Zlatý fond > Diela > Próza z denníka

Janko Čajak:
Próza z denníka

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Černecká.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 37 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Janko Čajak
Názov diela: Próza z denníka
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2011

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Michal Belička
Zuzana Babjaková
Zdenko Podobný
Ivana Černecká

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Janko Čajak
Názov diela: Zrná
Vyšlo v: Tatran
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1979
Počet strán: 251

Editori pôvodného vydania:

Rudo Brtáň [zostavil, doslov a poznámky napísal]
Daniela Lehutová [zodpovedná redaktorka]
Marianna Pollaczyková [technická redaktorka]
POZNÁMKY:

Z Denníka Janka Čajaka (prevažne z roku 1850 — 1851), zo zápisov zväčša viedenských vyberám len význačnejšie a ucelenejšie záznamy rázu reflexívneho a beletristického. Vynechávam nečasovú úvahu teologickú (31. 1. 1851) Buoh a jeho názov alebo osobnosť najvyššej bytnosti (str. 37 — 39) a Múdrosť starých predkov za zrkadlo vystavená potomkom, na ktorú upozorňujem folkloristov, lebo má úvod o porekadlách (s. 31 — 35) pod titulom: Porekadlá, čo a k čomu sú a odkeľ sa berú?, ktoré použil už vo svojich prácach zrejme P. Dobšinský, takisto vynechávam zápis z Kanta a najmä všetky nemecké zápisy, meditácie a výpisy z Börneho atď. Text sa musel upraviť, najmä v syntaxi, v archaizmoch a barbarizmoch.

21. február 1850: Denník s. 10 — vtedy bol učiteľom v Lipt. Mikuláši pri Jozefovi Plechovi a M. M. Hodžovi (od jesene 1849 do leta 1850).

Dňa 29. novembra (1850): Denník s. 23 — 24 — vtedy už študoval vo Viedni na Teologickom ústave posledný (tretí) rok teológiu.

13-ho decembra: Denník s. 24 — 26 — Štúr, Hodža, Hurban navštívili Viedeň vo veci stredných škôl a obsadzovania úradov Slovákmi.

Moje mienenia: Denník s. 45 — 46. 2. mája 1851.

Demokritos: Denník s. 85 — 87 (podtit: „malé poznamenania“).

Martial — Martialis, Marcus Valerius (prib. 40 — 102 pred n. l.) rímsky básnik, epigramatik.

Láska tretej klasy: Denník s. 86.

Metaphysicus: Denník s. 86.

Poézia prírody: Denník s. 86.

Anekdota lásky: Tamže s. 86.

Mnoho sĺz: Tamže s. 86.

Tituly lásky: Tamže s. 86.

Pred [svadbou] a po svadbe: Denník s. 87.

Rozdiel medzi starými a novými milencami: Denník s. 87.

Pud lásky: Denník s. 87.

Komu poviestka, komu pravda: Denník s. 71. Vo Vesne uverejnil Čajak podľa Riznera iba baladu Vězeň, ale do nej chystal viacej básní i prózu.

Temperament: Denník s. 90 — 91.

[Rady a skúsenosti]: Denník s. 129 — 132.

Predmety [k] spevom: Denník (nepaginované).

Edičná poznámka

Okrem troch sonetov, jedného suspíria čiže vzdychu a otáznej básne K bratovi v odpise P. Dobšinského (v Považí a v Dejoch Jednoty mládeže slovenskej do roku 1848) sa všetky verše a básne Janka Čajaka (Janka z Považia, Lohynského) nezachovali v pôvodnej podobe. Najmä nie levočské z rokov 1846 až 1848. V básnikovej pozostalosti sa zachovali iba dva separátne a neúplné varianty pod titulom Hebdomadales… Seidlitzove prachy… a Kostolík, strofa Ľahká odpoveď (s podpisom či lokalizáciou Ján) a Tragikomédia (dialógy v próze i verši) s prózou Éljen az egyenjogúság!, ktoré mi poskytol vnuk Ján Čajak mladší. — V Muzeálnej slov. spoločnosti v Martine, dnes v Literárnom archíve Matice slovenskej (LAMS), sa zachoval rukopis pod signatúrou M J 426; iné majú signatúru M 14 A 25 (zlomky veršov z roku 1854 — 1861), M 20 F 28 (Pieseň atď., Dobšinského rukopis Básní Janka Čajaka chystaných do tlače, ale iba zväzok II. — V., 140 strán; chýba zväzok I., Životopisný nákres (asi inam preradený), a B 136 — báseň Jakubovi Grajchmanovi (odpis), ako aj zoznam kníh Dobšinského a Čajakových, kde sa tiež predpokladajú Jankove Čajakove básne (C 342 a C 344). Vnuk Ján opatruje volumen Denník s rukopisnými básňami Janka Čajaka, ale iba z rokov 1850 — 1851.

Tlačou vychádzali básne Janka Čajaka od roku 1851 a najmä v rokoch 1858 — 1867 (Vesna, Concordia, Priateľ školy a literatúry, Sokol, Černokňažník, Černého Čítanka, Národný kalendár) a neskôr posmrtne v almanachu Tábor (1870), v Národnom hlásniku, Orle (1870, 1874, 1879) a v Tatrane (1872). Roku 1875 — 1876 vydal Pavol Emanuel Dobšinský Železnický Básne Janka Čajaka v Martine (KÚS) so Životopisným nákresom. Texty s „mottami“ a vydavateľovými estetickými úvahami, doplnkami a vysvetlivkami tvoria 136 strán. Ostatné básne, najmä Seidlitzove prachy… zahrnul tiež do rukopisu na vydanie a doplnil ich poznámkami, ale cenzúra ich neprepustila, asi pre satirický a politický tón. Do konca storočia vyšli ešte jednotlivé verše v Slovenskom obrázkovom kalendári (1881 a 1887) a vo Vansovej Dennici (1898), ako uvádza Ľ. V. Rizner (BSP 1, 1929, s. 272 — 273) so skromnou literatúrou o básnikovi a jeho diele.

