ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

POZNÁMKY:

Pieseň

Celý cyklus je v matičnom rukopise P. Dobšinského (LAMS, M J 426), z ktorého sádzali Básne Janka Čajaka (Martin 1875). Dobšinský dal v tlači sem (s. 16) namiesto motta dlhú úvahu o tom, ako básnik nazýva svoje básne „piesňami“, o bôli a túžbe básnikovej a končí svoju esteticko-ideologickú úvahu vetou: „A tak je toto bôľ časov preporodu; a tak je toto túžba, — je spolu i duchovné videnie a básnicko-prorocké veštenie zory dňa lepšej, krajšej budúcnosti národa a človečenstva.“

Tento cyklus Pieseň v Dobšinského Básňach Janka Čajaka (ďalej len Básne) je na s. 17 — 24; uvádza ho pieseň Strieborný mesiačik… vpísaná do Denníka J. Č. (s. 2). V Bášňach má titul Zaspievaj si, šuhaj. Denník J. Č. je viazaný zelený zväzok na chrbte s vyrytým slovom Kázně alebo Básně. Tento volumen daroval (podľa Jána Čajaka mladšieho) r. 1849 v Levoči sám Janko Francisci — Rimavský. (Pozri Ján Čajak ml.: Miscellanea I. Čítanie zo zelenej knihy. V: Slovenské pohľady 87, 1971. č. I. s. 112 — 115). Na druhej strane je štvorveršie Strieborný mesiačik do potuočka hľadí, vpísané dodatočne. Na tretej sa začína vlastný text: Na zorách (Básne s. 17: Za zory) s vročením 1850 (:850). Dobšinský má zmenený variant.

Poézia: Orol 7, 1875, č. 11, s. 285 — 286. (Poesia, Básne s. 17 — 20).

Mladému poetovi (Pravá fujara): Z rukopisu J. Čajaka v LAMS signatúra M 14 A 25 s poznámkou J. Čajaka: „Toto je, Paľko, o tej fujare, čo sa ti tak znevidela!“ Pozri tamže aj list J. Čajaka P. Dobšinskému 10. 3. 1860. (Básne s. 20.) Tu sú odchodné slová: citné fujary strdielce (!); z Tatier skalných.

Pieseň (Úhod pravej piesni): Priateľ školy 2, 1860, č. 14, s. 106. 7. 4. 1860. (Básne s. 21.) Rým: v sihline-zahynie zmenil Dobšinský na: v sihline-pominie.

Refrény (Kde ozvena piesni?): Podtitul bol (Pieseň a osveta v národe). V časopise Junoš v Pešti vyšla pieseň Čajakovho švagra Samka Medveckého mladšieho pod názvom Bez refrainu. (Básne s. 129.)

Ako ozvenu napísal Janko Čajak Refrainy, ale tento titul zmenil P. Dobšinský na Kde ozvena piesni? (Básne s. 21.)

Pieseň k úteche ľudu: Pri slove „dônovia“ (Básne s. 21.) poznamenal P. Dobšinský, že dônovie (ia/ie), je „čas blízky do nového chleba, doba pred žatvou“, tu časy blízke úrody a hojnosti nového chleba.

Básničkárovi: (Básne s. 21.)

Príčina horkých piesní: Za druhou strofou je nadmerný verš: a potom zdvihnú poháre… (Básne s. 22.)

Trudno spievať: (Básne s. 23.) Pozri piesne Nič ma nemôže (Nerozluční) a Apokryfy.

Pieseň V[eľkej] Idy: Je to Nagy Idai nóta. Dobšinský (Básne s. 23 a 130) vypisuje príbeh z J. Palkovičovej Známosti vlasti (1804, s. 94 — 95) ako Franko Perényi zveril obranu zámku V. Idy r. 1557 Cigánom, ktorých postínali. Na túto udalosť vraj zložili tú najsmutnejšiu a najbôlnejšiu melódiu (nôtu), ktorú Cigán ani za svet nezahrá pred inými. Hrajú si ju iba tam, „kde sami pre seba najväčší bôľ javiť chcejú.“ Podtitul: Cigánovi.

Akú chcem pieseň: Orol, 5. 1874, č. 10, s. 208. Dodal ju sem dodatočne z osobitnej prílohy. (Básne s. 23 — 24.)

Kto prijme piesne?: (Básne s. 24.)

Mladosť

V Básňach s. 25 — 40, Dobšinský (s. 26) v úvodnom texte tieto verše v Čajakovom vývine kládol na prvé miesto, lebo šlo o mladosť strávenú „v kole rovesníkov rozplamenených prvým ohňom celej duše za otčinu Tatier, za krásu a velebu jej zeme a prírody: za blaho a budúcnosť jej rodu Slovenského“…

Zaži, šuhajko…: Pieseň vpísal J. Čajak do rukopisného Denníka J. Č. (s. 2) za pieseň Strieborný mesiačik… zrejme dodatočne, neskôr ako ďalšie piesne z roku 1850. (Básne s. 27.)

