi sú vraj nečistí a nevzdelaní, ale dobrí — nechcú, aby platil za pobyt. Zdá sa, že nerozumejú latinčine atď. Pri hvezdárni sú vraj francúzski mnísi lazaristi a tí by ma radi videli.

O 10. hod. ma navštívil Tufiňo, direktor hvezdárne. Hneď sa rozvinula široká debata o otázkach vedeckých. Prosil ma, aby som mu pomohol vypracovať celkový plán vzťahujúci sa na organizáciu hvezdárne. Tak teda podarilo sa mi bez toho, že by to šípil, priviesť ho tam, kde som chcel. Účel môj je čestný i prostriedky, treba však byť politikom. Zajtra budeme pokračovať; rozhodnuté však: stvorenie veľkej meteorologickej siete v Ekvádore. Na Galapágoch postavím stanicu; zostane však majetkom hvezdárne, ktorá sa angažuje riadne mi zasielať výsledky. Pomôžem mu konštruovať fotografický ekvatoreál a umožniť mu cestu do Európy. Takticky zdôrazním v Paríži činnosť hvezdárne.

O 10.45 prišiel Alvarez; venoval mi svoje 3 literárne diela. Požiadal som ho, aby v článku, ktorý má úmysel napísať, nepreháňal, aby ho skrátil a vyškrtol všetko, čo sa týka ostrovov. Zdôraznil som. že sa chcem vyhnúť i tieňu politických kombinácií.

(s. 40) Po obede o 13. hod. zamenil som v sprievode Alvareza 1000 f na 400 S (špinavé banknoty), o Sa 1… 50^s — 100^s.

13.30 Minister prišiel, v jeho sprievode som šiel k prezidentovi. Jednoduchý palác. Na prvom poschodí nás sluha oznámil a my sme vošli do salónu na ceremóniu a bez rukavíc. Prezident Plaza, asi 45-ročný, silný, reprezentatívny muž; robí dojem energického a tvrdého štátnika. Prítomný bol zástupca obchodného domu White z Londýna, ktorý práve dokončoval vyjednávanie ohľadom: asseniament Guayaquilu.^[59] Prezident nerozpráva inak než španielsky. Bol upovedomený o mojom príchode a srdečne ma vítal, ubezpečujúc, že nájdem tu priateľskú pomoc. Mám však dojem, že dačo šípi. (Reinbourg?) Vyjdúc minister ďalej s rozhorčenosťou hovoril o vicekonzulovi, ktorý samovoľne dodal post scriptum na jeden list, určený pre Paríž. Vicekonzul dal ten list na poštu namiesto do diplomatického vaku. Pošta spozorovala, že obálka nie je dobre zalepená, a list vrátila ministrovi. Tak vyšiel vicekonzulov fígeľ na svetlo. Nikdy Nemezis^[60] nebola taká rýchla.

(s. 41) Myslím, že som si získal ministra. Bol vskutku srdečný. Upozornil ma na dr. Reinbourga.

Je to človek bez škrupúľ, arivista a pozér. Posledne udal 5 Plazových nepriateľov, ktorých tento dal zatvoriť. Je zadobre s ekvádorskou vládou a skutočne vykonal mnoho pre rozšírenie vplyvu Francie; Ale predovším je egoista, schopný sa zveriť aj Plazovi.

„Méfiez vous de lui!“^[61] Žiada „a contre coeur“^[62] pre neho Rad čestnej légie. Ako exploiteur^[63] je nula. (I sám som sa dozvedel, že jeho cesta po Amazone^[64] je humbug. Šiel, kade sa riadne chodí.)

Je to smutné! So zadosťučinením som konštatoval, že som chlapa prekukol.

Minister ma pozval na čaj a predstavil panej. Prítomní boli pán a pani…

Francúzska príjemná spoločnosť.

Vyložil som problém Rakúsko-Uhorska a poukázal na následky, ktoré by mohli vzniknúť, keby sa Francia finančne ujala slovenských národnostných obchodných podnikov v Uhrách.

O 16. hod. som sa vrátil. Krátky dážď. Navštívil som doktora Reinbourga. Cez dvere sa excusoval,^[65] že je chorý. Komédia, mal návštevu.

Kúpil som Commerzio. Je tam noticka o mne.

(s. 42 — 46) Zabudol som si zaznačiť: Plaza chce urobiť kompromisnú zmluvu s Peru ohľadom Orientu, národ je však nepriateľský voči akejkoľvek úľave. Aby Plaza uchlácholil Ekvádorčanov, dr. Reinbourg má tu držať prednášku o tom kraji a označiť ho za málo zaujímavý. Décidément,^[66] Reinbourg je devečka, ktorá sa prostituuje, ak to vyžaduje jej osobný záujem. Chce ma preľstiť. Uvidíme.

Večeral som bez chuti. Mám ustavične žalúdočné ťažkosti, taktiež ľadvinové. Prechádzajúc sa priblížil sa ku mne čierny fantóm — mladé dievča úplne zahalené v čiernom šate. Ponúklo mi svoje služby ako sprievodkyňa. Prirodzene, nezveril som sa jej.

Zlomil sa mi dáždnik.

29., sobota

Spal som po prvý raz dosť obstojne a pokojnejšie.

Okolo 9.30 šiel som pešky do hvezdárne. Tufiňo ma čakal. Hneď sme sa pustili do práce. Diktoval som mu projekt zorganizovania vedeckej, zvlášť astronomickej činnosti na južnej pologuli. Pozval som ho, aby ma odprevadil na ostrovy a navrhol program: štúdium magnetickej, prípadne gravitačnej konštanty, meteorologické, topografické výskumy a zbierky. Alvarez by tiež šiel.

Po obede prišiel Alvarez; kúpili sme dáždnik za 5 S v hodnote 5 f 50. Navštívil som ho. Dve iziebky ideálne rozhádzané i nečisté. Množstvo fotografií európskych múzeí; zarámované ležali v kúte. Inde zase haldy kníh, hlavne francúzskych. Výber ukazuje na vyššiu kultúrnu úroveň tohto nadaného spisovateľa. Ukázal mi svoje indiánske zbierky. Nápadná je zhoda medzi týmito a rôznymi ozdobami, ktoré som priniesol z Oceánie. Alvarez mi čítal drámu „—“. Na mnohých miestach učinil zmeny podľa môjho návrhu.

16. hod. Šiel som do hvezdárne. Pršalo. Cítil som sa veľmi zle, pacoval som však v knihovni, hľadajúc materiál pre Galapágy a vedecký program.

Na večeru pozval som Alvareza.

Prišiel dr. Reinbourg. Čerstvý (vedel som, že jeho nemoc je komédia), omlúval sa a vypytoval na moje zdravie.

Minister mu oznámil, že som chorý. Ponúkol mi lekársku pomoc…

Bol s dvoma Američanmi, jeden z nich je tuším advokát, Reilwail C^nie.

Po večeri sme besedovali s Alvarezom. Rozprával mi o svojich cestách v Oriente. Rád by som tam šiel, ale zdravie, čas, groše…

Rozhovoril sa o rodine Z. Alv.^[67] Zdá sa, že ašpiruje na slečnu Mariu Louise. Chudák však s rezignáciou podotkol, že, súc chudobný, nemôže počítať s partiou majúcou 200 — 300.^[68]

Mňa si však vraj veľmi vážia… Prerušil som ho v reči a ubezpečil, že cítim veľkú úctu a priateľstvo k slečne Marii Louise, svojím životom však už nemôžem disponovať.

Odišiel okolo 20. hod. Prechádzal som sa po izbe a šiel spať okolo 21. hod.

30. novembra, nedeľa

V noci okolo 1. — 2. hod. objavili sa znovu veľké bolesti v pilore.^[69] Trvalo to asi 40 minút. Ráno sa cítim obstojne.

8.20 Kompánia ekvádorského vojska uberá sa mojou ulicou. Na čele 4 trubači, potom poddôstojník, v ruke trúba. Za ním hudba (fúkacie nástroje) hrá marš. Na čele kompánie dôstojník s 2 — 3 hviezdami na pleciach. Vojsko kráča v neporiadku, vyhýba sa barinám; oficier vystúpil z radu, trubač, a kráča po trotoiri. Vojsko má háv sivobrunastý s červenými výložkami. Oficier je v modrom a vo vysokých botách. Vcelku dosť dobrá uniforma. Vojsko sa zastavilo naproti hotelu, kde je ministerstvo vojny; lieutenant vošiel do domu; o chvíľku zjavil sa na balkóne a za hudby vytiahol zástavu. Vojsko komickým neporiadkom exequuje každé komando.

9 hod. Rozhodná bitka. Navštívil som dr. Reinbourga. Práve ošetroval prst mladého Francastela. Chudáčik šuhaj skoro zamdlel. Dr. Reinbourg ho plieskal po lícach, aby mu rozprúdil krv. Po odchode riekol som v podstate toto:

Záujmom Francie je, aby existoval silný, frankofilný Ekvádor, ktorý by zastavil výbojné Spojené štáty na ich ceste na juh. Ekvádor potrebuje groše a kultúru. Francia by bola ochotná pustiť sa do rozmluvy, lebo chce nájsť nové žriedlo obchodné, odkedy si uvedomila, že investovanie francúzskeho kapitálu v Nemecku sa podobá samovražde. Finančníci sa však nechcú pustiť dobrodružne do tejto republiky. Rusko bez konsolidovania svojej dlžoby nedáva dostatočnú záruku. Čínska vláda činí u francúzskych politikov nátlak na istú finančnú grupu. Prišiel som preskúmať terén. Vedecky je moja cesta dostatočne motivovaná, aby som sa vyhol akémukoľvek podozreniu, ostatné naše úmysly sú skutočne priateľské. Žiaľbohu, moje zdravie i vedecké túžby mi prekážajú, aby som pokračoval vo vytýčenej mi úlohe. Myslím, že on (dr.) je povolanejším sprostredkovateľom medzi Franciou a Ekvádorom, a tak by som sa chcel čo najskôr navrátiť. Ale nevrátim sa naprázdno. Musím mať T. S. F.^[70] a tiež zanechám veľký vedecký program pre Quito… Šikovne som mu vyhovoril úmysel prideliť mi akéhosi mladého inžiniera. Pôjdem spoločne s Tufiňom na ostrovy. Vláda by nás naspäť mohla poslať vojenskou loďkou.

Podmanil som si Reinbourga, dajúc mu tušiť, že má záujem na tom, aby som remisoval. Zveril sa mi, že bude členom komisie pre pozemky v Ekvádore a Peru (ktoré vraj nemajú žiadnu cenu!) atď.

Nepáči sa mi diplomatické remeslo. Z času na čas cítim v žalúdku bolesti. Pri obede mi hotelier odovzdal dva listy, ktoré prišli prostredníctvom konzulátu. Prvý je z Ruska od dr. Makovického. Píše srdečne; hlboká duša jeho zrkadlí sa v niektorých jeho vetách. Žiada ma o zaznačenie mojich spomienok na návštevu v Jasnej Poľane. Veru škoda, že spomienky sú už trocha mdlé. No zachoval som si v srdci jasný zjav starca velikána. Druhý list je od slečny Janssenovej.^[71] Dobrá duša.

Napísal som list ministrovi de Monziemu.

Navštívil som pani Francastelovú, ktorá prijíma v nedeľu odpoludnia. Bola prítomná len jej sestra a švagor. Chovali sa veľmi prívetivo.

Ulice sú dosť živé, skôr ľudnaté. Indiáni a Ekvádorčania sedia na prahu, najčastejšia scéna: dve osoby si hľadajú vši. Menovite ma upútalo:

(s. 47 — 48) Blízko mosta nad romantickou priepasťou, kde sa rúti zakalená rieka (z tohto miesta vylievajú a vysypávajú všetku nečistotu mesta, hnus a zápach, ale z istej vzdialenosti obraz malebný), stojí starý španielsko-ekvádorský dom vystavaný z hlinených tehiel. Dom robí dojem zrúcaniny. Na prahu sedí malebne ošklivá baba, s rozstrapatenými šedivými vlasmi. Ňadrá pootvorené, ruky vyschnuté, poloodetá červeným šálom — vedľa nej polonahé vnúča s vážnou tvárou a so šikovnou rýchlosťou jej vyhľadáva vši. Okolo stojí mlčky niekoľko žien, chlapov Indiánov.

Navrátiac sa do hotela, o chvíľku som prijal Tufiňovu návštevu. Prišiel sa prezvedieť na moje zdravie. Rozprával mi o sebe: Oženil sa v 19 rokoch s 15- či 16-ročným dievčaťom. Je šťastný. Lenže nedávno sa zabil jeho 13-ročný syn, spadnúc z múru na ulicu. K veci prišiel Alvarez. Jedol som trocha lepšie, ale vždy ešte málo. Zima ma triasla. Súčasne večerala herecká trupa Fabre, ktorá je vraj najlepšia v Južnej Amerike a dávať tu bude niekoľko pohostinných drám.

Po večeri som korigoval Alvarezovu drámu. Tentoraz to bolo skutočné prepracovanie. Zmenil a vytvoril som celé výstupy. Má talent, ale je príliš lyricky naladený (skoro juhoamerický bombastizmus). Ale vie pozorovať, nie však tvoriť charaktery. Prvý akt je na konci.

Spal som lepšie.

Okolo 6. hod. odohrala sa tá istá scéna ako ráno. Kompánia vojska (s hudbou) asistovala pri sťahovaní zástavy na budove ministerstva vojny. Hudba bola pravá kočičina: pohyby nepravidelné. Robia dojem detí, ktoré sa hrajú na veľkých.

1. decembra, pondelok

Ráno som premýšľal o druhom akte Alvareza. To ma rozčúlilo.

Napísal som list ministrovi výučby do Paríža.

O 10. hod. som sa stretol s Tufiňom a prechádzal sa s ním až do 12. hod. Dostal som splnomocnenie poslať francúzskeho mechanika, ktorý získa 2 500 S a cestu 1. triedy. Má sa zaoberať meteorológiou so strojmi.

Tufiňo obedoval so mnou.

Po obede zašiel ku mne dr. Reinbourg, čierna egoistická duša. Chcel mi ťahať mastné motúzky popod nos, ale nedal som sa mu prekabátiť. Je vraj ochotný nám pomáhať, ale nechce sa podujať na niečo, čo by mohlo aj len zďaleka podryť jeho postavenie u ekvádorskej vlády.

(s. 49) Ubezpečil som ho, že T. S. F. má výlučne vedecký charakter. Či už prinesie výhody pre francúzske kolónie, tie nie sú nevyhnutne potrebné. Ekvádor podá dôkaz priateľstva, ak nám dá koncesiu na vedecké učilište a T. S. F.