V základe sa opieram o Dobšinského vydanie (a jeho matičný rukopis), ale pri zachovaných rukopisoch autora a pri vopred uverejnených básňach pridŕžam sa pôvodného znenia, lebo Dobšinský texty menil a svojvoľne doveršúval.

Pôvodne rozdelil piesne na päť častí (cyklov), a to lyrické: Pieseň — Mladosť — Ľúbosť — Život a poloepickú Povesť, kým satirická časť Seidlitzove prachy… nevyšla. Toto delenie ponechávam, lebo neprístupný originál nedovolil postupovať inak a ťažko bolo básne radiť chronologicky a geneticky. Texty nájde čitateľ v knihe Básne Janka Čajaka (1875).

Dnes ich prepisujem trochu inak ako P. Dobšinský, ktorý do hláskoslovia, morfológie, syntaxe a lexiky dával mnoho svojich gemerizmov a dobových znakov. Text uvádzam v dnešnej pravopisnej podobe s citlivým ponechaním liptovských osobitostí a eufonických básnikových podfarbení. Tým sa priblíži dnešnému čitateľovi a ponecháva sa sila a vôňa Čajakovej poetickej dikcie. Spomeniem aspoň zásady všeobecného rázu: Okrem eufonických (rýmových, asonančných atď.) polôh prepisujú sa všetky ie (peknie) na é (pekné), skoro všetky ô na é (vstupnô — vstupné) aj časté uo na o, uvať na ovať atď., ia na ie, l na ľ, ja na ia… atď., podobne kdo — kto, dlúho — dlho, mesto — miesto, jednoho, jedneho (liptovsky) — jedného (spisovne). Nadbytočné Dobšinského a dobové ä (räd, skärky) na a, e (rad, skerky). Často bolo treba premeniť bľadý na bledý, želúdok (liptovsky) na žalúdok, k šťesťú na k šťastiu, všeci na všetci, vätší a vetší na väčší, vetor na vietor, konec na koniec, nahaj na nechaj (liptovsky nehaj), nach — nech, peseň — pieseň, žiadon — žiaden atď.

Znelosť a neznelosť predpôn a predložiek upravuje sa podľa dnešného pravopisu. Všetky zbytočné jich, jim, jinší, ješte na ich, im, inší, ešte.

Kvantita sa väčšinou zachováva podľa dnešného úzu, pravda, s uvážením liptovského (osúd — osud — písaval i Janko Kráľ).

Latinské slová sa prepisujú dnešným pravopisom, rovnako i nemecké, pokiaľ nejde o satirické napodobňovanie výslovnosti a pravopisu.

Motto celej knihy (pred Životopisným nákresom s. 3 — 14) je z Hankovho Rukopisu královédvorského:

Mužie bratrských srdec i jiskrených zrakov!
Vám pěju najníže z dola.
Piesň jde z srdce mého,
z srdce najnížeje pohrúžena v hori.

Z básnikovej pozostalosti sa mi nepodarilo dostať do rúk všetky rukopisné básne Janka Čajaka, ktoré mal k dispozícii Pavol Dobšinský a ktoré figurujú ešte v zozname knižnice básnikovho syna aj vnuka Jána. Vnuk mi poskytol iba zelenú knihu Denník. Druhá zbierka básní (či už vo zväzku, alebo na osobitných kartách) mi ostala neprístupná.

Napokon som sa rozhodol pre toto zatriedenie:

A) Básne Janka Čajaka 1875,

B) Seidlitzove prachy,

C) Z levočských prvotín (1846 — 1848),

D) Verše z Denníka (1850 — 1851),

E) Próza z Denníka,

G) Pokusy dramatické a beletristické

F) Rozličné básne publikované i rukopisné

H) Zrná.

Po dlhej úvahe som sa pre presnosť interpretácie rozhodol vrátiť k básnikovým originálom, pokiaľ sa zachovali. Opieral som sa najmä o básne z Denníka (1850 — 1851). Takto vychádzajú Básne Janka Čajaka (z roku 1875) v opravenom vydaní.

Ako druhú samostatnú časť pripájam a po prvý raz zverejňujem z Čajakovej-Dobšinského pozostalosti cenzúrou neprepustenú satiru Seidlitzove prachy. Ostatné básne zaraďujem do príslušných žánrových a tematických cyklov.

Za poskytnutie rukopisnej pozostalosti vďačím Matici slovenskej a najmä Jánovi Čajakovi mladšiemu, básnikovmu vnukovi, ktorý bol iniciátorom tohto vydania.

Pri piesňach a básňach, ktoré vyšli časopisecky za života básnikovho a pred vydaním Básní (1875), dávam prednosť textu časopiseckému, ktorý môže každý porovnať s Dobšinského vydaním.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Janko Čajak

— bol slovenský básnik štúrovskej generácie; otec prozaika Jána Čajaka a starý otec prozaika a novinára Jána Čajaka ml. Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.