ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Príslovia

Bohatý

Bohatému ľahko ide.

Bohatému netreba rozumu. Č. 168. Adalb. Bogaty 12.

Dobre bohatému v teple sedieť.

Bolo by pšena, i moja mamka by kaše navarila. Č. 165.

Dobre

5

Dobre bačom, keď jest na čom.

Dobre je gazdovať, keď jesto v čom.

Dobre je pod jabloňou jablká zbierať.

Dobre je pri kope klásky zbierať. Č. 436. Adalb. Kłos 1.^[1]

Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kašu variť. — Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kyseľ variť.

10

Dobre na starým ohnisku oheň klasc. Šariš.^[2]

Dobre sa je preberať, keď jesto v čom. Č. 167.

Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého dosť má.

Horká myši múka, keď jej je sýta. Č. 190. Adalb. Mysz 6.

Jak sa zval, tak sa zval, keď sa len dobre mal. Adalb. Zwać się.

15

Kde dreva, tam i triesok.

Kde je husto, nie je pusto.

Kde je chlieb, tam sa i nôž nájde. — Nôž sa nájde ku takému chlebu. Adalb. Chleb 68.

Kde je sadlo, tam je snadno. Č. 165. Adalb. Sadło I.

Komu slúži, nech sa túži.

Ľahko

20

Kde jesto, tam ľahko nájsť.

Ľahko je s plným bruchom postiť sa.

Ľahko tomu nekradnúť, čo má všetkého dosť. Č. 167.

Mastný mastného vždy nájde.

Mať, nemať

Kto má vo vačku, má aj v hlave. Gemer.

25

Kto má koláč, ten i družbu nájde. Č. 166, 234.

Kto má, tomu zhynie.

Len tomu zvýši, kto má; kto nič nemá, tomu nezvýši.

Pri orlovi vyživia sa vrabce.

Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý klinec a pri drevenom len drevený.

30

Veľká voda, veľké ryby; malá voda, malé ryby. Č. 165. (Iné príslovia pozri v kap. XI. ods. 2. Šťastie, pohodlie.)

Príslovia

Boh

Bože, bože, pomodz tomu, čo nemôže; každý orie, ako môže. Adalb. Orać 2, Móc 2.

Bože náš, bože náš, nerovno nám dávaš; jednému nakydáš, druhému nič nedáš.

Boh rozdáva, i keď nemá komu. Č. 5.

Dal by pánboh, ale nemal komu.

35

Nejednako Boh rozdáva; jednému hus, druhému páva. Č. 5. Adalb. Bóg 283.

Pánboh jednému dal a druhému sľúbil.

Bohatý, zbohatnúť

Bohatý nemá nikdy dosť. T. 3.

Keď bohatý skupuje, chudobu rozmnožuje.

Nemôže byť každý bohatým pánom.

40

Z chudobných páni zbohatli.^[3]

Čert vždy na jednu hŕbu s… — Čert vždy na veľkú hromadu drísta. Č. 166.

I vo Viedni ľudia biedni. Č. 170, 487. Adalb. Wiedeń 3.

I v Pešti ľud vreští. — I v Pešti bieda vreští.

Jeden sa postí, druhý sa hostí. T. 15. Č. 157.

45

Kto mnoho holubov má, i viac mu k nim priletí.

Narodiť sa

Kto sa narodil ku babce, nepríde ku stovce. Bošácka dolina. — Kto sa narodil ku grajciaru, nepríde ku zlatému. — Kto sa narodil ku babke, nepríde ku zlatému. — Kto sa narodil ku babke, nikdy nepríde ku grošu. Č. 159. — Kto sa narodil na grajciari, zriedka zomiera na groši.

Prišiel na káre, a už sa vozí v kočiare.

Príslovia

Aj deravá strecha lepšia ako žiadna.

Ani v zlate, ani v blate.

Bohatý, boháč

50

Bohatý je pánboh (nie ľudia).

Bohatý sa diví, ako sa chudobný živí; chudobný sa živí snadne, bohatý sa nazdá, že kradne. Č. 168. Adalb. Chudzina 1, Ubogi 1.

I bohatý dve má v nose dierky. T. 12.

I boháč chudobným stať sa môže. T. 12.

Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá plače. — Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá nemá ani chleba. Č. 370.

55

Hoc sa krčíme, predsa trčíme.

Chlieb (Pozri 60, 65.)

Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.