Sokol: Denník s. 4. (Básne s. 27 — 28.) Pod báseň vpísal J. Čajak poznámku: „*Sokol zdržuje sa zvláštne (!) v temných horách, a tiež patrí medzi spevavých vtákov.“ Variant hojne menený. Dátum: 2. 3. 1850 v Paludzi.

Kto je moja milá (Príroda, to mámilá): Denník s. 15.(Básne s. 28) Príroda, to mámilá je datovaná rokom 1850.

Kedy ju vidím: (Básne s. 28 — 29.)

Duša rozumie prírodu: (Básne s. 29.) Rytmicky je rozkolísaná. Vo verši 2 je „sen“ (tlačová chyba). Paludza 7. 12. 1851.

Obraz (Obraz večera): Denník s. 65 (Básne s. 30.) V origináli je nedopatrením alebo prepisom rovnaký rým: „si ihrá“. Dobšinský ho zmenil na: „sa brodí“, ktorý ako odôvodnený ponechávam.

V jeseni(V jaseni):Denník s. 56. (Básne s. 30 — 31.) V origináli je o strofu viac ako v Dobšinského vydaní (tu strofa, tretia). Prvú strofu prečiaral na nepoznanie.

Ozvena: (Básne s. 31.)

Šuhaj do vojny: (Básne s. 31 — 32.)

Dňa 29-ho marca (Nezúfaj): Orol 6, 1875, č. 12, s. 317 ako tretia. Prvý verš v origináli má „národ môj“, Dobšinský to zaretušoval na folklórne „šuhajko“. Napísal „vo Viedni“.

Božia milosť: Denník s. 5 — 8. Orol 6, 1975, č. 10, s. 257 — 258. (Básne s. 32 — 35.) Jediná slovná zmena: vodou (v Orle v. 4, 8): rosou neba, ale asi v Dobšinského či v redaktorovej apretácii textu. Vraciame sa k originálnemu zneniu. Pod báseň Božia milosť (Denník s. 5 — 8.) poznamenal na 8. strane Janko Čajak vo Viedni 1850: „Túto báseň podau som do Kola mládeže slovenskej v Levoči v tie časy, keď sa v Uhorsku zástava rovnoprávnosti rozvíjať počala. Boli to chvíle pre mňa! V myšlienke voľnosti žiu som, maľujúc si tie najkrajšie obrazy v duši mojej, pre budúcnosť ľúbeho rodu muojho. Ale neviem, či to božia vuoľa, či moc ľudská dovedla, že sa časy zmenili a nádeje moje ďaleko ostali? — Nepoznau každý veľkie dary časov týchto: nepoznali (v) šeci, čo je to ľudskosť, lež nevideli ani to, že sa ona zotročiť nedá, a že na vzdor (v)šetkiemu násilí(!) tesniemu vyvinie sa niekdy, duchovnou mocou svojou, a v sláve zjaví tých, ktorých svet dosaváď nepoznau! — Ducha nik nezotročí! —“

Hádka (Záhadka Slovenova): Orol 5, 1874, č. 4, s. 100; 11. 2. 1860. „Z pozostalých rukopisov Janka Čajaka.“ (Básne s. 36.)

Sláve (Požehnanie matky Slávy): Priateľ školy 2, 1860, č. 12, s. 89, 24. 3. 1860. (Básne s. 35 — 36.)

Zrovnanie (Národ Tatier): Priateľ školy a literatúry. (ďalej len Priateľ školy) 2, 1860, č. 32, s. 250. 11.8.1860. (Básne s. 36: kol teba sa.)

Súd (Syn krivdy): Priateľ školy 2, 1860, č. 3, s. 17. 22.1.1860. (Básne s. 36 — 38, variant.) Dobšinský text menil, aj rým: havrani — na nový plen ísť do zbrani. Tu podľa časopiseckého znenia.

Svetlonosi (Svetlonosi a svetlo ducha): Denník s. 48 — 49. (Básne s. 38 — 39.) Paludza 1.10.1851. Za prvú strofu pridal Dobšinský novú, strednú, strofu, ktorú v texte vynechávam, ale tu ju zverejňujem:

Vidíš tam zoru v neba výšine,
    jak plápolá ohňom rána!
Už čuvy spiacich kriesi v doline,
    už to živých svetov brána.
Pravé to svetlo! vetry búrlivé
jemu pôsobia líce žiarivé,
    ono preráža i mraky:
A keď sa stratí, len slnca sláva
zahreje svety, obzorom spláva
    a stvorí žitia zázraky.

Strofa je sládkovičovská (deržavinovská), hojná u Čajaka.

