Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 85 | čitateľov |
Kohút (kikiríka): Gazda korheľ; Druhý kohút (nato): A gazdiná väčší!
Kura: Kot, kot, kot, kotkodák, znesiem vajce ako klát. — Kot, kot, kot, kotkodák, štvoro vajec za turák, jedno predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem. — Kot-ko, kotko, kotkodák, tri vajíčka za turák, jedno predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem.
Húsatá: Malé sme, pekné sme! — Aké sme my pekné, čačané, pekné, čačané! Staré husi: I my sme také boli! Gunár: Dávno to bolo!
Hus: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! Húsatá: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! — (Keď sa mlatec cepami na ne zaženie): Už nám viac netreba!
5
Moriak: Udri! udri! udri! Morka: A keby to teba tak, tak, tak, tak, tak!
Morka (za rána): Drevo pílim, pílim, pílim, a vy ešte spíte, spíte, spíte; kakafuj, kakafuj, kakafuj!
Holub: Var mukú, var mukú! (Keď domáci odišli preč, zvieratá ich takto vyvolávali): Kohút: Kedy prídu? Husár: O týždeň! Teliatko: (prenikavo a zhlboka): Ach, beda mne![1][2]
Lastovička (zobúdza ľudí): Tri bili, štyri bili, ja som vstala, postieľku si postlala, a ty ešte spíš, či sa nehanbíš? — Štyri bili, daj tú kašu na misu! — Menšiemu menšie, väčšiemu väčšie, a kto nechceš, vytri, vytri a vyhoď na mráz! — Čo robíte? Vŕtame, vŕtame. Nevŕtaj, rozštiepiš! — Už som nanosila, navozila, a tu neni nikde ništ! — Odišla som, plné komory, plné stodoly, a keď som sa navrátila, nenašla som ništ! Prešpor. stol.
10
Vrabec (po zobraní úrody): Gazda som, gazda som! — Gazda sto, gazda sto! (zŕn.) — V zime, v nedostatku už ticho. Tšš, tšš! — Keď berie zrno zo stodoly, kričí: Ništ, ništ! — Žencom privoláva: Žan, Zan, Žan! — Keď sedliak mláti, vychvaľuje ho: Gazda, gazda! — Ale pred novou úrodou sa mu vysmieva: Všivák, všivák, nemá nič!
Slávik: Stoj, stoj, stoj, stoj, voľačo ti poviem: stoj, stoj, stoj, stoj, stoj, čapica ti horí!
Prepelica: Podspodok, podspodok! — Poďte žať, poďte žať! — Pod poľom, pod poľom!
Straka: Čí to kôň, čí to kôň?
Vrana: Náš, náš!
15
Strnádka: Zle, zle, zle, zle bez detí, keď nerastie, uletí!
Sýkorka: (zjari): Pohonič, hotuj bič! Či či trn, či či trn, činčarara!
Škovránok: (z jari): Idete, idete von! (Opakuje sa.) (V lete, keď slnce páli): Pečiete, pečiete!
Zajac (v strachu volá na kňaza): Kňaz, kňaz! (Pozri kap. XII. 34.)
Svrček: Trp, trp! (Pozri kap. III. 184.)
20
Žaba (prvá): Čo ste varili? (druhá): Hrach! (tretia): Hrach! (štvrtá): Hrach! (Zbor): To ja rada, rada, rada, i ja rada, rada, rada!
Komár: Môj, môj, môj psí — í!
Zvon (veľký): Pánboh! Pánboh! (Bohatému): Pán bou, pán bou! — Druhý zvon: Mau, mau! — Tretí zvon: Mau pole, mau pole, kone mau! — Dedinské zvony bohatému: Šarláty, kmenty! — Chudobnému: Trhan, šklban![3]
Mlyn (keď melie pre známych): Pomaly, pomaly! — (Keď má mnoho mletia): Každému, každému!
Brusičov brús: Bŕŕ, bŕŕ, čača je, akýže bol, taký je!
25
Hrach (keď sa ho málo v hrnci varí): Nemôžem ťa dohoniť! — (Ak je hustý): Ta sa ďalej! Ta sa ďalej!
[1] Var mukú — Vlastne var múku. Múka je v Liptove časté jedlo ľudu, vo vriacej vode sa múka na riedko závarí s mliekom a pomastí masťou alebo bryndzou. Hustá múčna kaša sa vola kuľaša alebo fučka. Z.
[2] Všade pri tomto napodobňovaní zachováva sa zvláštny prízvuk a melodičnosť, ktoré sa nedajú označiť. Z.
[3] V obsahu slov, ktorými sa zvukomalebne charakterizuje hlas zvonov, odráža sa triedny aspekt.
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam