I pohnem, decko jak
za vodzkou šetrnou;
dieťaťa vodzkou však
galún je, jarabá stuha,
akiste nebeská dúha:
u mňa je pieseň ňou.
Pieseň, hej, škovránčia
vodzkou mne, pravidlom!
Ktorá je tuhšia, čia
vernejšie vedie nás, chová:
dieťacia, či básnikova?
Ťažko sa vyznať v tom…
Narazím v pochod zas
prechádzkou v slnný kraj.
Ha! Až ma prejal mráz:
dieťa jak, zvrávorám, padám —
Stiahol kto vodítkom hádam?
Uzda to nebodaj…
Dodŕžam rytmu val,
stúpajúc po ciestke.
Ha! Ký zas var ma vzal!
Povoľa zrazu to piesne?…
Ó, vodzky nebeské!
Slabé ste — a či skôr
Prisilné pre oboch?
Stŕhate v diaľ i vhor
únosom z pevnej nás pôdy
kamsi, kde radosť sa rodí…
padám zavše z nôh.
Vodzky čajs' naše sú
rovnakej podstaty,
podobné kolesu,
v dielni čo Šťasteny robia;
alebo rovno sme oba
chvátaví, dojatí…
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