Doby národa: (Básne s. 39 — 40.) Originál je český: Podobenství: Denník s. 29, dve strofy. V rukopise poznámka: zasláno do Věsny — Vesna bol brnenský časopis. Zaslal zrejme viacej básní, ale tu vyšla len balada Vězeň, známa aj zo slovenského textu: Väzeň (Básne s. 113 — 114) v máchovskom tóne. Doby národa sú slovenským prekladom, no nevieme isto, či Čajakovým či Dobšinského.

V tretej strofe (Básne s. 40) bola tlačová chyba: odspelý = dospelý.

Ľúbosť

Text je v Básňach s. 41 — 59. Dobšinský dal úvod (s. 42), kde tvrdil, že tu sú „nežné a šľachetnejšie pocity“ a že „toto dotknutie srdca ľúbosťou líči nám básnik naozaj útlymi, nežnými, šľachetnými ľúbosti piesňami u kolena obojeho“.

Na srdiečku snete: Sokol 1, 1860, č. 11, s. 85. 15.8.1860. (Básne s. 43.) Drobné zmeny (mamko — mati, nižej — nižšie).

Líčko sčervenalé: (Básne s. 43 — 44.) Ponáška na ľudové piesne.

Pred kostolom: Denník s. 69 — 70. (Básne s. 44 — 45.) V Paludzi na Štedrý večer 851.

Príbuzné prírodnoľúbostné motívy skúšal aj v básni Dva kvety, Pred kostolom v tráve, Spevec a prozaik a možno aj iných, z Denníka vyrezaných (s. 129 — 130).

Pred kostolom v tráve: Denník s. 127. Za prvou strofou je ešte slovo Ruža, možno titul, skôr však mala mať ruža monológ.

Spevec a prozaik: Denník s. 127. Uvediem len týchto 5 veršov (s. 128):

Ide za krásneho rána
mladý šuhaj von do poľa:
každý vršek, každá stráňa
k sebe ho vábi, naň volá.
V ľúbych citoch zamorený

Ďalšie strany (129 — 130) sú odstrihnuté. Za maďarským textom Logiky (Purktahler) ide (s. 139 a ďalšie) Denník Jána Čajaka 1885. Štúrovec Janko Čajak vpísal (s. 14) Predmety spevov v próze a jedno štvorveršie; inde celú Počtovedu (13 strán) roku 1850 vo Viedni a na samom konci dve svoje práce Modlitba raňja, a Modlitba večerňja, začínajúca náladovo a lyricky prírodným obrazom. Na samom konci je Obsah pjesňí.

Sklamaná nádeja: Denník s. 18. (Básne s. 45.) Ponáška na ľudové trávnice. Vročenie 1850.

Zadriemaná: Denník s. 29. (Básne s. 46.) Ponáška. 1.1.1851 vo Viedni.

Kukulienkine zvesti: (Básne s. 46 — 47, zvesty).

Krivý chodníček (Rozlúčka s milým): Denník s. 62. ako číslo II. (Básne s. 47 — 48.) Tu sa končí rukopisný obsah Denníka. Ďalšie básne už do obsahu nezaznačil.

Spomienky (Spomienky na milého): Denník s. 63, číslo III. (Básne s. 48.) Dec. 1851.

Pozdrav: (Básne s. 48 — 49.)

Odbierka (Odbierka milých): Denník s. 81. (Básne s. 49 — 50.) Vpísal r. 1851 alebo 1852.

Horká mi je… (Milý v cudzom kraji): (Básne s. 50.) V titule tlačová chyba (kroji). 5. 6. 1861.

Upomienka: (Básne s. 50.)

Dievčine (do pamätníka): (Básne s. 51.) Ponáška.

Kde býva láska: (Básne s. 51.)

Nazretie sa do srdca: (Básne s. 51.)

Nič ma nemôže (Nerozluční): Denník s. 50. (Básne s. 52 — 53.) Október 1851. V origináli je len jedna strofa. Ďalšie 3 sú v origináli pod názvom Apokryfy 1, 2, 3. Všetky sú v jednakej sládkovičovskej strofe ako ohlas Maríny (hrdinka je Marienka). Za strofu Nič ma nemôže… vložil Čajak pokračovanie: strofu Pesničky moje, načo vás spievam (Denník s. 51), ale Dobšinský ju dal ako samostatnú (Trudno spievat… Básne s. 23.) Tieto dve s ďalšími troma z Apokryfov tvoria jediný celok. Tu spájam prvé dve (Nič ma nemôže… a Pesničky moje…) a hneď za nimi dávam pokračovanie: Apokryfy (Pozriže, drahá, Tedy zas ďalej a Nádeja…).

Apokryfy: Denník s. 52 — 53. (Básne s. 52 — 53.)

K mesiačiku (K mesiačku): Denník s. 53. (Básne s. 53.) V Paludzi 1851.

Osud (Osúd): (Básne s. 53 — 54.) Ponáška.