Spravodlivý sa vždy chleba naje.

Chudobný, chudoba, chudák

Hoc je chudobný, ale priateľ dobrý. — Hoci chudobný, len keď je statočný.

60

Hocaj pri chudobe, predsa chlieb na stole.

Chudoba cti netratí. — Chudoba cnoty netratí; bohatý za chudobného neplatí. Č. 171. Adalb. Bogaty 30, Chudoba 1.

Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti.

Chudoba najďalej trvá. — Ďalej panuje chudoba než boháč.

Chudobné vrecko poberá všetko. Č. 176.

65

Chudobný, ale nežiada cudzieho chleba.

Chudobný je čert, čo duše nemá. — Čert je chudák, čo duše nemá. Adalb. Djabeł 2.^[4]

Chudobný je tak dobre človek ako bohatý.

Lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo.

Lepšia vlastná chudoba ako cudzie bohatstvo. Č. 171.

70

Milšia cnosť s chudobou ako hriech s ozdobou. Č. 23. Adalb. D. Cnota 104.

Na chudobe svet stojí. Č. 171. Adalb. D. Biedny 17.^[5]

Kde je cnota, tam nebude psota.

Keď netečie, aspoň kvapká. Č. 153, 282. Adalb. Cieć, Kapac 2.^[6]

Keď nie pstruh, aspoň pĺž.

75

Kurička po zrnku sa nazobe. Č. 126, 436.

Lepšia hrubá nitka ako holá ritka.

Lepšie chudé nebo ako mastné peklo.

Naša kapsa úbohá, všetko vezme, čo Boh dá. Č. 176. — Čo Boh dá, s tým do kabely. T. 5.^[7]

Nerobme nič, nebudeme mať nič.

80

Niekedy i na bujnom poli sú kone chudé. T. 28.

Nízka chalupa, žiadna potupa.

Peniaze do času; statočnosť — pekná cnosť, tá trvá na večnosť. Č. 23.

Trebárs je ako prst, viacej stojí ako cudzie.

Spokojný, spokojnosť

Dosť má, kto je s málom spokojný. — Kto je s málom spokojný, vždy má dosť od Boha. Č. 283.

85

Kde spokojnosť, tam všeho dosť.

Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.

Uňho chyža chytvaná, ale dobre omazaná. Gemer.

Záplata

I záplata zdobí človeka.

Lepšia záplata ako diera.

Úslovie

90

Veď sa už len dáko vypechoríme!

Príslovia

Bieda

Bieda hlúposti suseda. Č. 213.

Chlieb má rohy, bieda nohy. Č. 152. Adalb. Chleb 123.

Keby nebolo biedy, neboli by ani jedy.^[8]

V dome najviac pohoršenia pochodí z biedy.

Hlad, hladný

95

Hlad čertu brat. — Hlad psu brat.

Hlad je veľký pán.

Hlad sa nebojí šibenice. T. 10. Č. 180.

Hlad nemá očí. — Hlad nemá hanby. Č. 191.

Hladný sa kyja nebojí.

100

V hlade i pes psa zje. (Pozri 106.)

Chudoba, chudobný

Hriešna chudoba je dva razy prekliata: pred Bohom i pred svetom.

Chudoba nemá hanby ako pes. — Chudoba nezná hanby ako pes. — U chudoby nehľadaj hanby. Č. 175.^[9]

Chudobný človek hotový cigáň. Č. 68, 175.

Kto má škodu, má aj hriech.

105

Málo máme, málo dbáme.

Pes psa zje, keď barana nie. — Pes psa zje, keď nemá zajaca.

Pôst je posledný hosť.

Psota

Kde je psota, tam je hriech. (Pozri 104.)

Psota hotové peklo.

110

Zo žobráka nič dobrého nebýva.

Príslovia

Chudobný, chudoba (Pozri 126, 127, 131.)

Boháč boháča zastane, chudobného nikto.

Hudobny človek ani v nebe pravdy nema. Šariš.

Chudobného nikto za nič nemá.

Chudobný človek sa nikdy pravdy nedožije. — Chudobný človek nikde nenájde pravdy.

115

Chudobný môže za rebrinový voz pravdy doviezť, boháč len za hrsť, predsa tento vyhrá.

Chudobný s bohatým neťahaj sa za prsty.

Chudobný všade vytrpí.^[10]

Na chudobnom každý sa voľká.