Prišiel Alvarez a rozhovor sa prerušil.

Dr. Reinbourg odišiel. O chvíľu som chcel spolu s Alvarezom navštíviť Favreho, inžiniera holandsko-francúzskej spoločnosti pre železničnú dráhu… Býva v Hôteli de Paris. Práve dnes odišiel do Guayaquilu a vráti sa až o 15 dní. To bolo o 14. hod., o 16. hod. hotel vyhorel.

Nechutné je to dláždenie s chrbtovými (…),^[72] ktoré je i v Hôteli de Paris.

Rovno do hvezdárne. Pracoval som na pamätnom spise pre prezidenta a na rozpočte hvezdárne. Môj zdravotný stav sa veľmi zhoršuje. Podchvíľou zblednem. Nič netrávim, nespím. Večeral so mnou Alvarez. Zoznámil ma s jedným Ekvádorčanom, ktorý má bielu ľudskú hlavu zmenšenú čarovnými prostriedkami Jivarosov. Nedá ju vraj ani za 5 000 fr. Človek mi je antipatický, neinteligentný, neviem, či pôjdem k nemu.

Po večeri mi Alvarez rozprával o ceste v Oriente. Odišiel okolo 21. hod. Ľahol som si, bolesti sa neutíšili celú noc napriek sóde bikarbóne, ktorú som viac ráz užil.

(s. 50 — 51) 2. december, utorok

Vstal som oslabený; bolesti.

9 hod. Šiel som na francúzsky konzulát odovzdať listy pre de Monzieho a Barthoua.

Ulice plné ľudstva, menovite Indiánov. Zriedka vidno Indiánku bez batožiny. Pri moste hore svahom ťažko oddychovala jedna Indiánka. Pod veľkou nošou až k zemi sa skláňala, v rukách niesla zaväzadlá a na prsiach mala pripäté Indiánča, ktoré cicalo. Malé indiánske dievčatko, asi 4-ročné, nieslo bábätko na chrbte skoro také veľké. Ustavične sa stretám s karavánou mulíc a somárov, jazdci.

Vicekonzul mi sľúbil napísať do Guayaquilu ohľadom zadováženia informácií — kedy a ako by som sa mohol dostať na ostrovy.

Vstúpil minister. Mrzel sa, že ho neuvedomili o mojom príchode.

Prechádzali sme sa po záhrade; potom v jedálni mi čítal preklady Shakespeara a pôvodné básne a drámy.

Plynná, pôvabná poézia. Vtip, dej. Francastel je čistý poet.

Vrátil som sa o 11.20 a obedoval bez chuti. Hotel je v neporiadku pre reparácie. Padajú krúpy; o 13. hod. sa trochu vyjasnieva, idem do hvezdárne.

(Valise diplomatique^[73] odíde až v sobotu.)

S Tufiňom sme pokračovali na pamätnom spise pre prezidenta. Tufiňo prijal všetky moje návrhy; len aby jeho redakcia v španielskej reči nedopadla nejako bombasticky. Nakoľko rozumiem, opravujem ho.

Prezrel som prístroje na štúdium magnetizmu. Myslím, že sú dostatočné.

Tufiňo mi daroval indiánsku kapsu a sľúbil, že sa postará o rôzne zbierky.

K 5. hod. som mal ukrutné bolesti. Zbledol som a skoro omdlel. Tufiňo ma odprevadil do hotela, kde som užil liek, ktorý mi dal dr. Mathier. Aj sa cítim lepšie. Na večeru som pozval Tufiňa. Dr. Reinbourg si prisadol k nám. Je všetečný, jeho prívetivosť má vždy akýsi nádych arogantnosti. Rozprával som mu taľafatky o Tahiti, aby som prekazil Tufiňovi robiť konfidencie^[74] ohľadom našich plánov. Po večeri sme sa prechádzali s Tufiňom. Zdôveril sa mi ohľadom dr. Reinbourga. Je to vraj egoista, ničomník. Intrigoval podlo proti Ing. Faverovi, ktorý má dôkazy. Že neurobil škandál, treba ďakovať Tufiňovi. Tufiňo považuje Franciu za svoju druhú vlasť. Chce pracovať na rozšírení jej vplyvu. Bojom proti dr. Reinbourgovi by sa zmenšil celkový vplyv Francie v Ekvádore.

Dr. Reinbourg sa šikovným spôsobom dostal na hladinu. Zburcoval geografickú spoločnosť (ktorá už neexistuje) a vyšiel s iniciatívou na postavenie monumentu na pamiatku francúzskej misie v Ekvádore. Štát mu dal tuším 6 000 S a list s podpismi prezidenta a notáblov (i francúzskeho ministra). Tento list mu otvoril dvere v Európe, menovite vo Francii a Španielsku.

(s. 52) Dr. Reinbourg bleffeur nahovoril vládu, že má veľký vplyv; tá mu dala misiu. Tuná sa predstavil ako zástupca homme de confiance^[75] Francie. Ľudia peňazo- a slávobažní (dekorácia) mu sadli na lep. Jeho podlízavý, lokajský charakter slúži prezidentovi. (…)^[76] skutočne značné výhody (prof. misie).

Monument je zlátanina: Originál nezodpovedá modelu; pyramída pozostáva z troch kusov mramoru značne menších rozmerov. Účty ešte nepredložil. Dr. Reinbourga podozrievajú, snáď oprávnene, zo špiónstva v prospech Peru. Špiónom snáď je, ale predovšetkým oportunistickým špiónom. Depreciáciou Orientu chce slúžiť viacej Ekvádoru ako Peru.

Tufiňo mi rozprával o Poincarém.

Poincaré ho pozval do bytu. Tufiňo sa dostaví, ale Poincaré zabudol: Po dlhom čase Poincaré príde. Je prekvapený, že Tufiňovi sľúbil rendez-vous.

„Pozhovie ešte trochu, chcem si dačo zaznačiť.“

Až po hodine si spomenul na svojho hosťa. Omlúva sa a začne s ním besedovať:

„Odkiaľ ste?“ — „Z Ekvádora.“

„Máte tam vrchy?“ — „Áno.“

„Ako sa menujú?“ — „Andy.“^[77]

„Sú vysoké?“ — „Áno“.

„A máte medzi nimi aj vysočiny (plateau)?“ — „Áno.“

„V akej výške je sneh?“ — „4000 — 5000 metrov.“

(s. 53 — 54) „Je to večný sneh?“ — „Áno.“

„Je tam zima?“ — „Nie, tak asi ako v Paríži na jar.“

„A koľko máte vysvedčení?“ — „Tri.“

„Rozumiete prednáškam?“ — „Pravdu povediac, nie vždy, ako aj mnohí z vašich poslucháčov.“

„Ale veď to nie je nič nové, čo prednášam. To je pre školákov. Treba len dávať pozor na znaky a byť schopný analytickej matematiky. To všetko je ľahunké, jasné… A v hvezdárni sa vám darí?“ — „Áno.“

„No, tak zbohom.“

Tufiňo tejto rozmluve nerozumel. Ja, ktorý som mal neslýchané šťastie dôvernejšie sa stýkať s Poincarém, som si istý, že Poincaré si ani neuvedomil, čo sa pýta Tufiňa a čo mu tento odpovedá. Až posledné vety o matematike ho prebudili, urobili živším, trochu nervóznejším; preto tiež bruskne^[78] ukončil bezvýznamnú a bezúčelnú návštevu.

Druhýkrát bol u neho s Rosnym.^[79] Keď už vyprávali dačo asi štvrť hodiny, Poincaré ich poprosil, aby to zopakovali, lebo vraj ich nepočul.

O madame Chaudon. Začali mimovoľne flirtovať. Jedného dňa Tufiňo bol poverený zaoberať sa meridiárnym prístrojom. Sieň, ba celá časť hvezdárne bola prázdna. Pani Lachy(?), ešte slečna Chaudon, prišla a, presvedčiac sa, že v sieni niet nikoho okrem Tufiňa, omlúvala sa mu pre jej(!) chovanie k…

„Nemyslite si, že som koketka. Je to môj snúbenec a o desať dní manžel. Prajem si, aby ste i vy prišli na svadbu…“

Pätnásť dní po sobáši pani Chaudon sa vrátila s plačom, žalovala sa Tufiňovi, že ju muž hanebne oklamal. Následkom istej delikátnej operácie nie je schopný učiniť zadosť manželským povinnostiam. Žiada o rozvod. Tufiňo bol pozvaný do rodiny v St. Cloude.^[80] Raz spomenul, že je vlastne už ženatý. Prekvapenie!

Tufiňo zachoval k pani Chaudon úprimné priateľstvo a chce ju povolať na école normale^[81] ako profesorku, len čo sa naskytne príležitosť.

3. december, streda

Spal som biedne. Nohy ľadové, bolesti v žalúdku, ťažké sny. Užil som viackrát liek. K ránu som zaspal. Vstal som o 6.45, o 8.30 prišiel Tufiňo, priniesol mi Mascartovo dielo. Traité de Magnetisme terrestié.^[82] Odprevadil som ho až po univerzitu, kde mi predstavil sekretára. Prišiel som asi o 1. hod.

Pitoreskné ulice, zápach, špina. Stretol som dvakrát dlhý rad detí a slušne oblečených dievčat kráčať do kostola v sprievode mníšok. Oblek čierny, cez ňadrá zelené, žlté, červené mašle, na hlave závoj. Všade cítiť klerikalizmus a bigotnosť.

Indiánky obyčajne trapujú.

(s. 55) Študoval som Mascarta. Rozbolela ma hlava i žalúdok. Musel som sa prejsť. Sotva som si sadol k obedu, prišiel Tufiňo s roztomilým malým Indiánom, ktorý mi bude denne prinášať dobré mlieko. Tufiňo obedoval so mnou.

O 13.30 prišiel Alvarez; s radosťou prijal pozvanie na ostrovy Galapágy.

O 14. hod. šli sme na poštu s cieľom dohovoriť sa s kapitánom prístavu o našej ceste. Dal nám rendez-vous na 20. hod. Vozom, lebo popršalo, šli sme do hvezdárne. A propos: Na pošte som sa dozvedel, že vláda odhlasovala 300 000 S^[83] na T. S. F. Začal som pokusy, aby objednávka šla do Francie. V hvezdárni sme dokončili pamätný spis.

Rozhodol som sa predložiť problém vedeckej stanice na Galapágoch. Myslím, že lepší spôsob ťažko nájsť. Okolo 17.-18. veľké bolesti i vetry, mdloba. O 19. hod. kočom do hotela. Večerali sme traja; ja len dve vajcia.

O 20.30 na pošte telegrafický rozhovor s Guayaquilom. Okolo 15. dostaneme plachtovú loď. Zajtra budem mať detaily.

Unavený, ubolený vrátil som sa do hotela. Ľahol som si o 21.30. Našiel som kartu ministra Francastela a Marcela Jourjoua.

4. december, štvrtok

V noci o 1.30 veľké bolesti, užil som márne množstvo lieku (sódy), až k ránu mi je lepšie, ale to ma zobudili robotníci a sluha s raňajkami.

(s. 56) Napadla mi myšlienka proponovať:^[84]

Ekvádorská vláda vyvolí komisiu: 1) prezident vlády, 2) direktor pošty, 3) direktor hvezdárne. Ja odovzdám tejto komisii podrobný plán. Ona plán preskúma po stránke finančnej a bude kontrolovať, či výsledok zodpovedá podmienkam.

Francúzsky mechanik a T. S. F. príde na 3 roky. Postaví stanice a zaviaže sa vychovať aspoň 2 elévov ročne, poprípade zorganizuje T. S. F. vo vojsku.

Na ostrovoch postaví vláda T. S. F. s francúz. telegraf., ktorý bude zároveň direktorom hvezdárne.

Finančné záležitosti vybaví direktne konzul. Malá prechádzka, štúdium Mascarta.

Po obede vyšiel ku mne Marcel Jourjou. Rozpovedal mi svoju históriu. Sám v 25. roku, bezúhonný, prišiel do Ekvádora, kde je dobrá klíma. Mal odporučenie ako dobrý katolík na biskupa v Cuenze.^[85] Ale sklamal sa. Namiesto najetca^[86] našiel iba tvrdohlavého a panovačného biskupa. Pracoval v elektrárni u Farreho na konzuláte. Nespokojný, ale poctivý duch. Iste chorý (hlas jeho duní). Nectí si dr. Reinbourga, ktorý je arivista a nebezpečný egoista.

Rád by získal stanicu na Galapágoch. I keď bude plat malý, aspoň bude voľný a bude mu umožnené štúdium elektriny, ktorá ho okúzľuje pre svoj mysticizmus.

(s. 57) Rád by sa oženil, pravdepodobne so sestrou pani Francastelovej. Robí dobrý dojem. Snáď ho upotrebím.

O 15. hod. šiel som s Tufiňom na poštu za účelom konverzácie s Guayaquilom. Odtiaľ na ministerstvo výučby. Na gánku čakal nás Alvarez. K sekretárovi sa chodí ani do pivnice; prijal nás vľúdne. Ohľadom našej cesty na ostrovy s ľútosťou podotkol, že vojenskú loď nám nemôžu dať, lebo revolúcia sa snáď zhorší. Predstavil nám práve prítomného prefekta polície pána Ollila, ktorý má na Albermale hvezdáreň. Získal som si ho po krátkej rozmluve. Ponúkol nám svoju plachtovú loď, ale upozornil, že cesta môže trvať pre bezvetrie i mesiace. Na Albermale jeho dom atď. je nám k dispozícii. Prosil ma však, aby som meteorologickú stanicu založil u neho.

O 16.30 nás prijal minister Intriago. Mladý muž, asi 45-ročný, inteligentný, ale bez zvláštnej energie a osobnosti. Príliš zdvorilý. Sekretár Moreno prečítal mu náš pamätný spis. Zdal sa uzrozumený. Bude študovať naše propozície.

Odtiaľ som šiel s Alvarezom k pani Zoile Alvarezovej. Slečny(a), panie boli roztomilé, zachvátili ma však bolesti. Musel som skrátiť návštevu.

Pozvali ma na zajtrajšok a chcú ma zoznámiť s ministrom Peňaherrerom.

(s. 58) Večeral som s Alvarezom. Je trochu detinsky mnohovravný.

Dr. Reinbourg ma oslovil informujúc sa, čo som robil; diplomaticky mu odpovedám. Zrazu sa ma pýta, kto je ministrom výučby v Paríži a kto je soussecrétaire de la marine marchande.^[87]

„Ah, de Monzie? To je môj camarade de college.“^[88]

Zdá sa mi, že videl moje listy na konzuláte.

Po večeri prechádzka; trochu mrholí. Muzika, trochu animaire.^[89] Smrad, špina (uprostred ulice pred katedrálou sa ľudia…).^[90] Nekultúrnosť.