Výhovorka: Denník s. 19. (Básne s. 54.) 1850.

Dva chodníčky: (Básne s. 54 — 55.)

Oči moje…: Sokol, 2, 1861, č. 9, s. 70. 23. 3. 1861. (Básne s. 55.) Variant. (Keď pôjdem po, A keď Bôh dá).

Opustený: (Básne s. 55 — 56.)

Kvetom uvädlým u milej: (Básne s. 56.)

Uvädlý lístok a piesne: (Básne s. 56.)

Hľadenie cez plôtok: (Básne s. 56 — 57.)

Hrdá nevesta: (Básne s. 57.) Ponáška.

Myslenie za nevernou: (Básne s. 57 — 58.) Má osobitný rytmus (3+2+3).

Šuhaj na ceste (Na ceste od nevernej): Denník s. 54. (Básne s. 58.) 1851.

V Slatinej (Dary od milej): V liste P. Dobšinskému 18.6.1861. (Básne s. 58:) Dary od milej. Orol 1, 1870, č. 3, s. 56. (Z pozostalých rukopisov Janka Čajaka).

Mohyla Marily (Mohyla Mariny): Malo by byť: Maryly (podľa Mickiewicza Kurhanek Maryli). (Básne s. 59.)

Život

Tento cyklus (Básne s. 61 — 110) uviedol Dobšinský (s. 62) slovami o motívoch zo skutočného života, čo sa ho dotklo, čo mu dušu unášalo, čo bolo smiešne a mravu alebo kráse a pravde odporujúce, a „tak i spevy jeho dýchajú hneď týmže citom nežným, vážnym a bôľnym, hneď zase ihrajú humorom a satirou — všetko vo forme tak rozmanitej, aká rozmanitosť a pestrosť úkazov v živote samom.“

Vstup: (Básne s. 63 — 66, číslo 1 — 6). Datovanie uvádza i Dobšinský. L. Sv. Mikuláš, 1850.

Boh, vlasť, národ: (Básne s. 66 — 67.)

Bože môj, bože môj (Planý svet a nádeje): v liste 10. 3. 1860 písanom P. Dobšinskému, bez titulu. LAMS sign. M 14 A 25. Drobné zmeny.

Nad kolískou: Concordia 1858, s. 204. (Básne s. 67.) Drobné zmeny. 1858.

Žiaľ za detinstvom: Concordia 1858, s. 204. (Básne s. 67 — 68.)

Chlapček na jar zomrelý: (Básne s. 68.)

Mať detinstva: (Básne s. 68.) Sládkovičovská (deržavinovská) strofa.

Dudárovi: (Básne s. 68 — 69.) Sládkovičovská (deržavinovská) strofa.

Večer na doline: podtitul Dudy a ihry na valachov. (Básne s. 69.)

Není tak? (Pieseň v živote ľudu): Priateľ školy 2, 1860, č. 4, s. 24, 28. 1. 1860. (Básne s. 70.) Variant v 2. strofe.

Živý snár: (Básne s. 70 — 71.) 1850.

Viatikum (Na cestu!): Priateľ školy 3, 1861, č. 24, s. 185 — 186. 15. 6. 1861. (Básne s. 71.)

Tomu, komu patrí (Národní svetlonosi): Tábor 1872, s. 356 — 357. Priateľ školy 3, 1861. č. 24, s. 185. 15. 6. 1861. (Básne s. 71 — 72.) Drobné zmeny.

V Nitre r. 1851: (Básne s. 72 — 73.)

Mnoho géniov, mnoho biedy: (Básne s. 73.) 1850.

My máme pravdu!: (Básne s. 73 — 74.)

Odrodilci: Národný hlásnik 3, 1870, č. 5, Národný kalendár 3, 1870, č. 5, Orol 6, 1875, č. 9, s. 243, Slovenský obrázkový kalendár 1881, s. 43. (Básne s. 74.)

Pansláv: Orol 6, 1975, s. 274. (Básne s. 74.)

Ľahká hádka: Originál v Seidlitzových prachoch. Dobšinský ju dal duplicitne. (Básne s. 74 — 75.)

Pokývnutie (Úradný štýl): Černokňažník 2, 1862, č. 4. 7. 2. 1862, s. 30. (Básne s. 75.)

Sedliak a astronóm (Zákony): Denník s. 20. (Básne s. 75 — 76.) Dátum je tu 1854, ale vznikla už roku 1850.

V cudzine (Medzi precivilizovanými): Priateľ školy 2, 1860, č. 14, s. 106, 7. 4. 1860. (Básne s. 76.)

Odčítanie predkov: (Básne s. 77.)

Príkry počet (Na nevystátie): Priateľ školy a literatúry 2, č. 5, s. 33 (K nevystáťu). 4. 2. 1860. V origináli: sudy (Dobšinský: bočky).