O chudobného každý sa otrie. Č. 174.

120

O chudobného nik nestojí. — O chudobného nik sa neozrie.

Šutý s rohatým, chudobný s bohatým, nebárs sa borí. — Ťažko šutému s rohatým sa boriť.

Kde bohatý zomiera, každý sa na pohrab poberá, a kde zomrie chudý, tam len kantor s mendíkom blúdi. Adalb. Bogaty 43.^[11]

Komora prázdna, nikto ma nezná.

Nízky plot hocijaký pes preskakuje.

125

Od žobráka iba vši dostaneš, hop od neho!

Posmech, smiech

Chudoba — smiech. Adalb. Ubogi 54.

Chudobný smiech — hotový posmech.

Keď máš škodu, o posmech sa nestaraj. Č. 183.

Kto má škodu, má aj posmech. — Na kom škoda, na tom posmech. — Na kom bieda, na tom posmech.

130

Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.

Pre chudobnú strechu prídeš do posmechu.

Sýty lačnému neverí. Č. 168, 185.

Tustá sviňa za chudou nerada idze. Bošácka dolina.

Zdravý nezdravému neverí. Č. 185, 293. Adalb. Syty 3.

Príslovia

135

Ako tam, tak i tu!^[12]

Bieda, biedny

Ak vpustíš trochu biedy oblokom, dvermi ju nevyženieš.

Bieda človeka zjedá.

Biednej hlavy aj rozum biedny.

Biedu kúpiš, biedou ti ostane.

140

Čo kde budeš, biedy nikde nepozbudeš. Č. 287.

Boh

Bože môj, bože môj z vysokého neba, keď si mi dal zuby, dajže mi aj chleba! Č. 620.^[13]

Lepší pánboh daj! ako zdravý buď!

Doma mrú a pod posteľ hádžu.^[14]

Hlad, hladný, hladno

Hladnému sa nechce spievať.

145

Hladný kôň nevyhadzuje zadkom.

Hlad ťa doženie. Č. 190. Adalb. Głód 24.

Jednému hladno, druhému chladno. Šariš.

Holý

Ľahko holému hlavu zmyješ. Č. 176.^[15]

Ťažko je z holých rúk živiť sa.

150

Z holej dlane nevyžiješ. Č. 619.

Z holých rúk ešte nikto nezbohatol. Prešpor. stol.

Chudoba, chudobný

Bohatému nevrie, chudobnému vykypí. (Pozri 157.)

Chudoba a bieda zatajiť sa nedá. — Chudoba a kašeľ zatajiť sa nedá (Pozri 167.) Č. 170.^[16]

Chudoba hotová psota.

155

Chudoba všade sa zle má. T. 12.

Chudobného i šťastie je chudobné. Č. 173.^[17]

Chudobnému aj z hrnca vykypí. (Pozri 152.) Č. 174.^[18]

Chudobnému človeku i jedno oko dosť.

Chudobnému je všade len zle. Č. 173.

160

Chudobnému vždy skorej žaba do saku vbehne. Č. 173.

Chudobný človek i od hladu spáva. Č. 172.

Chudobný človek, hotová opica.

Chudobný človek nikdy sa dobre nemal, ani sa mať nebude, ani bodaj sa nemal.^[19]

Chudobný človek nikdy sa dobre nemal; chcel sa prežehnať, vybil si oko.

165

Chudobný človek s vodou varí. Č. 175. Adalb. Ubogi 63.^[20]

Chudobný, kedz si sce jenno oko hájiť, vybonne si druhé. Bošácka dolina.

Láska, psota a chudoba zatajiť sa nedá. Adalb. Miłość 19, 72.

Zle je na chudobu!

Jesť

Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu. — Jedz h… a pi vodu, neprídeš na chudobu. Č. 435. — Jedz mrnky, pi vodu, neprídeš na chudobu. T. 16. Č. 619.

170

Keď sa jesť chce, nebývajú veselí. T. 18.

Nenie len jeden, a preca by jedel. Bošácka dolina.

Vodu pijem, vodu jem, kýmže čertom s… budem?

Jednu dieru zapcháš, a druhú odopcháš.

Kde čisto, tam pusto.^[21]

175

Kde chýba jedno, chýba i druhé.

Kde nejest slaniny, nejest ani sadla.

Kostol (Pozri 193.)