Šiel som spať o 21.30.

Napísal som list slečne J.^[91] a Elise; taktiež kartu domovnici, aby neposielala moje listy, nemám dôveru v tunajšiu poštu.

5. december, piatok

V noci okolo 1. hod. mierne bolesti. Keď si ľahnem na pravý bok, cítim bolestné napnutie napravo (pilor). Medicína a mlieko bolesti dosť rýchlo utíšili.

(s. 59 — 62) Vstal som o 6.30; spracoval som celý pamätný spis, ktorý sa mi zdal konfúzny.

O 9.10 šiel som na konzulát kočom.

Minister bol neobyčajne srdečný a pozval ma na nedeľu na večeru. Upozornil som ho, že dr. Reinbourg asi videl moje dva listy.

Rozpovedal som mu, čo som učinil.

Ubezpečil ma, že Marcel Jourjou je človek úplne spoľahlivý. Navrátil som sa do hotela a po Indiánovi som poslal list Tufiňovi, aby prišiel na obed.

Čítam v novinách, že činia pokusy s T. S. F. Triumfálne oznamujú, že komunikovali na vzdialenosť 200 m. Akí sú tu neseriózni!

Tufiňo prišiel až o 13. hod. Diktoval som mu nový logickejší list pre prezidenta.

O 13.30 prišiel Alvarez, oznamujúc mi, že minister Peňaherrera si dal som mnou rendez-vous o 15. hod. u pi Alvarezovej. Pracovali sme traja až do 15. hod.

O 15.15 boli sme u pi Alvarezovej. Schválne som sa trochu opozdil, aby pi Alvarezová mohla ministra informovať. S ministrom som sa okamžite pustil do vážneho rozhovoru. Hore schodmi vystupovala návšteva. Na pokyn pi Alvarezovej sme sa utiahli do vedľajšieho salónu: minister, Alvarez a ja. Peňaherrera porozumel a prijal moje návrhy i ohľadom T. S. F.

Zrazu sa objavil dr. Reinbourg. Prišiel „na návštevu“. I samému ministrovi to napadlo. Znížili sme tón a utiahli sa do kúta. Rozhovor trval hodinu. Minister sa odobral rovno k prezidentovi. Ostal som u pi Alvarezovej asi hodinu, pil čaj, besedoval, bárs som omdlieval od bolestí. Pani sa žalovala, že ju v Paname v Guayaquile okradli o tisíce. Ľutuje nie tak hodnotu finančnú ako tie predmety. Na colnici sú skutoční zlodeji. I samému prezidentovi pravidelne vykradnú debny so šampanským z 12 - 4 = 8.

Sotva som sa vrátil do hotela, Tufiňo najprv telefonoval; zahriakol som ho, aby mi nič neoznamoval telefonicky — potom prišiel. Hľadal ma vraj policajný prefekt. Šli sme traja na políciu i do bytu — márne. Vrátili sme sa do hotela. O 5 minút prišiel po mňa Peňaherrerov úradník.

U ministra bol i policajný prefekt. Veľmi boli srdeční. Minister mi oznámil, že prezident v princípe súhlasí, chce však preštudovať dokument. Policajný prefekt vravel, že zastavil loď v Guayaquile. Ak by sme nemohli odcestovať v stredu, loď počká, treba však platiť v priemere 500 S na mesiac. Rozprával všeličo o ostrovoch. Ministrovi som navrhol, aby v múzeu vytvoril zvláštny oddiel pre ostrovy. Rozlúčili sme sa srdečne.

V reštaurácii (večerali sme Alvarez, Tufiňo) som sa dvakrát rozprával s dr. Reinbourgom. Už bol upovedomený skoro o všetkom. Líškal sa mi. Žiadal som ho diplomaticky, aby dopomohol, alebo skôr aby bol neutrálny k realizácii vedeckej časti mojej misie.

„Netajím sa,“ vravel som so zdanlivou dôvernosťou, „že získanie vedeckých výhod môže byť východiskom politicko-finančných kombinácií, kde prenechám vedúcu rolu ,kompetentnejším‘. Vás poznám dokonale,“ i hľadel som mu do očí, „verte, je to pre vás nanajvýš dôležité, aby ste si získali pri tejto príležitosti zásluhy. Vyzdvihnem ich, ak budú ozajstné, prinesú vám ovocie…“

Dr. Reinbourg mi položil otázku: „A čo ak by sme mohli získať jeden z ostrovov? Viem to už dva dni.“

Odpovedám: „To je len vedľajší záujem. Ostatne, aby som vám odpovedal určitejšie, treba mi precíznejšie predložiť, o čo ide.“ Atď.

Vytiahol som z neho: „Minister Dillon mi oznamuje všetko, čo len chcem. Všetci tunajší štátnici sú na predaj, i prezident, ak ide o skutočnú sumu…“

„Dr. Reinbourg chce vyjednávať obchodne?“

„Ostrov prenajme Ekvádorčan a nám ho virtuálne prepustí. Možno Ekvádor by Francii i direktne dal jeden z ostrovov do prenájmu, ale Francia nechce, tak dajú ostrovy Brazílii alebo Argentíne do prenájmu.^[92]

V tomto ohľade vidím v reči dr. Reinbourga konfúziu. Podchytá ma a či skutočne kombinuje? Bol som opatrný; s rozhodnosťou som poprel, že by sa vláda zaujímala o ostrovy, zároveň som ho však ubezpečil, že za každú službu sa odplatím mravne alebo finančne. Vláda však by v žiadnom prípade nemohla postupovať ináč (a priori), len a comp. surs.(?)

Dr. Reinbourg mi proponoval schôdzku na zajtrajšok. Vyhovoril som sa mu, aby som neprezradil, ako horím od nedočkavosti. Aby som ho však prinútil, aby ma vyhľadal, riekol som mu iba tak mimochodom, že odcestujem o týždeň. Ak má povrchné propozície, nech využije moju prítomnosť.

Reinbourg bol veľmi rozčúlený. Tak teda predsa som ja zvíťazil v tomto dueli.

Po večeri o 21.30 dokončil som s Alvarezom pamätný spis. Vyprevadil som Alvareza až po námestie. Všade pusto, niet koča. Vrátil som sa, zapísal si udalosti dňa, užil magnézium a šiel spať (o 23. hod.).^[93]

Dnes len málo mrholilo. Príjemný deň. K večeru čarokrásne farby, nikdy nevídaná tmavomodrá obloha.

(s. 63 — 67) 6. december, sobota

Po prvýkrát som spal takmer bez bolesti, ale spánok bol nepokojný. Krásne slnko.

O 9. hod. prišiel Alvarez a o 9.15 Tufiňo s kópiami. Prečítali sme ich, opravili a podpísali exempláre - obaja pamätný spis a ja sám list, ktorý včera žiadal odo mňa prezident prostredníctvom ministra vnútorných záležitostí.

O 9.30 boli sme u ministra Peňaherreru. Prečítal exemplár — kópiu určenú jemu — s veľkou pozornosťou a gratuloval mi. Súhlasí úplne (Cruza navrhol do komisie T. S. F.).

Na ministerstve výučby som sa rozprával so štátnym sekretárom Morenom. Bol rád novému opravenému spisu, ktorý je nepomerne jasnejší a kratší. Čo sa týka T. S. F., s radosťou súhlasí, ale upozorňuje ma, že direktor telegrafu už vyjednáva so spol. Telefunken. Myslí, že bude dobré sa s ním dohovoriť. Šli sme na telegrafný úrad, ale nenašli sme direktora. Pred ministerskou budovou sa prechádzal kancelista — stretli sme „náhodou“ znova dr. Reinbourga. O chvíľu sa prechádzal s kancelistom po námestí, a, zazrúc nás, zmizli.

Šli sme s Alvarezom na obed, dajúc si rendez-vous s Tufiňom na 13. hod. Mrzelo ma, že môj stôl bol okupovaný, servítky vymenené atď.

Jedol som málo zemiakov a palacinku, pil mlieko. Jourjou si prisadol a debatoval; pozdejšie dr. Reinbourg. Po obede, zatiaľ čo Alvarez a Tufiňo sa prechádzali (na moju žiadosť), ja som sa energicky rozprával s dr. Reinbourgom. Vravel som mu, aby využil túto príležitosť na svoju dobrú reputáciu. V krátkom čase utvorí sa preňho nepriaznivý prúd: je podozrenie, že pracuje v prospech Peru. (Dr. Reinbourgom to trhlo, vyvalil oči, čím ďalej tým väčšmi.) So zdanlivou ľahostajnosťou som hovoril: „Onedlho budete prednášať o Oriente a označíte ho za bezcenný. Samozrejme sa rozumie, že ja vás pokladám za špióna(!) Peru. Vy sa chcete iba zavďačiť prezidentovi, ktorý pripravuje národ na eventuálnu stratu tohto územia za cenu definitívneho pokoja.“ Pokračoval som (prísne):

„Vám sú Ekvádor i Peru hekubou. Vaša filozofia je: na svete sú poires^[94] et mangeur des poires.^[95] Vy nechcete byť v rangu^[96] prvých. Náhoda vás sem zaviala, chcete si získať rapídne slušnú situáciu. Ak mi chcete dopomáhať čestnými prostriedkami k čestnému cieľu (s akcentom a pomaly), na-sky-tu-je sa vám príležitosť…

Vy mi navrhujete za 3 000 000 S (z čoho je jeden milión pre prezidenta) prenájom jedného ostrova. V tejto forme sa mi váš návrh nepáči. Viem, že tu je zvykom dávať prepitné, ale mne sa prieči kupovať svedomie. Vláda ma ďalej splnomocnila, aby som vyjednával — snáď šťastlivý výsledok by ju primäl premýšľať, ale tá najmenšia komplikácia by bola pre mňa osudná. Ďalej pochybujem, že by Anglia súhlasila s takou výlučnou výhodou, ktorá by pre Franciu vznikla prenájmom na 99 rokov. I druhé veľmoci by žiadali kompenzáciu a tu by vznikli nepríjemnosti bez politických a ekonomických výhod. Praktickejším sa mi zdá toto (hovorím však iba v svojom mene):

Nech jeden Ekvádorčan dostane koncesiu na jeden ostrov, ktorý mu označím. Ten Ekvádorčan vytvorí anonymnú spoločnosť a získa x akcií (suma 3 000 000 je dérisoirna).^[97] Nech vláda Ekvádora prižmúri oči, nevyhľadáva detaily týkajúce sa tejto spoločnosti a snáď sa Francia bude za slušných podmienok interesovať o niektoré podniky v Ekvádore. To by bolo v každom ohľade výhodné. Ekvádor zosilnie a bude hrádzou pred severoamerickou expanziou. Takáto situácia bude príjemná pre Franciu, ktorej musí záležať na priateľskom a silnom Ekvádore, majúc v Oceánii záujmy.“

Dr. Reinbourg urobil narážku (chytil sa na udicu), že by bol rád ministrom v Ekvádore. Nezbadal, že ironicky som podotkol:

„To by záležitosti napredovali, lebo dr. Reinbourg by informoval ministra a minister by pomáhal Reinbourgovi.“

„Ach, áno,“ povzdychol.

Trochu suchšie som mu vravel: „Myslím, že sme mnoho teoretizovali. Ak prídete so slušným a pre Franciu výhodným návrhom, ak prídete s návrhom pozitívnym, snáď vám budem môcť dať pozitívnejšiu odpoveď.“

Odišiel o 14. hod. Vonku ma čakali Tufiňo a Alvarez. Šli sme na poštu. Po 1/2 hod. čakania vyšli sme na ulicu a stretli sa s direktorom telegrafu. Požiadal som ho o dôvernú rozmluvu. Zaviedol nás do svojho domu. Viac pôsobí dojmom neusporiadanosti. Tufiňo tertuelne tlmočil môj návrh ohľadom T. S. F. Vravel som opatrne:

„Je iba náhoda, že som sa prostredníctvom jeho (direktora) dozvedel o projekte vlády. Včera som sa v jednom tunajšom salóne zišiel s ministrom Peňaherrerom V rozmluve sme sa dotkli i tejto témy, a keďže som sa zaoberal T. S. F. v Oceánu, prirodzene, s radosťou som ministrovi predostrel svoj náhľad. (Nasleduje obsah listu.) Minister na moje prekvapenie vravel o tom prezidentovi. Ten sa zainteresoval a žiadal ma o písomný návrh. Nemohol som nevyhovieť a dnes ráno som sekretárovi ministerstva výučby odovzdal svoj list, žiadajúc si, kým minister odovzdá list prezidentovi, rozprávať sa s direktorom telegrafu. Ak on (direktor) nesúhlasí s absolútnou úprimnosťou, tak sa viac neozvem. Myslím si však, že je to jeho záujem, pretože uskutočnením môjho plánu získa Ekvádor dobrú organizáciu T. S. F. Prezidentovi navrhnem, aby prípadne ekonomizovanú sumu rozdelil medzi členov komisie, ktorí vykonali ťažkú prácu, než aby išli peniaze do vrecka entrepreneurov.“^[98]

Direktor je už v kontakte so spol. Telefunken. Ale je opatrná líška a neopováži sa vystúpiť proti mne, tiež cíti snáď väčší zisk. Sľúbil, že okamžite podá vláde analogický návrh a že chce so mnou pracovať. To je veľké víťazstvo.

Medzitým sa Alvarez stratil (ešte na pošte). Vrátili sme sa s Tufiňom do hotela a pracovali na zostavení inventára na cestu. Bude treba asi 5 000 fr. Tufiňo mi napísal list pre Reyra, dal som ho do obálky (i kartičku) adresovanej majiteľovi hotela Victoria, žiadajúc ho, aby list odovzdal Reyrovi.^[99]

Asi o 6. hod som otvoril a zatvoril kufrík, šiel som na záchod, potom som spoločne s Tufiňom večeral, vyšiel som na ulicu a o hodinu konštatoval, že nemám tobolku. Bol v nej i kľúčik od kufra, dva zlaté 10 dol. a jeden zlatý 5 dol., tiež dve-tri 5-dolárové bankovky a jedna v hodnote 5 S a jedna 1 S, tobolka bola čierna.

Prechádzajúc sa s Tufiňom, prehováral som ho, aby objednal radšej dobrý teleskop než refraktor.^[100]

† Rozlúčil som sa s ním asi o 20.30 a okľukou cez námestie… vrátil sa domov. Dosť unavený.

Ľahol som si asi o 22. hod.

Tufiňo mi rozprával o revolúcii. Bol prítomný, keď Alfaresa^[101] spoločne so 6 generálmi priviezli na stanicu. Pol hodiny nato stretol už davy ľudí, ktorí vliekli jeho i mŕtvych spoločníkov po ulici, aby ich upálili za mestom.