Živý archív: (Básne s. 77 — 78.)

Lichá zásada: (Básne s. 78.)

Uhnúť sa: (Básne s. 78.) Rým: v potrebe — vŕbe bol asi pôvodne: v kotrbe — vŕbe. Tomu dávam prednosť.

Človek bez ducha: (Básne s. 79.)

Ako sa človek mýli: (Básne s. 79 — 80.) Vložená dodatočne.

Škoda: Priateľ školy 2, 1860, č. 12, s. 89. 24. 3. 1860. (Básne s. 80.) Variant v poslednej strofe.

Moderná Slovenka (Ponemčilka): Sokol 1, 1860, č. 2, s. 9 — 10, 15. 5. 1860. (Básne s. 80 — 81.)

Verná Slovenka: Orol 5, 1874, č. 10. s. 313 — 314. (Básne s. 81.)

Verný Slovák: Orol 5, 1874, č. 9, s. 270. (Básne s. 82.)

Kto sú naši (Kto sú tvoji): Orol 5, 1874, č. 8, s. 245. (Básne s. 82 — 83.) Sládkovičovská (deržavinovská) strofa.

Seba tratí: Tatran 1872, s. 240, Orol 5, 1874, č. 11, s. 336. (Básne s. 83.)

Márnomyseľ sveta: Tatran 1872, s. 238 — 239. (Básne s. 83.)

Zmizlý duch otcov: Tatran 1872, s. 240, Orol 5, 1874, č. 12, s. 357. (Básne s. 84.) Verš 4. variabilný.

Otcova demonštrácia (Otcovo dôkazovanie): Priateľ školy 2, 1860, č. 23, s. 177. 9. 6. 1860. (Básne s. 84.) Za ôsmou strofou pridal P. Dobšinský celé tri strofy (9 — 11), v časopiseckom zverejnení, ktorému dávam prednosť; v iných strofách ich niet. Dobšinský menil text, fixovaný už r. 1860 v časopise, najmä v 5., 6., 8. strofe a najhustejšie v dvoch posledných. Variant.

Záveť (Závet): (Básne s. 86 — 87.)

Pyšný pánik: Černokňažník 2, 1862, č. 2, s. 15. 17. 1. 1862. (Básne s. 87.) Pod touto básňou je podpis: Lohinsky.

Kolégium (Čo komu svet?): Sokol 1, 1860, č. 13, s. 105 — 106. 5. 9. 1860 (Collegium). (Básne s. 87 — 90: Čo komu svet.) Variant. Dobšinský zmenil osoby: Čižmára na Šveca, Baníka na Haviara.

Sicílii — (Dobšinský má: Silistriu aj Krym…). V krymskej vojne ju márne dobýjal gen. Paškevič (1854), neskôr ju pripojili k Bulharsku (1878).

Dobšinský vybral z dialógu monológ Pánika, pozmenil ho a zverejnil ako samostatnú báseň, (Básne s. 89.)

Bez hlavy (Povedačka): Černokňažník 2, 1862, č. 4. s. 29. 7. 2. 1862. (Básne s. 90.) V tretej strofe je variant: Kým bych. povedia, ráča. Bez podpisu.

Fajočka: (Básne s. 90 — 91.)

Drotárova zábudka: Orol 6, 1875, č. 12, s. 342. (Básne s. 91 — 92.)

Ľúbosť: (Básne s. 92.) Ponáška.

Osud (Osúd) prvšej lásky: (Básne s. 92.)

Divný beh vecí: (Básne s. 92 — 93.)

Nešťastná lásky (láske) politika: Sokol 2, 1861, č. 9, s. 69 — 70. 25. 3. 1861. (Básne s. 93 — 94. Variant.)

Tajdite, piesne (ľúbosti): Tábor 1870, s. 368 — 369. (Básne s. 94 — 95. Variant.)

Sveta tón (Dieťa precitlivej): Priateľ školy 3, 1861, č. 24, s. 186. 15. 6. 1861.

Drobnôstky: (Básne s. 95 — 99). Pod tento titul zaradil rôzne menšie práce, ktoré mu zvyšovali, počtom osemnásť. Ale niektoré máme už predtým v rukopise Denníka a v časopiseckom zverejnení. Ide najmä o číslo 4 a 14. Číslo 4 je v Denníku (s. 9). Číslo 14 vyšlo pod názvom Talisman v Priateľovi školy 2, č. 13, s. 97. 31. 3. 1860.

Darmo by čakal odpoveď (Hancom nášho ľudu): Priateľ školy 2, 1860, č. 13, s. 97. 31. 3. 1860, Slovenský obrázkový kalendár 1887, s. 58. (Básne s. 99.)

V Mikuláši (Filistrom): Černokňažník 2, 1862, č. 4, s. 31. 7. 2. 1862. Podpis Lohinsky. (Básne s. 99.)