Kostol odiera a faru pláta. Adalb. Kościół 19. — Kostol otŕha a krčmu pokrýva. — Kostol zdiera a vežu pobíja. Č. 46.^[22]

Len aby človek robil a na hmle žil.

Maj dačo, zle je, nemaj nič, horšie je.

Malý, málo

180

Malé dôchodky, malé východky. — Malé dôchodky, malé výhodky.

Malý vták — malé hniezdo. Č. 165. Adalb. Ptak 30.

Za málo peňazí málo muziky.

Z mála málo, z moca moc.^[23]

Z malej vody malé ryby. Č. 165. Adalb. Woda 28.^[24]

185

Neboj sa malej misy, ale malého hrnca. Adalb. Miska 6.

Nedostatok — hotový zmätok.

Nemáš — nedáš.

Nič

Kde nič, tu nič! Č. 176.

Kdeže vezmeš, keď nič nemáš. Adalb. Brać 10, Wziać 2.

190

Z ničoho nič!

Núdza

Čert v čas núdze aj muchy žerie. Adalb. Djabeł 38.

Núdza do roboty zobúdza.

Odri školu, pobi špitál. (Pozri 177.) Adalb. Kościół 19.

Od spodku sa derie, od vrchu ho vši hryzú. — Od spodku sa derie, od vrchu ho vši žerú.

195

Polna torba cežka, prazna eščik cežša. Šariš.

Prázdne

Prázdnemu bruchu robiť sa nechce.

Prázdne vrece stáť nebude. Č. 128.^[25]

Z prázdneho mešteka mnoho nenakúpiš. Prešpor. stol.

Prenešťastné sťahovanie, keď niet čo nakladať. Prešpor. stol.

Psota

200

Psota hlavu zjedá.

Psotu i bohatstvo zbojovať je ťažko. T. 34.

Psota je ponosná.^[26]

Psota majster, bieda tovariš, hrdlo exekúcia. — Psota majster a hlad kuchár.

Psota sa tak krčí, ako môže. — Psota sa všelijak krčí.

205

Psota sa vždy len zle mala, lebo mrcha strechu mala. — Psota sa naveky zle mala, bo jej planá strecha stála.

Robiť, robota

Robím ako hovado, a nemôžem k ničomu prísť. Adalb. Harować 1, 2.

Robota veľká a chova tenká, deň dlhý a v kapse nič.

Roboty do soboty a peňazí do nedele. Č. 59.^[27]

Ťažko je v studni plávať.^[28]

210

Vyplatila košeľu a založila sukňu.

Vytrhnúť, trhnúť

Trhni komárovi nohu a hneď sú i črevá vonku. Č. 176. — Vytrhni malému vtáčkovi pero, vytrhneš mu hneď celé krídlo.^[29]

Z dlane vlások nevytrhneš. Č. 619. Adalb. Włos 7.

Zdravišťa ako zdravišťa, ale chlebišťa!

Z nahej husi nenaškubeš peria. Bošácka dolina.

215

Z nízkej slamy krátke povriesla.

Zo žaby peria nenapáraš.

Žobrák, žobrácky

Zo žobráka nikdy nič nebude.^[30]

Žobráckej kapse nikdy dosť nenie.

Žobrák len žobrákom zostane.

Príslovia

220

Celý svet je môj! hovorí žobrák.

Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde! (Pozri 247.)

Chlieb

Hojže, bože, chleba, už je gamba otvorená.

Chlieb náš vezdajší daj nám hneď!^[31]

Musíme jesť koláče, keď chleba nemáme.

Chudoba, chudobný

225

Bohatstvo len do času a chudoba naveky. Adalb. D. Biedność.

Chudoba i koláče poje. — Chudoba i pirohy poje.

Chudobný sa aspoň dobre vyspí. Č. 172.

Chudobný sa dva razy hreje pri dreve: raz, keď ho hotoví, druhý raz v teplej izbe.

Chudobný sa i bez lyžičky naje.

230

Chudobu nikto na svete nepremôže.^[32]

Jesť, najesť sa, zjesť

Čo zarobíš krvavsky, to zješ doma po pansky.

Keď je človek lačný, aj halušiek sa naje.

Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť.^[33]

Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch!

Mať, nemať

235

Ako kedy nič nemať!^[34]

Dobre tomu, kto nič nemá; netrápi sa, kde čo schová. Č. 171. Adalb. Mieć 8.

Kto má, tomu kape, kto nemá, tomu neskape.