7. december, nedeľa

V noci okolo 1. hod. mierne bolesti; odpil som mlieka. Sníval som o Paľkovi,^[102] bol šedivý, chudák.

(s. 68 — 69) Ráno som hotelierovi oznámil, že som stratil peňaženku. Vyšetruje služobníctvo.

Prišiel Alvarez. Upozornil som ho, že vzniká obláčik medzi ním a prezidentom. Jeden jeho príbuzný dal údajne 5000 S pre povstalcov. To iste indisponovalo prezidenta proti rodine. Ďalej Alvarez je mnohovravný, naivný (informácia dr. Reinbourga). Radím mu, aby v šikovnom článku urobil kompliment vláde a metal blesky na revolucionárov. Dal som mu resumé k článku.

Alvarez mi vykladal: Prezident miluje vojsko; pustil na slobodu…, ktorý bol vo vyšetrovaní pre krádež spisov atď. Alvarez dohováral prezidentovi. Možno sa ho nemilo dotkla Alvarezova kritika.

Alvarez odišiel na poštu.

Gerant vyšetroval hotelové služobníctvo. U jedného našiel 79 S i 7 anglických funtov. Ale nemohol mu dokázať krádež.

Po obede (s Alvarezom) šli sme na prechádzku. Ulica strmá, zle dláždená, končí sa v ozajstnom hnojisku. Zápach ukrutný, a ľudia tam bývajú. Tu je vzduch čerstvý, rozhľad krásny, vidno snehové sopky i zelene pastviny a záhrady. Na tomto mieste chceli spočiatku umiestiť výstavu (r…), na ktorú Alfares minul samovoľne 800 000 S určených na stavbu železnice.

Oblaky sa ukázali, hrmelo, nepatrne mrholilo. Vrátili sme sa do hotela. Otvoril som kufrík, vyraziac pánt.

Okolo 17. hod. prišiel prefekt Gill. Krútil sa všelijako. Koniec koncov, žiadal najprv 500 S, potom 200 — 300 S za prevoz. On platí za prenájom 500; aj my by sme mu zaplatili za loď a on by ju využil komerčne.

Aké hnusné charaktery. Na svoju omluvu dodal, že si myslel, že trovy hradí vláda (Ekvádor alebo Francia). Bol som zdvorilý, ale chladný. Vysvetlil som mu, že vo Francii žijeme (aspoň daktorí) pre ideál; vláda koná svoju a učenci svoju povinnosť. Cesta do Ekvádora mi neprinesie žiaden materiálny úžitok. Naproti tomu reformy, ktoré navrhujem, sú užitočne a vo väčších rozmeroch sú vo všetkých civilizovaných štátoch zavedené dávno, okrem Ekvádora.

Žalúdok sa mi dvíhal, lebo som mu nazrel do duše.

Dosť rozčúlene som pred Alvarezom začal posudzovať tunajšie mravy. Keď prefekt odišiel, bolo mi ľúto Alvareza. Je to dobrý, mäkký, naivný človek; bez programu, bez vytrvalosti.

Automobilom som sa ponáhľal o 18.30 k ministrovi Francastelovi na večeru. Prítomní boli iba rodina a dvaja mladíci. Francastelovi som oznámil podstatu svojho vyjednávania pod rúškom absolútnej tajnosti. Čítal som list pre ministerstvo zahraničných záležitostí: silný prúd antijankejský, finančník — úžerník… machľuje s Plazom atď. Minister mi oznámil, že dr. Reinbourg prostredníctvom svojej metresy odhaľuje revolucionárov.

(s. 70) Minister bol pri večeri i pri odobierke nadmieru zdvorilý. Pomáhal mi do kabáta atď. Vonku ma čakal voz s Alvarezom.

O 20.30 šli sme do divadla. Divadlo slušné. Parter výlučne pre pánov (2 a 2.50). Dámy sú v lóžach (16 S), zväčša využijú všetkých 5 miest. Toalety obstojné, ale niet parížskeho šiku. Na druhom poschodí sú tiež, ale tam vraj etiketa nie je taká prísna. Ja jediný som bol vo večernom odeve. Obecenstvo sa chová neslušne, hukot konverzácie. Nie sú tu ešte civilizovaní.

Po druhom akte prišiel, „prirodzene“, dr. Reinbourg. Vypytoval sa ma, čo je a ako je. Ďalej mi mysteriózne^[103] vravel, že sa dačo prihodilo, čo spôsobí morálnu vojnu medzi Ekvádorom a Franciou. Neverím. Dr. Reinbourg alebo zle pochodil a chce kryť svoj ústup, alebo draží. Je to figliar a ničomník. Vyprevadil ma do lóže pi Alvarezovej, kde okrem slečny Marie Louise boli dve mladé driečne Ekvádorčanky. Počas tretieho aktu mi dr. Reinbourg tajomne šuškal; vravel som mu, aby hovoril precízne, ale až zajtra.

Po treťom akte dr. Reinbourg opustil lóžu.

Prišiel ku mne Destrouge, direktor telegrafu, a pozval ma do svojej lóže, kde ma predstavil svojej žene, dcére a prítomným (slečne a pánovi). Bol veľmi príjemný.

Dielo bolo florentská dráma: La cena de las Burbas od San Genelliho. Herci obstojní. Bar. Fabrigasová veľmi dobrá. Cítil som bolesti, našťastie o 23.20 je koniec predstavenia.

Alvarez ma odprevadil až po námestie. Bolo mi zle.

(s. 71) 8., pondelok

Spánok trhaný, bolesti. Ráno, čítajúc včerajšie noviny, našiel som v Commerciu noticku, že proponujem organizáciu meteorológie, a môj rozhovor s ministrom Intriagom. Šiel som kočom do hvezdárne, lebo som sa cítil slabý. Tufiňo čistil prístroje. Rozprával mi, že ho špicľoval dr. Reinbourg, vyzvedajúc, čo o ňom súdim, kedy pôjdeme na ostrovy, ľutoval, že som ho nežiadal, aby ma odprevadil k ministrom atď. Tufiňo sa mi priznal, že cigánil, aby zistil, aký to bude mať efekt; vravel mi, že čítal časť listu, ktorý som poslal ministrovi. Vyhrešil som ho; lož je dvojsečná zbraň.

Obedovali sme spoločne; po obede prišiel p. Francastel. Spoločne sme šli do hvezdárne. Cestou sme videli tancujúce medvede. Prekvapilo ma, že som v Ekvádore stretol pyrenejských nomádov. Vo hvezdárni mi prišlo zle ako tu ešte nikdy. Prerušil som vysvetľovanie, zvalil som sa na kanapu a po 1 hod. som sa ako opitý potácal ulicami. Mdloba, ťažkosti na pľúcach, pri srdci a kŕče v pravom boku.

Minister šiel k anglickému kolegovi, mňa odprevadil Tufiňo. Nenašli sme voz. Ani neviem, ako som sa ocitol v posteli. O chvíľu som sa cítil lepšie. Prišiel Alvarez (chudák má choleru) a pozdejšie p. Francastel. Tufiňo večeral som mnou.

Po večeri vedecká debata. Ľahol som si o 20.30.

Tufiňo rozprával. Bol svedkom, ako sa žaba bránila pred útokom hada. Vzala do papule drevo, aby ju had nemohol prehltnúť. To sa udialo v Santo Domingu del Colorado.^[104]

(s. 72 — 73) 9., utorok

Vstal som unavený, noc nebola taká zlá, ako som si myslel. Ráno ma navštívil p. Favre, ktorý študuje novú železničnú dráhu Amazon — Port Bolivar.

Mňa hlavne zaujímalo: Rieka Pastaza^[105] tvorí asi 270° kruh, začína sa v jazere, ktoré je asi v spojení s Chimborazom, jediný ľadovec bez rieky. Ľudia vravia, že počuť hukot podzemnej rieky. S Alvarezom a Tufiňom sme šli k Morenovi, podarilo sa mi definitívne ho presvedčiť o astronomicko-meteorologickej reorganizácii. Dokazoval som, že požiadavka je minimálna a nutná.

Dnes odpoludnia minister výučby predloží spisy prezidentovi. Direktor telegrafu zaslal prípis ministrovi výučby ohľadom T. S. F. Robí komplimenty a schvaľuje môj návrh.

Napriek rade Peňaherreru, ktorého som videl o 10.30, navštívim prezidenta až zajtra — po rozmluve s ministrom.

Poslal som Alvareza napísať článok, o ktorom sme hovorili v nedeľu. Sľúbil ho do 15. hod.

Tufiňo obedoval so mnou. Dr Reinbourg na obed neprišiel.

O 13. hod popŕcha. Tufiňo sa vrátil do hvezdárne. Prostredníctvom Higgiusa, vicekonzula v Guayaquile, som dostal list od Gotza.

Po 14. hod prišiel dr. Reinbourg, oznámil mi, že vláda oficiálne pozvala nemeckú vojenskú misiu. Požiadal som dr. Reinbourga, aby Dillonovi okamžite oznámil, že podobný akt znemožní všetky finančné a priateľské styky. V opačnom prípade sa možno Francia finančne ujme Ekvádora. Ďalej, aby s určitosťou označil človeka, ktorý by mohol dostať koncesiu na jeden ostrov. Ak by koncesia bola výlučná a vo forme, ktorá by sa nepriečila ani Anglii ani Spojeným štátom a zabezpečila by francúzske záujmy, myslím, že by bolo možné začať rozhovor. Dr. Reinbourg bol dnes malý, pokorný. Priznal sa, že využíva vplyv pi… atď. Na môj pokyn odriekol prednášku o Oriente.

O 16. hod prišiel Alvarez s článkom, opravil som ho a Alvareza som poslal do tlačiarne El Dia. Prechádzal som sa a premýšľal. Akékoľvek rozhodnutie je nemožné, skôr než uvidím prezidenta.

Večeral som s Alvarezom. Prisadol si Favre; zdá sa mi, že trochu preceňuje svoju hodnotu.

Po večeri malá prechádzka; spať som šiel o 21. hod.

Znova som sa stretol s jedným nočným tieňom, ale neprijal som jeho ponuku. Tufiňo mi listom oznámil, že o 17.30 ešte nemal správu o výsledku rozhovoru Moreno — Intriago — prezident.

(Hotelierovi som dal 89 S 80 s. Vyplatené do 7. decembra inclusive.)

10. december, streda

Noc bola veľmi nepokojná, samé chmáry. Žalúdok brble a incommoduje^[106] ma bez väčších bolestí. Ráno od 6.40 čítam Mascarta.

Raňajky mi priniesol Fidelio až o 8. hod., vyhrešil som ho; flegmaticky sa vyhováral, že bol na stanici. Vôbec čudný hotel. Nado mnou pracujú. Buchot-hrmot pekelný; zvonček nefunguje, v reštaurácii by sa mali servítky vymieňať. Hnus.

O 9. hod. šli sme s Tufiňom k Morenovi. Oznámil nám, že prezident súhlasí so všetkými mojimi návrhmi, ale nepraje si Alvareza (to mi oznámil diskrétne), okrem Tufiňa.

Stretol som sa s Jourjouom; poslal ho minister, aby mi na zajtrajšok priniesol invitáciu.

(s. 74 — 82) Pi Francastelová pozvala anglického ministra, Favreho a mňa na obed. Práve som sa poberal k Francastelovi. Minister bol v záhrade, prezliekol sa, kým ma prijal; vôbec je veľmi úslužný. Opatrne som ho upozornil, že chcú pozvať do Ekvádora nemeckú vojenskú misiu a že som urobil isté kroky, aby som tomu zamedzil. Dodal som: povolenie profesorskej misie nie je zásluha dr. Reinbourga, ale morálny ekvivalent pre prípravu nemeckej vojenskej misie. Minister si to tiež myslí.

Čítal mi suché rekomandovanie dr. Reinbourga na udelenie červenej stužky (… je ne connais pas personnelement,…^[107] je ne peut pas apprécier ses mérites…^[108] V druhom liste a propos monuments: „Je croye qu’il a acquis des droits difinitive pour l’activité deployé en cette circonstance.“).^[109]

Druhý dokument je zaujímavý a charakterizuje indolentnosť ministerstva zahraničných záležitostí v Paríži. Minister oznámil vláde, že pravdepodobne Francúz bude poverený (Favre) preštudovať nový železničný projekt Porte Bolivar — Amazon. Minister zahraničných záležitostí odpovedal:

„N’encourragez pas aucun entreprise… nous vous signaterons les cas interessants.“^[110]

P. Francastel mi požičal príručný code omnibus.

Po obede v hoteli som našiel spolucestujúceho z Guayaquilu: Pán… Prišiel Alvarez. Opatrne som ho upozornil, že cesta na ostrovy bude trvať dlho a nemôže mu priniesť materiálny úžitok. Ďalej možnože prezidentovi bude ženantné^[111] dať povolenie umelcovi, keďže ho nedal expedícii pred pár mesiacmi práve preto, že nepozostávala výlučne z učencov. Bude lepšie, ak sa bude venovať literárnej práci (môže dokončiť obe drámy). Snáď sa mi podarí po mojom návrate získať pre neho bursu „pour les hautes études politique“^[112] v Paríži. Pozdejšie môže v Quite zriadiť školu pre žurnalistov. Alvareza sa mi podarilo presvedčiť bez najmenšej trpkosti. Prepracovali sme druhý obraz Alvarezovej drámy.

O 15.50 prišiel Tufiňo. Spoločne sme sa pobrali k prezidentovi. (Alvarezovi dal som rendez-vous na 4. hod. v priestoroch pošty.) Prezident nás prijal okamžite. Veľká sieň, pri stoloch pracujú, na stoličkách sedeli ministri výučby, vnútra, vojny, policajný prefekt atď. Prezident bol prívetivý. Poďakoval sa za moje návrhy, ktoré vraj schvaľuje. Uskutočnením detailov poveril ministra výučby. Vyslovil som mu svoju úprimnú radosť nad jeho rozhodnutím. Dostal som potvrdenie, že všetky návrhy (ohľadom meteorológie, reorganizácie hvezdárne i T. S. F.) prijíma.

Odtiaľ sme odišli k Morenovi. Pripojil sa k nám Alvarez. Moreno potvrdil, že majú realizovať moje návrhy. Minister Intriago mi robil komplimenty a gratuloval k víťazstvu. Odpovedal som, že zásluha spočíva v oprávnenej dôvere vlády k Tufiňovi a v porozumení ministrov a prezidenta ohľadom vedeckého úsilia. Tento efektívny záujem prijme zahraničie avec satisfaction a uvidí v ňom symptóm^[113] lepšej budúcnosti: t. j. — vnútorné pomery sa konsolidujú.