Filológom (Slovoklepcom): Priateľ školy 2, 1860, č. 31. s. 242. 4. 8. 1860. (Básne s. 100: Slovoklepcom.) Variant.

V Denníku na str. 70 je koncept bájky, ktorý je v súvise s touto básňou, ale v žánri bájky:

(Našim filológom)
Lev a človek sa vadili,
ktorieho sa večie sily.
Lev a človek sa hádali spolu.

Lev a človek sa priečili,
ktorieho by večie boli sily:
„Obzri sa tamto na Herkula obraz…“

Pedantom (Škribliarom): Priateľ školy 2, 1860, č. 33, s. 238. 18. 8. 1860. (Básne 100 — 101: Škriblárom. Variant.)

Nepoetovi: (Básne s. 101 — 102.)

Biednemu poetovi: (Básne s. 102.)

Na H. (Hrdopyšnému): Denník s. 26. (Básne s. 102.) Zrejme satira na pyšného M. M. Hodžu. 1851.

A mademoiselle N.: (Básne s. 103.) Na slečnu N.

Maj sa dobre! (B[arnovi] Sz[entivány]imu): Priateľ školy 2, 1860, č. 31, s. 242. 4. 8. 1860. (Básne s. 103.)

N. N. (N. priateľovi na mena): Denník s. 15. Venoval ju Hodžovmu pomocníkovi a štúrovcovi A. H. Krčmérymu, hudobníkovi. (Básne s. 103.) 1850.

Jakubovi Grajchmanovi: Denník s. 54 — 55. (Básne s. 104. Variant.) Matičný odpis (LAMS B 136). Dobšinský báseň korigoval. Tu je originálne znenie. Jakub Grajchman (1822 — 1897) bol krajan Čajakov a študoval v Levoči aj v Bratislave. Bol sľubným básnikom, podnes nedoceneným. 12. nov. 1851.

Petrovi Bohúňovi [umelcovi slovenskému]: Text je v liste P. Dobšinskému 18. 6. 1861 (LAMS M 14 A 25). Dobšinský (Básne s. 105) má len: Petrovi Bohúňovi. — Ide asi o obraz Krista na vzbúrenom mori. Peter Bohúň (1822 — 1879) maľoval i Janka Čajaka. V texte sú menšie odchodnosti. Tu je originálne znenie. Porovnaj Priateľ školy 3, 1861, č. 24, s. 185. 15. 6. 1861.

Prebudený chlapček: Priateľ školy 2, 1860, č. 14, s. 106. 7. 4. 1860. (Básne s. 105 — 106. Variant.)

Sladké trudy: (Básne s. 106.)

Záštita: Ide o slovenský „preklad“ básne Bájka (1851): Nemectvo a Slovanstvo (Denník s. 28.) Český text „bájky“ má názov Slov[anstvo] pod záštitou Nemectva.

Likava: Podtitul: Z lovu… (Básne s. 106 — 107.)

Obraz (Obraz nádejí mladosti). Concordia 1858, s. 205. (Básne s. 107.) 1858.

V mojej nemoci: (Básne s. 108.) Dec. 1851.

Potešenie (Potecha trpiacich): Priateľ školy 2, 1860, č. 32, s. 250. 11. 8. 1860. (Básne s. 108.)

Myšlienka veľkonočná: Priateľ školy 2, 1860, č. 31, s. 242. 4. 8. 1860. (Básne s. 109. Variant.)

Pieseň ľúčivá valacha k vojsku odvedeného (Rozlúčenie): Národný kalendár 1867, s. 433. (Básne s. 109 — 110.)

Povesť

Väzeň (v origináli: Vězeň). Podtitul Balada; Denník s. 16 — 17. (Básne s. 113 — 114.) Vyšiel vo Vesne (1851, č. 26) ako „Zpomínka na Holubyho, mučenníka slovenského“. Celý tón poukazuje na ohlas Máchovho Mája, čo osobitne vyzdvihuje i Dobšinský (Básne s. 114, pozn.): „Táto poviestka je akoby ohlasom v duši básnikovej známeho Mája od Karla Hynka Máchu. Za našich mladistvých časov, v rokoch. 1846 do 1849, uznávali sme K. H. Máchu za jediného toho času ducha prave básnického medzi bratmi Čechmi. Zvlášť s jeho básňou „Máj“ zaoberali sme sa i veľmi, takže nebolo snáď medzi slovenskou mládežou v Levoči šuhaja, čo i menej básnicky naladeného v jehož duši nebol by našiel Máchov Máj ohlas tomuto podobný. — Vydavateľ.“

Silvester (Silvestrova noc). Denník s. 27. (Básne s. 114 až 115 s vročením „R. 1851“), kým rukopis má udané aj miesto vzniku „vo Viedni“.