Kto má len jedny nohavice, vždy vie, ktoré si má obliecť. Bošácka dolina.

Kto nemá, nestratí. Č. 171.^[35]

240

Kto nič nemá, ten nič nedá.

Kto ničoho nemá, nič ho netlačí.

Najlepšie je tomu, kto nič nemá, lebo od neho nikto nič nepýta.

Nebojí sa Nemec, že mu gate vezmú, keď ich nemá. Č. 172, 471.^[36]

Nič

Do ničoho ani soli netreba.

245

Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň nič.

Noha ako noha, ale nohavica! Č. 54. Adalb. Trzewik 7.^[37]

O všetko prídem, kým zbohatnem!

Psota

Neboj sa, veď nás psota neopustí.

Psota najdlhšie trvá. Č. 173.

Vyžiť, vyživiť sa

250

Do smrti len dáko vyžijeme.

Pes ani kapsy nenosí, a vyživí sa.

Príslovia

Čo je po honore, keď nič niet v komore.

Čo tam po tituli, keď nieto v škatuli. Č. 106. Adalb. Tytuł 1.

Čím tvrdšie, tým hrdšie.

255

Chlípu, chlípu a papy nič.

Chudobe a paráde nesvedčí byť v hromade.

Chvála

Chvála vyše stadla a v stadle nič.

Chvál do povál a cundier do zeme.

Prázdnou chválou kapsy nenaplníš. Č. 106.

260

Toľko chvál do povál a na povale nič. Adalb. Chwała 8.^[38]

Keď sa domieľa, mlyn najviac hrkľuje. Č. 594.

Kúpil by ves, nemá penz.^[39]

Panské rúcho, žobrácke brucho.

Plné ústa, hladné oči.

Pýcha

265

Lačná pýcha.

Pýcha na ulici, prázdno v truhlici. Č. 98.

Žobrácka pýcha.

Viac na mechu než v mechu. T. 39.

Vrch

Na vrchu tafaty, na zadku záplaty.

270

Po vrchu lizu, lizu, a po spodku vši ma hryzú. Adalb. Wesz 5.

a) O majetnosti a samostatnosti

Je dobre zaperený. — Zaperil sa.

Jelenie volky vozia mu do stodôlky.^[40]

K lyžici sa dostal.

Mať

Má biedu jak mlynárova sliepka. Modra.

275

Má dobrú pašu. — Má dobrú žatvu.^[41]

Mám od Boha dosť! Č. 615. Adalb. Być 43.^[42]

Má obrastené ruky.^[43]

Má svoj kus chleba. — Je na svojom chlebe.

Mohol by si dach pokryť bankovkami.

280

Na groš ľahne a pod zlatým vstane. — S grošom líha, s dvoma vstáva. Č. 615. Adalb. Grosz 88.

Na svojich vlastných nohách stojí.

Nevie o sume.^[44]

Peniaze

Je studený od peňazí. Adalb. Pieniądz 60.

Len sa tak peniazmi obsýpa.

285

Má peňazí ako čert pliev. Č. 615. Adalb. Pieniądz 98.

Má škriatka, čo mu peniaze vláči. — Musí mu zmok peniaze vláčiť. — Vláči ako zmok.^[45]

Narobil peňazí ako čert železa.

Peniaze sa mu kotia.

Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.

290

Sypú sa mu peniaze ako z vreca.

Tuším ti rarášok peniaze nosí. Prešpor. stol.^[46]

Pod palec si nabil.^[47]

Poklad

Musel dakde poklad vykopať.^[48]

Pasie oči na pokladoch.

295

Tomu sa netreba modliť, len: Vďaka ti, Bože.^[49]

Všetko má doma okrem vtáčieho mlieka. Prešpor. stol. — Nechybuje mu nič, iba lastovičie mlieko.

Z každého dreva uhlie páli.^[50]

Zlato, zlatý

Má zlata za sekeru.

Zlata ako blata.

300

Zlatá baňa sa mu otvorila.

b) O chudobe

Ani netečie, ani nekvapká.

Ani ohňa, ani miesta.

Aspoň sa omýlime!^[51]

Bydlo

To je jeho bydlo, čo na ňom vidno. — Všetko bydlo, čo vidno.

Bieda

305

Bieda ho morí a psota trápi.

Bieda ho priškrela.

Bieda s ním spáva.

Biedu z pleca na plece prekladá.