Predstavil som sa ministrovi financií; žartovne som ho žiadal o prepáčenie, že atakujem jeho kasu. Odvetil, že je informovaný a že súhlasí so mnou, že tá suma je dobre uložená.

Podobná scéna sa odohrala u Peňaherreru. Snáď sme boli trochu familiárnejší.

Tufiňo nás opustil a s Alvarezom som navštívil pi Zoilu Alvarezovú. Prítomnému Cruzovi som oznámil, že bude členom komisie. Poďakoval sa bez zvláštneho vzrušenia. Snáď je to jeho nátura. Pi Cruzová bola srdečnejšia. Prítomné boli backfisch^[114] Clementina a sl. Rachel… Milé, driečne dievčatká. Ale nič hlbšie som dosiaľ nespozoroval. Slečna Maria Louise je tiež skôr dobrá, poctivá, svedomitá, ale bez zvláštneho základu.

Bavili sme sa pri čaji, hudbe a rozhovore až do 18.30. Zvláštne je: dámy i dievčatá pijú koňak a likér, a to hodne. Obyčajne hostiteľ zdvihne pohár a ostatní nasledujú jeho príklad. Individuálne sa pije len zriedka.

Večer vyčkali sme s Alvarezom v hoteli Tufiňa a večerali v trojici. Boli sme veselí — veď tento deň znamená snáď renesanciu astronomických vied v Ekvádore. K 20. hod. Tufiňo šiel na rendez-vous s Gillom. Premýšľal som nad formou telegramu do Paríža. Treba byť nesmierne opatrný.

† Bol som dosť rozčúlený.

11. december, štvrtok

Noc uplynula obstojne. Cítim však bolesti pri srdci.

O 9. hod. prišiel na chvíľu Tufiňo; včera sa s Gilom nestretol. O 9.20 Alvarez mi priniesol svoj — môj článok. O 10. hod. sme počkali na Tufiňa pri univerzite. Všetci traja sme navštívili Destrougea, ktorému som sľúbil návštevu. Tufiňo nás opustil, s Morenom usporiadajú budget^[115] cesty. Alvarez ma odprevadil. Sľúbil mi svoje indiánske zbierky; neprijmem ich bez hmotnej odplaty. O 11.10 som bol u ministra a oznámil som mu, že akcia vojenskej misie je zastavená. Nemožno s ním súvisle hovoriť. Je citlivý, mäkký, nezdravistý, bez určitého plánu.

O 11.35 sme vošli do salónu, kde už bol Gerant, anglický minister. Pozdejšie Favre. Besedovali sme o všeličom. Obed vkusný, ale nezmohol som sa než na dve vajcia a trochu ryže. Sedel som na lavici pi Francastelovej. Po obede v malom salóniku káva. Rozhovor prešiel na caucu. Dnes ju vraj ľahšie dostať v Bolívii, vravel anglický minister. Pôvodne to bolo špecialitou „tribu orche…“ (longoreille).

Anekdota: Jeden nemecký učenec chcel preskúmať tajomstvo caucy. Vybral sa do tých krajov a — onedlho nemecký konzul dostal debnu so zmenšenou hlavou (cauca) tohto učenca. Nikdy nikto nezistil odosielateľa.

Ohľadom Galapág anglický minister: „Ja som tam bol viackrát, ale to len vám vravím, pred Ekvádorčanmi to popieram. Vybavte sa zbraňami. Sú tu bez výnimky lotri. Nebezpečenstvo je skutočné. Nedôverujte tu nikomu. V Ekvádore nebolo ešte ženy, ktorá by bola porodila seriózneho muža. Sú tu len hrabivci. Žiaden kontrakt nie je garantovaný, ako v najdivšom údolí Fidži.^[116] Vaše projekty snáď uskutočnia. Ale len snáď. Ani podpis nieje dostačujúci.“

Hovoril pravdu a či ma chcel zastrašiť? Využil som túto príležitosť:

„Nemyslíte,“ riekol som mu, „keďže privátne zmluvy Ekvádor nerešpektuje, aby som zostal majiteľom hvezdárne a požiadal francúzsku vládu o úradnú protekciu?“

„Rozhodne,“ odpovedal.

Padol do pasce; márne som dosiaľ premýšľal, ako uchlácholiť Angliu, aby jej nebola nápadná moja činnosť. Rozlúčili sme sa na ulici. Favreho som odprevadil do kancelárie.

Charakteristické je toto: Parlament odhlasoval tuším 200 000 S na Favreho študijné práce. Ten sa v Guayaquile dozvedel, že tamojšia banka dostala najprv poukážku na onú sumu, pozdejšie však Plaza prípisom samovoľne vyhlásil parlamentný dekrét za bezplatný. Potreboval totiž onú sumu pravdepodobne na potlačenie revolúcie. Direktor banky (brat ministra financií) upozornil Favreho. Ten sa rýchlo vrátil do Quita, vyhľadal ministra. Minister ho uchlácholil a ubezpečil, že tá suma bude vyplatená v inej forme, ale aby o tom nehovoril.

Favre charakterizoval Alfar. ako väčšieho štátnika. V súkromní čestný, vzorný manžel, otec…, lenže nesmierne slávybažný. Mal však porozumenie pre vedu a cudzinu. Peňaherrera je najopatrnejší z dnešných ministrov. Má styky s konzervatívcami. Snáď je i kandidát na prezidentstvo. Prijíma však tiež bročky, keď môže (železničné koľaje dvojnásobne drahé). Intriago falošný. Dillon sa zdá šikovný — snáď muž budúcnosti.

Do hotela som sa vrátil zamdlený. Cítim bolesti srdca. Keď o 15.30 prišiel Alvarez, ani som nemohol hovoriť. Ľahol som si, súc takmer bez seba, zatiaľ čo Alvarez sa dal oholiť.

O 16.30 sme navštívili pi Destrouge. Slečna, nalíčená ani mŕtvola, prišla o chvíľu v bielej čipkovej toalete s mašľou na vlasoch. Zdá sa mi, že i ona užíva éter, ako pravdepodobne jej otec. Je romanticky pochabá. Raz sa už otrávila, lebo jej mládenec sa oženil s jej sesternicou. Ju vyliečili a mladoženáč sa otrávil o 3 mesiace z nudy.

Rozhovor bežný, ale dosť animovaný. Myslím, že som si ich získal, čo je dôležité pre T. S. F.

Alvarez ma opustil, ja som sa vrátil do hotela s bolesťami. Musel som si ľahnúť.

O 18.30 Tufiňo s malým Indiánom. Tento ako obyčajne čakal ma s mliekom pri dverách — až do 14. hod.

Hoteloví sluhovia mu chceli fľašu vziať, ale on si nedal: „Aby ste dobré mlieko vypili a pánovi dali zlé…“ Energický šuhaj! Alvarez telefonicky aj listom upovedomil Tufiňa, že nemám mlieko; tak som ho dostal až večer. Len čo som sa napil, hneď mi bolo lepšie.

Alvarez prišiel asi o 18.40, priniesol mi vizitky: Dona Dolores A. v. de Peroňo é hijas; Gabriel Salazar Yangolene (Eloisu de Salazar, dcéra Dolores a P.^[117]) Vraj mnou dráždili Clementinu. Milá rodinka. Navštívim ju zajtra, ak budem môcť.

Tufiňo odišiel na poštu telegrafovať do Guayaquilu ohľadom nášho odchodu. Večeral som spoločne s Alvarezom a Tufiňom. Po večeri odišli, ja som si ľahol.

12. december, piatok

Noc nepokojná, palpitation du coeur.^[118] Ráno som čítal noticku o komisii T. S. F.

Prišiel Tufiňo. Diktoval som mu obsah listu, ktorý má proponovať ministrovi výučby:

1. Minister nech okamžite uverejní dekrét.

2. Nech na základe tohto dekrétu dá mi úradné a písomné splnomocnenie na uskutočnenie návrhov ohľadom meteorológie, astronómie a T. S. F.

Šli sme na telegrafný úrad. Milo ma prekvapil úradný prípis ministra, ktorým vymenoval komisiu T. S. F. tak, ako to bolo dohovorené. Diskrétne som Tufiňa upozornil, že minister musí aj mne priamo odpísať. Na koči som sa o 11. hod. odviezol ku Cruzovi; rozprával som sa len s jeho paňou ohľadom Cruzovho členstva v komisii.

Odtiaľ som zašiel na delegatúru, žiadajúc ministra, aby prostredníctvom ministerstva zahraničných záležitostí telegrafoval ministrovi výučby de Monziemu. Minister je úslužný, ale bojácny a mnohovravný. Rozhodne nie je politik. Som presvedčený o jeho cti ako o jeho lenivosti.

O 12.30 som obedoval s Tufiňom. Oznámil mi, že máme pripraviť text dekrétov. Moreno je s nami. Po obede som Tufiňovi vnukol ideu „Consideranda…“, a zatiaľ čo on pracoval, ja som sa vo vedľajšej izbe rozprával s Reinbourgom. Upozornil som ho, aby nezisťoval, s kým mám do činenia.

Bol prekvapený a ustráchaný, keď videl, aký som o všetkom informovaný. Vravel som mu, že ho upotrebím jedine v prípade, ak bude tertuelne plniť, čo mu uložím. (Situácia medzi nami sa zmenila do dvoch týždňov!) Dr. Reinbourg bol pokorný. Požiadal som ho, aby sa informoval o činnosti Gallarda, s ktorým, zdá sa mi, Plaza dačo kuje.

Takisto konzul Hamburgu má vraj skúmať európsky peňažný trh. Dr. Reinbourg s určitosťou tvrdí, že má človeka, ktorému vláda musí dať koncesiu a ktorý nám ju potom v nejakej forme prepustí.

Prišiel Cruz. Dr. Reinbourg sa chcel znova „uplatniť“ a celkom hlúpo vravel, že si myslí a dúfa, že Cruz bude so mnou súhlasiť. Reinbourg odišiel. Prečítal som si Tufiňom vyhotovený list — samý nezmysel a matlanina. Jedným dychom som mu nadiktoval nové „Considerando“ na dekrét.

Zatiaľ čo ho kopíroval, začal som spracovávať Cruza. Prerušil nás minister Francastel a o niekoľko minút Alvarez. Hostia sa utiahli do pracovne a na balkón.

Minister sa mi zdôveril, že do telegramu dodal slová „jusqu’ a présent’…“ („Nemôžem než vydať svedectvo Štefánikovej šikovnosti, ktorý získal tieto výhody bez toho, aby — aspoň doteraz — vzbudil najmenšiu pozornosť.“) Vysvetlil som Francastelovi, že tým slovíčkom púšťa strach, a to neoprávnene, a že u mojich priateľov vzbudí dojem, že mi nie je priaznivo naklonený. Francastel sľúbil vymazať to slovíčko a poslať telegram, ako bolo dohodnuté.

Sedel som ako na ihlách. Plno práce, bolesti, hostia a Francastel ma otravoval svojimi familiárnymi záležitosťami, šachom atď. Konečne odišiel o 17. hod.; bol som na smrť unavený. Myslel som, že sa zadusím: srdce, žalúdok. Rýchlo som skontroloval text dekrétu, vyprevadil Tufiňa a ľahol si.

O 5 minút prišiel dr. Reinbourg s chlapom, ktorý ma bude sprevádzať na ostrovy, menuje sa Carlos Ollalo (Egido. Calle quibacha del Belen. Syn jeho Ramoy Elin O.). Zúčastnil sa viacerých expedícií a vraj vie pripravovať zbierky. Dohodol som: mesačne 120 S jemu, 50 S synovi, cesta a strava. Reinbourg žiadal ministra vojny — napriek mojej vôli —, aby nám dal vojenský sprievod. Prirodzene, žiadosť nemožná, ako som predpovedal. Dostaneme však flinty i muníciu. Alvarez odniesol dva moje lístky pi Dolores a Salazarovi.

O 18. hod. som hral šach s Watkinsom — veľmi stredne, aj som prehral.

Večeral som s Alvarezom. Nič mi nepripravili v kuchyni. Energicky som Geranta upozornil, aby urobil poriadok. Revolúcia.

O 19.30 Place. Priblížil sa čierny tieň; vraj o chvíľu príde dajaká seňorita. Zostal som tam, prechádzajúc sa, lebo je tam pomerne pokoj. Keď však zastal koč a z neho vystúpila akási nafiflená dáma, vzdialil som sa. Utekali za mnou a chceli ma prehovoriť, no nedal som sa. Je mi divná tá dotieravosť. Vrátil som sa do hotela a ľahol si o 21. hod.

Odpoludnia som dostal úradný prípis od Destrougea ohľadom T. S. F.

13. december, sobota

V noci veľké bolesti. Márna medicína i mlieko. Vstal som ubitý +

Súril som Tufiňa, aby pripravil dekréty.

Písal som mamulienke.

(pol stránky úplne čistej)

(s. 83) úplne čistá, bez poznámky

(s. 84) 14., nedeľa

Krásny deň. Kúpal som sa, ale voda bola studená. Vylihoval som až do 11. hod. Okolo 10. hod. prišiel Reinbourg s Ollalom, žiadal 20 S ako závdavok; ide na sever, sprevádzajúc dvoch anglických prírodovedcov. Vráti sa 30. decembra. Dal mi potvrdenku.

Prišiel Alvarez. Obedovali sme spolu. Po obede som hral šach s Watkinsom až do 3.15. Kočom som navštívil pi Francastelovú. Prítomný zástupca Kuby a pi D. Cazru. Driečna, ale plytká a zlomyseľná. (Dr. Reinbourg mi to potvrdil. Reinbourg žartoval s pi Francastelovou ohľadom výslovnosti; žartovne napodobňoval akcent v Quite. Pi D. Cazru z toho narobila vážne klebety, že si na francúzskej legácii robia posmešky z Ekvádorčanov.)

Vrátil som sa o 4. hod. S Alvarezom a Watkinsom sme navštívili pi Zoilu Alvarezovú; nebola doma. S Alvarezom sme šli k Dolores Alvarezovej, v. Proaňovej. Čakali nás. Prítomné: sl. Tereza, krásna a príjemná. Rachel roztomilá, Maria Louise, dve dámy oblečené v čiernom, so šálom na hlave atď. Sedelo sa v kruhu a len kedy-tedy padlo slovíčko. Podarilo sa mi vykúzliť trochu života. Robíme plány výletu na Pi Minetu^[119] alebo do daktorej haciendy a na utvorenie astronomickej spoločnosti. Príchodom Martineza sa znovu ochladila nálada v spoločnosti. K 18. hod. sa vraj domáca pani cíti nepomerne horšie. Okamžite som opustil dom.