Zakliata duša (Zakliaty duch): Mala podtitul aj Anjel strážca. Denník s. 59 — 60. (Básne s. 115 — 116.), 1851. Poslednú strofu v Básňach dopísal Dobšinský. Uvádzame ju iba tu v poznámkach:

Iba duch ten käde blúdil —
     käde blúdi, kto vypovie?
Čo zakliato, kto odklaje?
     Kto ho na meno pozovie?

Jánošík (Jánošíkova náhrada): Orol 1, 1870, č. 7, s. 219. Podtitul Dľa rozprávky ľudu. Variant v 1. a 2. strofe.

Dva kvety: Denník s. 40 — 41. (Básne s. 118 — 119 ) Vznikla v Prešporku 1851.

Šťastlivá nevedomosť (Nevedomá u hrobu matky): Concordia 1858, s. 204 — 205. Slovenská čítanka 1, 1864, s. 23. Variant.

Lovec na stráži (Lovec a milá): Dennník s. 60. (Básne s. 119 — 120. Variant.)

Poliak (Poliak vysťahovalec): Denník s. 67 — 69. (Básne s. 120 — 122.) Paludza 25. 12. 1851.

Pieseň o fáme: Sokol 1, 1860, č. 10, s. 77 — 78. 5. 8. 1860. (Básne s. 122 — 126.) Verš 4. — 5. aj iné krátke a rýmujúce sa sú v Sokole v jednom riadku dva. Dávam prednosť Dobšinského členeniu a zalomeniu. Tak lepšie vyniknú jednoslabičné (mužské) rýmy. Variant.

Výjav zo života buchnutého básnika: (Básne s. 126 — 127.) Je poslednou veršovanou prácou v Básňach Janka Čajaka 1875, ale žánrovo nepatrí do cyklu Povestí, lebo je skôr trpkým dialogizovaným žartom, satirou na rozpornosť ideálov a reálnych životných nevyhnutností (poetickej lásky a biedy bez peňazí). Rýmy vyúsťujú do asonancií.

V pôvodnom Dobšinského rukopise pre tlač nasledovali ako V. zväzok a piata časť Seidlitzove prachy a za nimi vysvetlivky a obsah.

Edičná poznámka

Okrem troch sonetov, jedného suspíria čiže vzdychu a otáznej básne K bratovi v odpise P. Dobšinského (v Považí a v Dejoch Jednoty mládeže slovenskej do roku 1848) sa všetky verše a básne Janka Čajaka (Janka z Považia, Lohynského) nezachovali v pôvodnej podobe. Najmä nie levočské z rokov 1846 až 1848. V básnikovej pozostalosti sa zachovali iba dva separátne a neúplné varianty pod titulom Hebdomadales… Seidlitzove prachy… a Kostolík, strofa Ľahká odpoveď (s podpisom či lokalizáciou Ján) a Tragikomédia (dialógy v próze i verši) s prózou Éljen az egyenjogúság!, ktoré mi poskytol vnuk Ján Čajak mladší. — V Muzeálnej slov. spoločnosti v Martine, dnes v Literárnom archíve Matice slovenskej (LAMS), sa zachoval rukopis pod signatúrou M J 426; iné majú signatúru M 14 A 25 (zlomky veršov z roku 1854 — 1861), M 20 F 28 (Pieseň atď., Dobšinského rukopis Básní Janka Čajaka chystaných do tlače, ale iba zväzok II. — V., 140 strán; chýba zväzok I., Životopisný nákres (asi inam preradený), a B 136 — báseň Jakubovi Grajchmanovi (odpis), ako aj zoznam kníh Dobšinského a Čajakových, kde sa tiež predpokladajú Jankove Čajakove básne (C 342 a C 344). Vnuk Ján opatruje volumen Denník s rukopisnými básňami Janka Čajaka, ale iba z rokov 1850 — 1851.

Tlačou vychádzali básne Janka Čajaka od roku 1851 a najmä v rokoch 1858 — 1867 (Vesna, Concordia, Priateľ školy a literatúry, Sokol, Černokňažník, Černého Čítanka, Národný kalendár) a neskôr posmrtne v almanachu Tábor (1870), v Národnom hlásniku, Orle (1870, 1874, 1879) a v Tatrane (1872). Roku 1875 — 1876 vydal Pavol Emanuel Dobšinský Železnický Básne Janka Čajaka v Martine (KÚS) so Životopisným nákresom. Texty s „mottami“ a vydavateľovými estetickými úvahami, doplnkami a vysvetlivkami tvoria 136 strán. Ostatné básne, najmä Seidlitzove prachy… zahrnul tiež do rukopisu na vydanie a doplnil ich poznámkami, ale cenzúra ich neprepustila, asi pre satirický a politický tón. Do konca storočia vyšli ešte jednotlivé verše v Slovenskom obrázkovom kalendári (1881 a 1887) a vo Vansovej Dennici (1898), ako uvádza Ľ. V. Rizner (BSP 1, 1929, s. 272 — 273) so skromnou literatúrou o básnikovi a jeho diele.