Biedu trie. — Psotu trie. Č. 619.

310

Bude bieda, bude mráz, kam sa podieš, neboráz?^[52]

Iba koža visí z neho od biedy.

Ide bieda, otvor vráta!

Brucho

Bruchom kričí.

Brucho prázdne, v kapse nič.

315

Čo na piatok, to na sviatok. Č. 618. Adalb. Piątek 2.

Deti

Má toľko lačných detí ako vrán.

Plno detí, a v dome ani suchej kôrky.

Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom. (Pozri 357.)

Diera

Dierami poplátaný.

320

Leda nechtom dieru zapchal.

Väčšia diera ako záplata.

Hlad

Hlady mrie.

Chýli sa nám už od hladu pomrieť!

To je tam celý vymrihlad!

325

Hlôžky na stôl predložil.^[53]

Holým telom blýska. Č. 619.

Chýba mu devätnásť groší do rýnskeho.^[54]

Chýba mu ešte deväťdesiatdeväť do sto.

Chlieb

Do roka ani kôrky chleba nevidí.

330

Je veľmi chleba žiadny. — Je veľmi chleba žiadostivý. — Žiada chleba.

Noža dosť, len by bolo chleba.

To nie je ľahký chlieb.

To je tvrdý chlieb.^[55]

Chodí pomedzi dobrých ľudí.

Chudobný, chudoba

335

Chudobná fara, sám farár zvoní. — Chudobná fara, sám páter zvoní. — Chudobná fara, sám plebán zvoní. (Pozri 372.) Adalb. Fara 3, Parafia 1.^[56]

Chudobný ako voš.

Tak mu je ako chudobnému v bohatom meste.^[57]

Ide na počepky. — Už je na počepkách. Č. 625.

Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy. Č. 618. (Porov. kap. VII. 249. Môj otec nebohý atď.)

340

Kapsa sa mu zbesnela.

Keď má on, nemá kôl; keď má kôl, nemá on. Prešpor. stol.

Ľahko si z toho krpce strasiem.

Len práve že hrebie.^[58]

Lopata jej zhorela.^[59]

345

Má sa len tak po chudopaholsky. Č. 618.

Mizéria s otcom. — Mizéria s chrenom.

Nemať

Nemá ani ako za necht blata. — Nemá ani bydla, ani židla. — Nemá ani čo by myš uniesla. — Nemá ani čo by na raz do úst vložil. — Nemá ani čo by sa do oka vmestilo. Č. 618. — Nemá ani čo by straka na krielci uniesla. — Nemá ani čo by muška na krielci uniesla. — Nemá ani deravej babky. — Nemá ani dobrej košele. — Nemá ani jedenia, ani spania. — Nemá ani na seba, ani do seba. — Nemá ani toľko ako kostolná myš. Adalb. Ubogi 45. — Nemá ani vola, ani osla, ani ničehož, čo jeho jest.^[60]

Nemá čo do gamby vziať. Gemer. Adalb. Miec 66. — Nemá čo by na zub vložil. — Nemá čo pod zuby. Č. 618.

Nemá dudky. — Nemá grajciara na svojom bydle.

350

Nemá iba to, čo je na ňom.

Nemá iba tú dušu.

Nemám nič za preboha! Modra.

Nemá si čím hanbu zakryť.^[61]

Nemá si za čo funt soli kúpiť.

355

Nemá tromfov. — Nemá adutov. — Vyšli mu aduty.

Nezbýva mu z večera na ráno.

Obsypaný je háveďou.

Ostatná kravička z maštale.^[62]

Päta mu k uchu nedochodí.

360

Pober handry, choď na vandry.

Potĺkať sa, otĺkať

Cudzie prahy otĺka. Č. 620. — Po cudzích prahoch sa potĺka.

Len sa tak potĺka.

Potĺka sa po svete, ako čo by ho ani zem za syna nemala. — Potĺka sa po svete ani zlý duch.

Psota, psie

Ako sa máš? Po psote, po biede!

365

Ledva sa stačí psote odháňať. — Má sa čo proti psote obháňať.

Nemáš voza, nemáš koní; jedna psota druhú honí.

Psie dni trie.

Psota je s ním.

Psota mu z každého kúta kuká. — Psota mu z každého kúta hľadí. — Psota mu z každého kúta vyzerá. Č. 618.

370

Psota s biedou.