(5 riadkov prázdno)

(s. 85) 15., pondelok

Ráno od 9. do 11. hod. sme s Cruzom a Tufiňom pracovali na štatútoch komisie. Po obede prišiel dr. Reinbourg, ako zvyčajne. Prezident je vraj zronený. To je okamih, keď možno získať čokoľvek. V piatok mala vláda skutočne padnúť.

Prišiel Jourjou; obaja boli nemilo prekvapení.

O 14. hod. som videl slečnu Isabellu. Cestou som mal príležitosť nakuknúť do jednej ekvádorskej domácnosti. Strašná špina, blchy.

O 16. hod. som našiel Tufiňa a Jourjoua na chodbe. Zatiaľ čo sa v salóne rozprávali o záležitosti okolo železnice, skomponoval som telegram: „A 3“ Code Bociamp Paris Chautemps etiket je demouzi afstapelen (nous croyons pouvoir faire l’affaire comme vous le desirez) ajruinzaden (agissons avec prudence) rienmrimen (sans aucune responsabilité ni garantie de votre parte) eerbejag (hâtez la decision autant que possible) deelneming (la concurrance est a craindre).^[120]

Jourjou mi sľúbil, že telegram odošle; dal som mu 15 S.

O 18.30 kočom k pi Francastelovej na večeru. Klebety: slečna Destrouge utiekla k milencovi; žena ministra Chile nechce opustiť Ekvádor etc. Minister mi oznámil, že môj telegram poslal ministrovi zahraničia do Paríža.

Pi Proaňo som písal excusujúci list s prianím skorého vyzdravenia; dnes bola operovaná (polyp uter).

(3 riadky prázdno)

Od Intriaga som dostal úradný list: Komplimenty a vymenovanie do komisie T. S. F.

(s. 86) 16., utorok

O 9. hod. prišiel Cruz: Mesto Quito hodlá postaviť centrálnu elektráreň. Koncesia na tramway vyžaduje 6 km. Terajší majiteľ chcel švindľovať. Trať stanice — champ maneuvre^[121] a potom ξξ.

Cruz pravdepodobne získa obe koncesie; požiada ma o sprostredkovanie grošov.

10 hod. Prišiel Tufiňo a Alvarez. Opravovali sme stanovy (Tufiňo priniesol kukuricu). Obed s Alvarezom; po obede list (odpoveď) Intriagovi. Tufiňo ho skopíruje na mašine. O 14. hod. Isabella.

O 16. hod. návšteva Marie Louise Alvarezovej ohľadom Société astronomique.^[122] Propagoval som myšlienku: Treba preporodiť ženu v Ekvádore. Dať jej cieľ, orientovať výchovu. Neviem, či sa mi to podarí. Ľudia sú trochu roztržití následkom rôznych nepríjemných správ z bojiska.

Strávil som príjemne a užitočne pár hodín večer s Alvarezom.

(pol strany prázdno)

(s. 87) 17., streda

Noviny priniesli správu o víťazstve revolúcie. Esmeralda je dobytá. Vláda upozornila legácie, že uzaviera tento prístav.

Odpoludnia (14.) pred budovou ministerstva vnútra slávnostné povolanie zálohy. Celý batalión v paráde. Vojsko robí dojem slabosti. Vidno 14-ročných chlapcov. Oficieri sa rozprávajú s okoloidúcimi.

Ráno ma upozornil Tufiňo, že budget je prijatý. A že Martinez kypí zlosťou. Núkajú klobúky po 58 S a 34. Minister chce dva. Jourjou, rozprávajúc sa s Tufiňom, veľmi netaktne kritizoval Ekvádor a Plazu.

Upozornil som ministra, že ak Jourjou bude takto pokračovať, skompromituje tým Franciu; ak je považovaný za člena legácie. Tentoraz som to u Tufiňa zahladil. No kvôli bezpečnosti som požiadal Reinbourga, aby preskúmal, či echo nedošlo až do guvernérových sfér. Dr. Reinbourg sa stretol u mňa s ministrom. Ten mi oznámil: Northan^[123] (železnica) bol už pred 6 mesiacmi v spojení s revolucionármi. (Reinbourg vravel, že im dal 15 000 S.) Myslím, že tých 500 000 S, ktoré má údajne Coucha, pochádza od Spojených štátov. Tie ohľadom železnice nechcú popustiť.

Príchod „arbitra“ je iba komédia. Žena tohto arbitra sa vrátila do Panamy pre indispozíciu: je pravdepodobné, že pre revolúciu, o ktorej bola dobre informovaná.

Americká legácia je tiež výborne informovaná. Jej záujem je väčší než u druhých. Gallardo je v Guayaquile. Plaza ho vraj napriek tajnému uzneseniu parlamentu chce vyslať do New Yorku ako konzula.

(s. 88) Minister Francastel ma informoval o svojej návšteve u kolumbijského ministra. Ten si nemyslí, že by Coucha mal groše; vie, že nedávno prišli (do) 2 mitrailleuse.^[124] Sú to tie isté, ktoré som videl vylodiť sa v Buenaventure^[125] (asi 19. nov. Chir. Dent. O. Bryen).^[126]

Ulice prezentujú zvláštny vzhľad; všade grupy, ktoré ticho debatujú; na laviciach plno novín. Je príšerné ticho, v ktorom polícia — vojsko — násilím lapá regrútov.

Tufiňo mi oznámil, že Martinez hodlá napadnúť moju stanicu na ostrovoch. Je to chorobná, nenávistná duša. Článok je hlúpy, ale musím ho prekaziť alebo paralyzovať, lebo môže upozorniť na moje plány.

Intriago odišiel do Guayaquilu. Má záujmy osobné, materiálne, a tiež intriguje; sníva o prezidentstve. Zdá sa mi, že Plaza ho poslal úmyselne, chce sa ho asi zbaviť.

S Tufiňom som sa prechádzal v Alzmede. Prvý raz som videl časť tohto parku; je príjemný. Pekný výhľad do polí.

Tufiňo večeral so mnou. Cestou do hotela nás na koni stretol jeho svokor. Pekný, dohneda opálený chlap. Čosi rytierske. Navštívim ho. Po večeri som sa trochu poprechádzal. Všade mŕtvo.

O 19. hod. dal som Jourjouovi telegram tohto znenia: Bociamp Paris. Chautemouz les négociations semblent devoir aboutir (17635) dans d’excellentes condition (06294) bail (04130) emprunt (10436) constituer une société (29066) nous avons bien compri votre plan nous agirons en consequence (05785) pouvez vous nous donner quelque latitude ou faut-il nous tenir strictement a votre limite (15475).^[127]

O 16. hod. som odoslal ministrovi poďakovanie za menovanie do funkcie.

(s. 89 — 90) Tufiňo mi oznámil definitívnu cenu klobúkov: 55 + 3 × 30. Kúpim 55 a 2 po 30, minister Francastel 2, Tufiňo 1, zostáva 1. Minister Chile vraj opíja predavača klobúkov panama,^[128] aby získal výhodné ceny. S klobúkmi kšeftuje.

Ráno som dostal list od Olinečky a Ivana.^[129]

18. december, štvrtok

Noviny neuverejnili Martinezov článok. Odpoludnia som navštívil redaktora El Dia ( ) s dr. Reinbourgom. Cítil som, že ho moja cesta na Galapágy intriguje. Vyložil som mu svoj úmysel: Ostrovy sú jediným očkom (dôležitým) v reťazi, ktorú chcem vytvoriť na južnej pologuli. Martinez je nula. Nech uverejní hocičo, nebudem odpovedať. Redaktor ma počúval, vypytoval sa, ale myslím, že je priaznivý. Ráno prišiel dr. Reinbourg na priezvedy, no márne. Vravím mu to, čo je nutné.

O 9. hod. som s Tufiňom štylizoval káblogram, ktorý ekvádorská vláda odošle do Paríža.

Ekvádor sa pripája bezpodmienečne k ustanoveniu Convenc. internac. de l’heure 1912^[130] a odmieta protinávrhy Nemecka.

O 10. hod. konferencia T. S. F. u Destrougea. Až na slovné podružné opravy sú moje návrhy prijaté.

Súdiac podľa rôznych poznámok, dejú sa pokusy spojiť konzervatívnu stranu s liberálnou. To značí posilnenie Peňaherrerovej pozície. Ten nateraz zastupuje aj Intriaga.

Dnes ráno mi napadlo: Treba za každú cenu ratovať železnicu Bahia^[131] — Quito. Nech tá francúzska ničomnícka spoločnosť likviduje, Monzie vytvorí novú, ktorá spojí Bahiu s Guayaquilom a Bahiu s Quitom za cenu: prístav v Bahii a ostrovy.

Z Bahie trvá cesta do Quita od Panamy^[132] asi 4 dni. Línia: Panama — Buenaventura, Bahia, Galapágy — Tahiti — Nová Kaledónia.

O 14.20 stretnutie s Isabellou.

O 15. hod. batalión s muzikou tiahne blízko hotela. Ľudia so záujmom sledujú pochod.

O 16. — 18. hod. Isabella; večera. Túlal som sa po odľahlých uličkách. Tma, špina, do hotela som sa vrátil skoro.

19. december, piatok

V politike dôležitý prevrat. Plaza sa chcel spočiatku verejne pripojiť ku konzervatívcom; Dillon by bol býval exekvovaný. Našťastie Plaza sa uspokojí dať isté koncesie konzervatívcom bez zmeny v kabinete. Poslal som dr. Reinbourga na výzvedy; priniesol odpoveď o 9. hod. Plaza by chcel 150.10⁶ (85, 5, 1) garancia 15.10⁶ exportatia. Groše budú použité na stavbu železníc. „Veľmi dôležité by bolo, aby ste do poriadku priviedli Quito Carraques (Bahia). Tým by bol zabezpečený triumf francúzskej politiky.“

Dr. Reinbourg srší hnevom voči Francastelovi; ten mu ho odpláca a naše veci tým trpia.

Prešiel som sa od 10.15 — 11.15. Videl som štvrť okolo divadla. Pitoreskné, ale hnusné. Na verejnom námestí, blízko potoka, malí i veľkí verejne nešvária. Zápach je ukrutný.

Večer prechádzka, spať idem o 9. hod. Únava + (Theatre Sucre). +^[133]

Pracovali sme s Tufiňom na stanovách hvezdárne.

Večeral som s Tufiňom a Alvarezom. Kúpil som šatku za 3 S.

20. december, sobota

Ráno o 9. hod. robotníci rozbúrali podlahu za účelom inštalácie vodovodu.

Cruz a Tufiňo pracujú na stanovách komisie T. S. F. Schôdzka u Destrougea až o 11.15. Poslal som telegram:

„Ministre Marine marchande Paris

Cruautés révolutionnaires augmentent prestige gouvernement ammelioration Štefánik.“^[134]

(s. 91 — 93) Platil som 15 S 7 cm. Po obede som sa chcel presťahovať, ale Francastel ma uprosil. S Tufiňom sme dokončili stanovy hvezdárne. G. priniesol Registro official (Ano II. N⁰ 387, 18. XII. 1913), kde je uverejnený budget hvezdárne.

Martinez sa vraj vyhráža revolverom.

Šli sme k Morenovi. Upozornil som ho na Martinezovu netaktnosť, ale zároveň som ho požiadal, aby mu dali kus chleba, ak bude pracovať.

21. december, nedeľa

Ráno som bol úplne bezvládny; nemôžem ani súvisle myslieť. Tufiňov príchod bol vítaný. Obedovali sme zavčasu a na koči si urobili výlet (13 hod.). Ponad exposit. a údolím, kde je železnica, sme obišli vrch — — — Villa Alfara; stavaná za neslýchaných pomerov: robotníkov namiesto pláce bičovali.

Dedina… Všade Indiáni zgrupovaní okolo šenkov. Ožranstvo. Ekvárdorčania a niektorí Indiáni hrajú habán,^[135] čo je kaučuková guľa (asi 12 cm), ktorú súperiace strany odrážajú ťažkými taniermi.

Cestou vidno veľké kaktusy. Domorodci (najmä v Mexiku) obsekajú lístie, vydlabú do pňa dieru, tá sa za deň naplní zvláštnou mliečnou tekutinou, ktorá je vraj dosť príjemná.

Zaujímali ma kolibríky. Graciózne sa držia v povetrí, zatiaľ čo zobákom sajú med z kvetov. Samec vie chvostom spôsobiť zvuk: „Tak, tak, tak.“

V jednej krčme tancovali Indiáni, práve slávili svadbu; ženích a nevesta cifrovali jeden oproti druhému. Pekné. Na spiatočnej ceste sme asi po 2-3 km zastavili na moste. Šli sme kúštik peši vedľa kaňonu a odpočívali asi 1/2 hodiny na pažiti. Toť môj prvý krásny deň — prechádzka v Ekvádore. Som unavený večitými intrigami. Vrátili sme sa o 4. hod. (Tufiňo platil 9 S.) Chvíľu sme besedovali (priniesol som kvitnúcu trstinu) a potom vyšli na vŕšok, kde býva Tufiňo. Krásny výhľad. Výborné miesto na hvezdáreň. Stará budova by mohla slúžiť na iné účely: prezident, ministerstvo, archív, múzeum etc. V blízkosti sú dva piliere na pozorovanie magnetizmu. Vošiel som k Tufiňovi, ale nevidel som paniu. Tufiňo má krásneho asi 6-ročného chlapca; druhý, 13-ročný, sa mu zabil pri páde z dvojmetrového múra.

Večerali sme spolu. Po večeri prechádzka po P^za del independenzie.^[136] Hudba uši trhá. Tufiňo ma opustil. Videl som, ako násilím verbujú. +

22., pondelok

Spal som obstojne. Ráno prišiel Tufiňo; nadiktoval som mu memorandum ohľadom mechanika-meteorológa, čo má robiť Moreno.

Prišiel Alvarez s…, svojím bývalým sekretárom v Oriente. Príjemný šuhaj; sľúbil mi, že mi pošle kolekciu z nového bydliska — rieka Pastaza (1 mesiac cesty od Ambata).^[137] Prechádzal som sa s Cruzom, ktorého som stretol pred hotelom. Vnukol som mu myšlienku, aby pre S. P. I. E. sprostredkoval objednávky, menovite na železné stavby.

Obedoval som s Alvarezom. Po obede ma navštívil dr. Reinbourg. Nič zvláštne. V nedeľu bol nervózny, lebo na francúzskej legácii mu povedali, že Plaza povolal vrchného vojenského lekára (príčinou bola malinká operácia prsta) a že železnice prestanú fungovať (nesprávna informácia).