V základe sa opieram o Dobšinského vydanie (a jeho matičný rukopis), ale pri zachovaných rukopisoch autora a pri vopred uverejnených básňach pridŕžam sa pôvodného znenia, lebo Dobšinský texty menil a svojvoľne doveršúval.

Pôvodne rozdelil piesne na päť častí (cyklov), a to lyrické: Pieseň — Mladosť — Ľúbosť — Život a poloepickú Povesť, kým satirická časť Seidlitzove prachy… nevyšla. Toto delenie ponechávam, lebo neprístupný originál nedovolil postupovať inak a ťažko bolo básne radiť chronologicky a geneticky. Texty nájde čitateľ v knihe Básne Janka Čajaka (1875).

Dnes ich prepisujem trochu inak ako P. Dobšinský, ktorý do hláskoslovia, morfológie, syntaxe a lexiky dával mnoho svojich gemerizmov a dobových znakov. Text uvádzam v dnešnej pravopisnej podobe s citlivým ponechaním liptovských osobitostí a eufonických básnikových podfarbení. Tým sa priblíži dnešnému čitateľovi a ponecháva sa sila a vôňa Čajakovej poetickej dikcie. Spomeniem aspoň zásady všeobecného rázu: Okrem eufonických (rýmových, asonančných atď.) polôh prepisujú sa všetky ie (peknie) na é (pekné), skoro všetky ô na é (vstupnô — vstupné) aj časté uo na o, uvať na ovať atď., ia na ie, l na ľ, ja na ia… atď., podobne kdo — kto, dlúho — dlho, mesto — miesto, jednoho, jedneho (liptovsky) — jedného (spisovne). Nadbytočné Dobšinského a dobové ä (räd, skärky) na a, e (rad, skerky). Často bolo treba premeniť bľadý na bledý, želúdok (liptovsky) na žalúdok, k šťesťú na k šťastiu, všeci na všetci, vätší a vetší na väčší, vetor na vietor, konec na koniec, nahaj na nechaj (liptovsky nehaj), nach — nech, peseň — pieseň, žiadon — žiaden atď.

Znelosť a neznelosť predpôn a predložiek upravuje sa podľa dnešného pravopisu. Všetky zbytočné jich, jim, jinší, ješte na ich, im, inší, ešte.

Kvantita sa väčšinou zachováva podľa dnešného úzu, pravda, s uvážením liptovského (osúd — osud — písaval i Janko Kráľ).

Latinské slová sa prepisujú dnešným pravopisom, rovnako i nemecké, pokiaľ nejde o satirické napodobňovanie výslovnosti a pravopisu.

Motto celej knihy (pred Životopisným nákresom s. 3 — 14) je z Hankovho Rukopisu královédvorského:

Mužie bratrských srdec i jiskrených zrakov!
Vám pěju najníže z dola.
Piesň jde z srdce mého,
z srdce najnížeje pohrúžena v hori.

Z básnikovej pozostalosti sa mi nepodarilo dostať do rúk všetky rukopisné básne Janka Čajaka, ktoré mal k dispozícii Pavol Dobšinský a ktoré figurujú ešte v zozname knižnice básnikovho syna aj vnuka Jána. Vnuk mi poskytol iba zelenú knihu Denník. Druhá zbierka básní (či už vo zväzku, alebo na osobitných kartách) mi ostala neprístupná.

Napokon som sa rozhodol pre toto zatriedenie:

A) Básne Janka Čajaka 1875,

B) Seidlitzove prachy,

C) Z levočských prvotín (1846 — 1848),

D) Verše z Denníka (1850 — 1851),

E) Próza z Denníka,

G) Pokusy dramatické a beletristické

F) Rozličné básne publikované i rukopisné

H) Zrná.

Po dlhej úvahe som sa pre presnosť interpretácie rozhodol vrátiť k básnikovým originálom, pokiaľ sa zachovali. Opieral som sa najmä o básne z Denníka (1850 — 1851). Takto vychádzajú Básne Janka Čajaka (z roku 1875) v opravenom vydaní.

Ako druhú samostatnú časť pripájam a po prvý raz zverejňujem z Čajakovej-Dobšinského pozostalosti cenzúrou neprepustenú satiru Seidlitzove prachy. Ostatné básne zaraďujem do príslušných žánrových a tematických cyklov.

Za poskytnutie rukopisnej pozostalosti vďačím Matici slovenskej a najmä Jánovi Čajakovi mladšiemu, básnikovmu vnukovi, ktorý bol iniciátorom tohto vydania.

Pri piesňach a básňach, ktoré vyšli časopisecky za života básnikovho a pred vydaním Básní (1875), dávam prednosť textu časopiseckému, ktorý môže každý porovnať s Dobšinského vydaním.