ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prenešťastná tá panská záhrada,
prenešťastný panský dvor,
po ktorom som chodil,
moju milú vodil
a teraz jej neni v ňom.

Pani máma, kde je vaša dcérka?
prišiel som ju navštíviť;
tri ročky mynuly,
sme sa nevideli;
prišiel som ju navštíviť.

Moja dcérka v cintoríne leží,
tam je její postielka;
nemysli synáčku,
švárny šuhajíčku,
že bude tvá manželka!

Panimámo, ukážte mi cestu,
kade niesli Aničku?
Tá cesta je rovná,
každému je známa,
stromkami je sadená.

Tri kroky som na cintor udelal,
spatril sem tam hrob nový;
tri ruže voňavé
daly mi znamenie,
že tam leží srdce mé.

Kto to chodí po mem tmavem hrobe,
a mne nedá pokoje?
snáď je to, moj milý.
Moj Janík uprimný;
neviem čo chce odomne.

Staň, má milá, staň z tmavého hrobu,
premluv kemne slovíčko!
Ja bych hore vstala,
s tebou premlúvila,
mám zamdlené srdiečko.

Prenešťastnú sú ti rodičovia,
kterí lásku sbraňujú;
[: probrať sa nedajú, :]
do hrobu sprovádzajú.

Podávajú:
Ľudmila Rusková, z Donovalov (Zvol.) i A. Hvizdák zo Žiliny (Trenč.)
Odchylný variant Ján Párička z Bieleho Potoka (Liptov).