Francastel je vôbec veľmi nešikovný! Dr. Reinbourgovi som vyslovil svoju myšlienku: preloženie hvezdárne a zúžitkovanie terajšej budovy. Oznámil som mu to pod rúškom tajomstva, prajúc si, aby minister Dillon bol informovaný. Dr. Reinbourg podobne informoval Dillona ohľadom Martineza. Vrátil som sa do hotela a začal písať Monziemu.

O 16. hod. prišiel po mňa Alvarez. Šli sme k Zoile Alvarezovej, kde už čakali Cruzovci. Strávili sme prijemne pár hodín.

Charakteristické: Pi… ušla s bývalým ministrom vojny… Rozsobášená civilne. Exmanžel sa chce oženiť, ale nemôže. Ekvádorská spoločnosť by neuznala nové manželstvo. — Spoločnosť odsudzuje Martineza.

Večeral som s Tufiňom a Alvarezom. Tufiňo videl Dillona. Ten vraj hodlá vec usporiadať: Martinez podá demisiu a dostane iné postavenie. Dillon sa chce prihovoriť u prezidenta, aby dal na cestu na Galapágy 2 000 S. O mne vraj hovoril s nadšením. Proponovať vraj bude v Société geograf., aby vyslovila uznanie nad mojou činnosťou. Po večeri som sa prechádzal s Alvarezom a o 21. hod. napísal list, ktorý som prostredníctvom Alvareza poslal pi Dolores Alvarezovej, vyslovujúc svoju radosť nad jej uzdravením.

23., utorok

O 8.30 som sa presťahoval na č. 10 na 1. poschodí. Návšteva dr. Reinbourga na okamih. Tufiňo, Alvarez a jeho sekretár (priniesol mi pár vtákov a leňocha — caucu) šli sme k antikvárovi, s ktorým som si dal rendez-vous. Nenašli sme ho doma.

(s. 94 — 95) Sú to tu ľudia zväčša naničhodní, vierolomní. Stretol som sa s tým chlapom na spiatočnej ceste. Nervózne som mu vytkol, že nie je seriózny.

Tufiňo šiel na ministerstvo a ja s Alvarezom na poštu, kde ma čakal rekomandový list od mamulienky a Istvána Ocskaya. Úbohá mamička žalostí! Zaplakal som. Ach, keby som mohol čo najskôr pomôcť!

Okolo 11. hod. mi Tufiňo priniesol list od ministra Peňaherreru: Vláda ma žiada zadovážiť mechanika-meteorológa. Napísal som odpoveď, Gonzales ju oddaktylografuje.^[138]

Obed s Tufiňom. Po obede Tufiňo odišiel, aby vybavil záležitosť s klobúkmi panama (dostal povolenie vrátiť dva klobúky).

Prostredníctvom zahraničného diplomata (dr. Reinbourg) som sa dozvedel:

1. Prefekt Gill, ktorý má koncesiu v Albermale, je v spojení s Chile. Vyjednávajú s ním dvaja agenti Challe a Goia za účelom vytvorenia línie Ostrovy, Ekvádor a Chile. Ďalej je vraj v Paname francúzsky bankár, disponujúci 12 000 000 f., ktorý chce exploitovať^[139] soufre v Albermale. Gill dal tejto spoločnosti prenájom na pol roka za 15 000 f.

2. Chatham^[140] patrí Rhodemu.^[141] Nemecko ponúkalo 30 000 libier, ale Alfar. nedovolil. Nemecko sa stiahlo.

(1 a pol riadka prázdno)

O 17. hod. sa Tufiňo vrátil do parku, kde som ho čakal; s dlhým nosom; i Moreno mu oznámil: Prezident si želá kompromis Tufiňo — Martinez; na cestu na Galapágy nemôže nič dať, lebo teraz niet peňazí.

Tufiňo zúfal. Chcel podať demisiu. Prehovoril som ho: neslobodno vláde v tejto všeobecnej kríze množiť ťažkosti. Chcel interpelovať Dillona, ale ten mu ukĺzol. Na ministerstve panuje nervozita, dačo sa deje.

Upozornil som dr. Reinbourga, ale tento je práve pozvaný na večeru k pi Francastelovej. (Starý chce mať materiál pre Paríž.)

Rozhodol som sa odcestovať do Európy.

Večer som strávil s Tufiňom a Alvarezom. Hrešil som Alvareza; je talentovaný, ale záletník a darebák. Tufiňa som uspokojoval a sľúbil, že v najhoršom prípade ho vezmem so sebou na Tahiti.

Stretol som sa so slečnou Isabellou, pozvali ma na zajtrajšok. Spal som v novej izbe; vedľa sú dajakí Angličania, musím si dávať pozor — všetko počuť.

24., streda, Štedrý večer

Bol on smutný, veľmi smutný.

Ráno o 8.30 prišiel dr. Reinbourg; oznámil som mu svoj úmysel odcestovať. Žiadal som ho, aby pozorne sledoval udalosti a riadne mi referoval. V prípade, že by vláda chcela pustiť ostrovy inej mocnosti (Chile), nech ju postraší, že Francia to nedovolí. Neriekol som ani jemu, ani nikomu, s kým som v spojení. Zachovávam absolútnu diskrétnosť.

V týchto dňoch Peňaherrera navštívil arcibiskupa. Pripravuje si kandidatúru. Plaza bol s tou návštevou uzrozumený, chtiac si získať konzervatívcov. Ale čím ďalej tým žiarlivejšie hľadí na soka Peňaherreru. Dillon mal byť obeťou. Vôbec tento krok bol neoportúnny; konzervatívci, správne predpokladajúc, že ich vláda potrebuje, kladú veľké požiadavky. Dillon nebol informovaný. Údajne mu dr. Reinbourg priniesol túto novinu. Zúril a podal demisiu. Ale insiktoval len mierne, trasúc sa v duchu, aby demisiu neprijali. Dillon nemá rád Peňaherreru. Skôr urobí kompromis s Intriagom.

O 10. hod. som poslal telegram: „Alb.^[142] Štefánik Miava.^[143] Bozkáva Vás Milan.“ 78 S.

(s. 96 — 97) O 10.30 som navštívil Francastela. Vyložil som mu situáciu:

1. Ťažkosti i nebezpečie cestovať v bezvetrí na ostrovy s malinkou plachtovou loďkou.

2. Nemožnosť navštíviť ostatné ostrovy, vyjmúc Chatham.

3. Tufiňo ma nateraz nemôže sprevádzať, čím utrpí vedecká práca, tlmočníctvo i osobná bezpečnosť. Výslovne ma varovali: ostrovy sú plné banditov.

4. Návrat na plachtovej loďke nemožný skôr než o 4 mesiace.

5. Zatiaľ záležitosti Quito — Paris budú stagnovať.

6. Plazov vplyv je dočasný.

7. Elektic^[144] vo Francii.

8. Revolúcia v Ekvádore; nemôžem rátať s cestou na Cotopaxi.^[145]

K tomu 9. Moje záležitosti na Tahiti.

10. Žiadna odpoveď z Paríža od Monzieho.

11. Nezaslali mi peniaze.

12. Cesta veľmi drahá, treba prenajať loď.

13. Na základe osobnej skúsenosti mám dostatočné údaje.

14. T. S. F. treba v Ekvádore rýchlo vybaviť.

15. Mechanik-meteorológ.

Rozhodol som sa (i Francastel mi radil) odcestovať prvou loďou (18. jan. 1914) a vrátiť sa o 3-4 mesiace. Pre lepšiu istotu som Monziemu poslal telegram: „Nemožnosť navštíviť ostrovy; užitočnejší je môj návrh sans contreordre.“ 58 S.

Obedoval som s Tufiňom a so sekretárom Savaillosom (Alvarez nemohol prísť). Po obede som diktoval Tufiňovi jeho apológiu^[146] voči Martinezovi, ktorý ho písomne napadol, vytýkajúc mu nulitu^[147] atď. Odpovedáme striedmo: Žiadame, aby Martinez najprv zložil skúšku z najelementárnejšej aritmetiky etc.

Minister Peňaherrera vec usporiadal nasledovne: Predvolal Tufiňa, Martineza, Morena, Duaňa… Poprosil Tufiňa, aby prijal Martineza za adjutanta, pomocníka; prezident vraj dá dodatočne 2000 S pre Martineza. Martineza vyhrešil a upozornil, že ho vyhodí, ak sa raz prehreší proti stanovám hvezdárne. Tento výrok je charakteristický. Martinez sám osebe je nič, ale família jeho snúbenice, generál Sarastic, zakročila.

Prezident nechce si vytvárať nových nepriateľov. Jeho pozícia je dosť biedna. Myslím, že jeho hviezda pomaly hasne. Ale akiste vydrží tie dva roky; pri budúcich voľbách nebude numerovať. Peňaherrera stúpa. Súčasne Intriago, ale ten je ešte primladý.

Kúpil som od Ollidu vtákov za 25 + 20 S.

Navštívil som pi Tufiňovú. Milá, distingvovaná Ekvádorčanka. Zdá sa veľmi rozumná a sympatická. Tufiňo večeral so mnou. Po večeri — mlieková polievka, slíže s vajcom — bol som smutný.

V samote som sa chvíľku túlal a ľahol som si, spomínajúc na milovaného apenka a na rodinku. — Ulice úplne všedné. Inokedy vraj plno ruchu a maškarády. Chvíľami balón a ojedinelá rachetľa.

Nepoznajú tu poéziu Štedrého večera.

25., štvrtok

Kúpil som incké hrnce a sekierky Inkov^[148] za 8 S. Celé dopoludnie som strávil doma, zapisujúc si rôzne veci a činiac projekty. Napoludnie som obedoval pri stole dr. Reinbourga. Rozhovor bežný; o diplomatických projektoch nič zo mňa nevytiahol. Po obede výlet kočom s Tufiňom.

(nedopísaná stránka, 6 a pol riadka prázdno)

(s. 98) Návrat 18.30. Dlhá prechádzka až do 21. hod. po námestí, kde hrá hudba. V noci sa necítim dobre.

(2 a pol riadka prázdno)

26. december, piatok

Ráno od 7. do 9. hod. som robil chlebový odtlačok masky, ktorú mi dali včera v… Je to busta^[149] dámy. Nezdá sa mi stará.

Prišli Alvarez a pozdejšie Tufiňo, pracovali u mňa. Alvarezov sekretár pozdejšie priniesol krásnu vázu Inka, dar od Alvareza; taktiež malú kamennú figúrku nájdenú v Oriente.

Obed s Tufiňom a Alvarezom.

O 13. hod. porada u dr. Reinbourga; vyložil som mu: naprostá opatrnosť, diskrétnosť.

Dr. Reinbourg bol milý, ukázal mi svoje štúdie, stroje, medailu, diplom (monument) a žiadal ma o protekciu.

O 15. hod. som sa vrátil do hotela.

Navštívila ma Ekvádorčanka… vydatá za Francúza. Má vraj zlaté a strieborné predmety, prispela do zbierok Mission Geodes.^[150] française i dostala medailu. Prinesie mi objekty.

Napísal som kondolenčnú kartu Peňaherrerovi, ktorý práve pochovával sestru.

O 15.50 rendez-vous s dr. Reinbourgom na námestí. Stretol som sa s pi a p. Francastelovcami; práve vyšli od ministra Peňaherreru. Prívetivo sa chovajú; nanešťastie prichádza dr. Reinbourg. Je mi nemilé, že vedia o tejto schôdzke. Francastel sa dovtípi, že ideme k prezidentovi.

16 hod. Prezident nás prijal v modrom salóne. Nečakali sme ani 5 minút.

(s. 99 — 101) Sú tri siene: modrá (s prekrásnym japonským paravánom a empírovým nábytkom), žltá, červená — zástava Ekvádora.

Prezident oblečený po domácky, kytička, čiapka. Prívetivý a rezervovaný, trocha prestrašený. Dr. Reinbourg tlmočil:

„Prosím vašu excelenciu, aby považovala túto návštevu za prejav kurtoázie^[151] a sympatie k republike Ekvádor. Netajím sa však, že v tomto okamihu tlmočím tiež priateľské city istých významných osobností, ktoré môžu a chcú byť užitočné. Aby však sme sa vyvarovali komplikáciám akéhokoľvek druhu, delikátnosť situácie vyžaduje absolútnu diskrétnosť. Tento rozhovor sa nesmie dostať na vedomie ani ministrom a nikomu, v opačnom prípade ,desavouverue‘^[152] a znemožnené bude ďalšie vyjednávanie.“

(Prezident napäto sledoval každé moje slovo a dal mi sľub.) „Vo Francii víťazí myšlienka, že ak bude silný, nezávislý a bohatý Ekvádor zároveň priateľsky zmýšľať, bude to znamenať morálne i hospodársky veľmi mnoho pre Franciu. Francia dúfa v možnosť uskutočnenia tejto myšlienky, majúc dostatočné dôkazy o sympatiách Ekvádora k Francii. (Profesorská misia i moje prijatie atď.) Aby však nebolo ani obláčka pochybností, zdá sa mi, a to je dosiaľ iba môj náhľad, že treba napraviť, čo pokazila spoločnosť Bahia — Quito. Netajím, že sa táto spoločnosť nezachovala vždy korektne, je však možnosť buď vplývať na ňu, aby dodržala kontrakt, alebo tento prevziať a spoločne i s prístavom ho realizovať (nová spoločnosť) podľa vôle vlády.“

(Prezident sa veľmi zaujímal. Nervózne sa vyslovil o terajšej spoločnosti a výslovne sľúbil, že bude rád jej likvidácii a s radosťou mi dá koncesiu na novú, bohatšiu spoločnosť.)

„Ďalšou kombináciou by mohla byť nová línia: Francia — Panama — Ekvádor (Bahia) — Tahiti — Austrália.“ Nespomenul som Galapágy.

Prezident aplaudoval a ubezpečoval ma, že takáto spoločnosť by si mohla byť istá jeho priazňou, lebo sa cíti Francúzom(!!!), a že by si prial uskutočniť obrodu Ekvádora pomocou latinskej rasy. Táto posledná veta znela ako ultimátum: „Alebo vy, alebo iní! Ponáhľajte sa!“

Cítil som, že čaká slovíčko o 150 000 000, ale ja som len toľko poznamenal, že toto všetko možno bude len prelúdium. Pozdejšie sa porozprávame precíznejšie. Dodal som:

„Nemyslite, pán prezident, že neprítomnosť p. Francastela značí nedôveru francúzskej vlády k svojmu ministrovi. Tento sa objaví, keď bude treba oficiálne vyjednávať. Dnes by oficiálna osoba len hatila úprimnosť. — Dnes sa len priateľsky rozprávame a bol by som šťastný, keby som mohol dačo pozitívnejšie priniesť do Paríža.“

Prezident je ochotný a žiada odo mňa memorandum.