Teraz sa nám psota omnožila a zase je kotná.

Pustá škola, sám pán rechtor zvoní.

Riedkou plachtičkou ho pánboh prikryl.

Ruky

Jedna ruka prázdna a druhá holá. Č. 170. — V jednej ruke nič a v druhej čič!

375

Živí sa o dvoch rukách.

So všetkým ide dolu, len so slaninou hore.

Starý Grič nemá nič.^[63]

Suchý mlynár.^[64]

Tenký plátenník. — Tenký súkenník.^[65]

380

Toho dom skoro oči zažmúri.

Trasie randami, všami.

Už je s ním na dne. — Už je s ním na nágu. Č. 625. — Už vypriahol. Č. 594. — Už z ostatného mláti. Č. 625. Adalb. Młócić 1.^[66]

Var — nevar, keď nemáš čo.

Vrátil sa s píšťalkou.^[67]

385

Vypršali mu brká. Č. 618.

Vysoko jasle.

Vyšiel na mizinu. Č. 511. — Vyšiel na mindžáre. Gemer.^[68]

Vyžije tak, jak pes ve studni. Šariš.

Vrecko

Prázdno vo vrecku. — Prázdno v pokladnici. — Prázdno vo vrecku, ani týždňom pred stvorením sveta.

390

Vrecko mu trpí na suchoty. — Mešec mu trpí na suchoty. Č. 618. Adalb. Mieszek 13.

Zamknuté je a kľúč v studni.

Zodral si opätky, nuž chodí na sárach.

Zostal na holej dlani. Č. 619. — Zostal na prázdnom. — Zostal na pšenku.

Z plosky kašu jedia. — Z krpky kašu jedia.

395

Z toho by som ani psa nevyživil.^[69]

Žiť

Len pre meno božie žije.^[70]

Na tom oži i umri! — To je ani žiť, ani umrieť.^[71]

Žije z dneska na zajtra.

Žobrák, žobrácky

Horší je od žobráka.

400

Od žobráka by kus chleba prijal.

Vyšiel na žobrácku palicu. Č. 620.

Nadávky

Hladoš, lašút, niktoš, potlkeň, šklban, trhan, všivák, všinda, žobrák.

c) O vypínavých chudobných

Barón Hnida. (Porov. 406, 427.)

Grošom smrdí.

405

Horká jeho bryndza!^[72]

Chudoba de Badín a Psota de Garamsek.^[73]

Ide na prechádzku chleba pýtať.

Keby ho o zem buchol, ani by grajciar z neho nevyfrkol. Novohrad.

Keď má byť polievka, nech bude polievka — s jedným vajcom za hrniec.

410

Kôň obutý a šľak bosý.

Kúpiť si

Ja si to kúpim! Iba ak za vši!

Kúpil by si čač, keby len mal zač. — Bolo by čač, keby bolo zač. Adalb. Pieniądz 38, 39.

Mať, nemať

Dali by mu, dali, keby sami mali.

Jednu ovcu mal, svojím salašom stál.

415

Má pes babku a ten druhú.

Má ten čerta rohatého, nie peniaze.

Má ten peňazí ako žaba srsti. — Má ten peňazí ako žaba vlasov. — Má ten peňazí ako žaba chlpov. Č. 618.

Má ten psa!

Má veľa prať a málo vešať. Adalb. Pranie.

420

Máš voľaký, ale nie veľmi široký peniaz.

Nekokoš sa bratku, len by si mal zlatku.

Nemá drobných, a odmeniť nemá čo.

Podkovu už má, len kôň mu chýba.

Všetko nám pobrali, keď sme nič nemali. — O všetko sme prišli, keď sme nič nemali.

425

Mešec plný pavučín. T. 24. Č. 618.

Ništ sa neboj, otrhaný, hovorí ti ošklbaný. Bošácka dolina. Č. 634.

Pán z Nemaníc.^[74]

Pod forgovom a bosý.

Pyšní sa ako žobrácka voš. Č. 545.

d) O chudobných nespokojencoch

430

Dobrá tomu i kára.

Dobré je to, mohol by si si i pačky z toho oblízať! — Dobré je to, mohol by si si i všetkých päť z toho oblízať! Č. 616.^[75]

Môže byť rád, že má strechu nad hlavou a že neprší na neho.

Poješ to ako s medom, len by bolo.

Zíde sa ti to na umrlčiu truhlu.^[76]