Nedám mu ho. „Verba volant, scripta manent.“^[153] Rozumiem jeho manévru. Takýmto spisom by som mohol kompromitovať vládu voči (hlavne) Anglii, ktorá by nezniesla zvýšenie vplyvu Francie. Aj som mu hneď dodal:

„Náš úmysel je humánny a prirodzený. Hľadáme konkrétny, reálny terén na zblíženie, bez úmyslu porter préjudice^[154] iným mocnostiam. Záleží na vás, ako si získať skutočného a stáleho priateľa sans aliéner^[155] druhých.“

Prezident prijal túto mravnú porážku s obdivom: ako som ho „prekukol“. Veľmi bol úctivý a priateľský. Zdalo sa mi, že sme sa dosť uvoľnili, preto, sľúbiac mu novú návštevu, opustil som ho. Ešte predtým som však vyslovil komplimenty za energiu a rýchlosť, akou Ekvádor manifestoval voči mojim vedeckým návrhom reforiem. Taktiež som mu objasnil príčinu svojho terajšieho odchodu do Paríža. Bol veľmi, veľmi spokojný.

Šiel som s dr. Reinbourgom, Tufiňom a Alvarezom, ktorí ma čakali v Cruzovej papetérii, k starožitníkovi. Videl som pekné veci, ale drahé.

(4 riadky vynechané)

(s. 102) Návšteva u pi Alvarezovej.

(4 a pol riadka prázdno)

Prechádzka po večeri s Alvarezom po námestí. Dal som mu sujet na zakončenie jeho drámy a vyložil nový pre Chath. Ľahol som si o 22.30. P. S. O 11.30 pochod rezervistov. Oblečení sú v kaki. Rôzne topánky, daktorí v papučiach. Vidno chlapcov 10- až 12-ročných. Flinta je taká veľká ako oni. Tváre smutné.

27., sobota

Ráno prišiel strelec Ollida s indiánskymi ornamentmi. Kúpil som ich za 5 S a pridal 3 malé perličky. Alvarez mi doniesol Dona Quijota z roku 1608. Tufiňo dal ručnú prácu pi Tufiňovej. Prišiel Jourjou, priniesol dokumenty.

Z novín a Tufiňovým prostredníctvom sa dozvedám, že Chili opustí Guayaquil asi 3. januára. Vicekonzul mi píše, že ma čaká minister. V rýchlosti som sa naobedoval a kočom na legáciu - 12.10.

Francastel zúri na vicekonzula, ktorý sa vraj opovážil mi písať v jeho mene bez jeho vedomia. Chlácholím Francastela: „Vicekonzul konal akiste s dobrým úmyslom.“ Francastel sa excusuje.

V stručnosti mu rozprávam o svojej návšteve u prezidenta bez toho, že by som spomenul prítomnosť dr. Reinbourga.

„Prezident by rád usporiadal záležitosť Bahia — Quito.“ Nespomenul som ani Monzieho, ani iných. — Francastel ma diskrétne žiada o protekciu; dal mi adresu svojho otca. Radím mu, aby skôr než pôjde na ministerstvo zahraničných záležitostí v Paríži, navštívil senátora Ch.

(s. 103) Pozval ma na obed v utorok a telegrafoval konzulovi Higgiusovi, aby mi zabezpečil kabínu na Chili a oznámil nám to telegraficky. Navrátiac sa našiel som Tufiňa. Spoločne sme šli najprv na telegrafný úrad, kde som ministrovi poslal svoju depešu, potom k Peňaherrerovi. Vysvetlil som mu príčiny svojho odchodu, žiadal o urýchlené potvrdenie stanov, navrhol umiestiť predbežne moje meteorologické prístroje v Guayaquile, ďalej vyslať Tufiňa do Guayaquilu za účelom meteorológie a T. S. F. Minister telefonicky povolal Destrougea a rozprával sa s nami ohľadom umiestnenia T. S. F. Navrhujem: veľkú centrálu na Galapágoch, podobnú ako v Guayaquile. Ďalej spojiť Quito s Esmeraldou — Bahia Porto Bolivar, eventuálne Macas.^[156]

Ten istý rozhovor s Morenom. — Všade sa lúčia priateľsky.

Musím si však dávať pozor na Destrougea — je to lišiak!

S Tufiňom sme si kúpili lóžu č. 5 za 16 S. Hrajú v prospech pi Fabregas.

Robil som si písomné poznámky, večeral a obliekol sa. Ešte predtým som šikovne získal Ing. Cruza ako korešpondenta S. P. I. E. Dostane 30 % z čistého zisku.

V divadle som sa zišiel s rodinou Zoily Alvarezovej. Prišlo mi zle — opustil som divadlo o 10. hod.

(6 riadkov prázdno)

(s. 104 — 105) 28. december, nedeľa

10 hod. Telegram: Ministro de Francia (avšak mne doručili telegram) „Agencia de vapores diel que el ,Peru‘ saldra de Guayaquil el seis de Euero para Panama. Cam. retenido N 64 Higgius.“ Okamžite ho telegraficky prosím, aby všetko zabezpečil radšej už 3. januára na Chili. Nechcem zameškať korešpondenciu v Colone.

S Cruzom vyjednávame o kontrakte S. P. I. E.

Obedovali (sme) Tufiňo, Alvarez; dal som každému perly. Po obede o 12.30 som navštívil pi Cruzovú, o 16. hod. pi Zoilu Alvarezovú a spoločne s nimi famíliu Proaňo o 17. hod. Bavili sme sa výborne až do 19. hod.; odprevadil som pi a sl. Alvarezové. Večeral som s Alvarezom a šiel spať o 21.10.

Na námestí som videl ošklivú scénu: dvaja ničomníci prenasledovali — trhali verejne — jedno dievča. Polícia i ľudia sa smiali. Dievča — trebárs uličnica — plakalo a bolo bez obrany.

(2 a pol riadka prázdno)

29., pondelok

Ráno mi Tufiňo priniesol krásnu deku od pi Tufiňovej. Alvarez je menovaný za guvernéra de… Cruz prišiel tiež o 9.30 a priniesol mi kamennú sekierku. O 10. hod. mala byť schôdzka T. S. F, ale Destrouge prišiel až o 11. hod., vraj bol chorý. Šťastlivo som dosiahol, že veľká centrála bude na Galapágoch. —

Po Alvarezovi som poslal perličky pre 4 Proaňove dcéry. Na pošte sa dozvedám, že vláda kupuje veľkú obchodnú loď (7 000 t, 3 mosty), ktorá práve priviezla pre železnicu uhlie z Austrálie. Vyslal som Cruza na výzvedy. Prítomný som bol pri telefonickom rozhovore ministra Gameho: Vyrozumel som, že kapitán robí ťažkosti; loď bude určená na vojenské účely a pozdejšie na cabotage.^[157]

Obedoval som s Tufiňom; zabalil som zbierky.

Dr. Reinbourg mi vraví, že francúzske ministerstvo padlo a že práve Tulken dobyli revolucionári. To by mohlo byť osudné pre Plazu. Zdá sa mi to však nepravdepodobné, na ministerstve neboli znepokojení.

Asi o 15. hod. som s dr. Reinbourgom navštívil ministra Dillona. Rozhovor bol dôverný. Ubezpečoval ma o svojom priateľstve a o láske k Francii. Nadštrkol som mu, aby len nič v Ekvádore nevyviedli, čo by mohlo ochladiť sympatie vo Francii (nemecká vojenská misia), a aby jasne formulovali svoje želania v Paríži, toť priaznivý okamih. Nájdu tam úprimných priateľov, ktorým záleží na tom, aby Ekvádor bol silný a nezávislý. Veľmi ho zaujímalo, že som získal T. S. F. Teší sa vraj, ale ma aj obdivuje. Nemci mali už túto vec v hrsti.

Príchod ministra Kolumbie nás prerušil. Rozlúčil som sa s ním.

Dr. Reinbourg ma odprevadil do hotela. Daroval mi peknú palicu — drevo z Orientu. Odovzdal mi kód pre káblogramy. Vyzval som ho k opatrnosti. —

Navštívil som s Cruzom Peňaherreru. Rozhovor o T. S. F.

Prehováram ministra, aby celý materiál objednali na splátky.

Večer telegrafická odpoveď od Higgiusa: Peru nahradí Chili.

(s. 106) 30., utorok

O 9. hod. ma navštívili Cruz, Alvarez a Tufiňo. Alvareza definitívne vymenovali za guvernéra provincie Bolivar. Som rád, že som mu dopomohol k postaveniu.

O 10. hod. sa schôdzka T. S. F. nekonala, lebo stanovy, hoci potvrdené (s malou zmenou), ešte neboli doručené.

Ťažkosti so získaním povolenia pre Tufiňa do Guayaquilu.

O 11. hod. kočom k p. Francastelovi. Pozval ma na obed. Najprv sme hrali šach. Mal som výhru v ruke, ale — vidiac jeho rozčúlenie — veľmi elegantne som prehral bez toho, že by to spozoroval. Rozhovor veľmi všedný. Po obede malá prechádzka v záhrade.

O 14.30 spoločne s dr. Reinbourgom k prezidentovi. Bol nadmieru srdečný a mnohovravný. Hovoril som mu, že revolúciu považujem za mravne porazenú, teraz ide len o trochu času a sily. Bol veľmi spokojný. Pri odchode som ho žiadal o povolenie cesty pre Tufiňa. Prezident veľmi ostro a nespravodlivo posudzoval Tufiňovu prácu. Videl som, že je naprosto neorientovaný; veda mu je hekubou.

Rozlúčili sme sa čo najsrdečnejším „Do videnia“.

Do hotela prišiel Tufiňo. Hrešil som ho priateľsky: odporúčal som mu menej reklamy a viac práce a energie.

(8 riadkov prázdno)

(s. 107 — 108) + 31., streda, Silvester

Ani najmenší znak slávnostný. Aký pustý to svet, bez poézie. Spomínam na posledný silvestrovský večer, ktorý som strávil doma. Už nemám viac domoviny. Túlam sa svetom, pracujem v prospech svojich ideálov, ale len indirektne, ach, veľmi, veľmi indirektne. Monzie = Plaza = egoizmus = nepoctivosť. Dokedy to vydržím?! A musím v diaľ: mám úbohú matku a pomoci potrebných bratov a sestry. Tiež možno byť užitočnejším v cudzine pre moje Slovensko. Ubolená mi je duša a telo vysilené. Daj boh lepšieho roku.

Dopoludnia schôdzka T. S. F.

Odpoludnia som navštívil Jourjoua. Na pošte som vyzdvihol rekomandovaný list od mamičky a slečny Janssenovej. Prišli rôzni predavači staro- i „novo“žitností.

Navštívil som rodinu Isabelly: odplatili mi návštevu o 18.30.

Tufiňo dostal groše na cestu do Guayaquilu; to znamená moje mravné víťazstvo u prezidenta nad jeho intrigánmi.

Minister výučby mi písal, že všetky moje návrhy ohľadom reorganizovania hvezdárne a meteorológie sú prijaté a že ma poveruje zakúpiť za 21 000 dol.^[158] inštrumenty. Hneď odpovedám.

Večer na moje prekvapenie vidím v La Pressea blbý článok: zápisnicu z 29. decembra. Destrouge a Tufiňo nezmyselným, netaktickým spôsobom úradne oznamujú podrobnosti nášho rozhovoru. Obávam sa, že nám to uškodí.

Odpoludnia som vyplatil Tromentovi 298 S za byt + 35 dol. + 7 L.^[159]

V banke Pichiricha premieňam 700 f. Dávajú (telegraficky objednávam na sobotu dve izby v Grand hoteli Viktoria)^[160] mi ako vždy len 40 dol. za 100 fr.; tentoraz však úradník žiadal ešte polpercentnú komisiu. Rozhorčene som mu vynadal do zlodejov. Bol skonfundovaný.^[161] Dostal som 280 dol. Zabalil som zbierky „Jourjou — Alvarez“.

Večer sa zle cítim. Mrholí. Trochu som sa prechádzal (bez večere) a potom balil. Dlho som blúdil po izbe. Smutný, veľmi smutný.

V Ekvádore treba vytvoriť banku so 4.10⁶ dol.^[162]

1. január 1914, štvrtok

Šťastlivý nový rok, drahá mamička i vy ostatní.

O 10. hod. prišiel Cruz a Tufiňo. Prudko som mu vytýkal včerajší článok. Je dobrák, ale hlúpy a netaktický. Len čo prišli Destrouge a dr. X…, na dvoch automobiloch sme sa vybrali smerom k Sa Magdalene.^[163] Nad dedinkou za vŕškom je príhodné miesto pre T. S. F. Ohradená bývalá námorná škola. Uprostred model lodí, budovy, voda, výhľad.

Na spiatočnej ceste automobilová nehoda — pneumatika. Obedovali sme s Alvarezom a Tufiňom.

O 13. hod. prišiel Jourjou; pozdejšie minister Francastel.

Zabalil som šaty, topánky, prestieradlá, 2 panamy a odoslal 4 debny ministrovi Francastelovi ako valise diplomatique s adresou na Chautemps.

O 17.30 všetko je zabalené.

(4 a pol riadka prázdno)

(s. 109) Aff. Etr. 12. XII. 1913.^[164]

Je prie votre excell. de vouloir bien communiquer a M. Ministre de l’Inst. Publique, a M. le soussecrétaire d’État de la Marine ce qui suit:

M. S. vient d’etre chargé par la Gouverrnement Equatorienne de réorganisér aux frais du dit. Gouv. l’Observatoire de Quito et de créer un réseau météorol. et un réseau du T. S. F. sur tout la terrtoire de l’Equateur y compri les îles. Il a obtenu que les chefs de ces deux derniers services soitent Français. Le départ de M. S. ci dessus nommé pour les Galapagos est retardé par suite de l’impossibilité de freter actuellement un bâtiment. Je ne pris que rendre justice a l’habileté de M. S. qui a obtenu ces résultats sans éveiler d’attention. Francastel.^[165]

(16 riadkov prázdno)

(s. 110) úplne prázdna

(s. 111) Obsahuje niektoré charakteristické črty.

(s. 112) Rojelio Alvarado

(s. 113) úplne prázdna

(s. 114) Náčrt Južnej Ameriky v hlavných obrysoch. V severnej časti zaznačený Maracaibský záliv, ostrov Curaçao. Aký účel má tento náčrt? Ťažko určiť.

(s. 115) Cane del Sr Cruz/Carrera Maldonado

(s. 116) Ministro de la Interier Dr. Modesto A. Peňaherrera

Ministro de R. R. E. E. Don Luis A. Dillon (F.)

Ministro de Instoucero Publia h. Dn Frederico Intriago

Ministro de la Guerray Marina General Juan Freco Navarro

Ministro de Hda Du Juan Francisco Game.^[167]