Slovo
Autor: Janko Kráľ
Digitalizátori: Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček
[1]Zajasal blesk jasnej zory
ponad vrchy, ponad hory:
zahučte, slovenské polia,
sloboda nás k činom volá.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
Kto si Slovák z duše, z rodu,
teraz sa hlás ku národu;
rovnosť práva, život nový,
odmyká ústa, okovy.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
Povedala vrana vrane,
že nás šklbať neprestane;
sľubov, rečí krásnych dosti —
veríme len skutočnosti.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
Nehľaďme na škodu, na zisk;
ako reťaz držme spolu —
zradca, kto vystúpi z kolu.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
Choďme mierne, pevne, vážne;
kde treba, vystúpme rázne,
nech vlasť našu váhu skúsi;
čo chceme, to stať sa musí!
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
Chorvát, Maďar, naši bratri,
nech každý má, čo mu patrí;
nadvláda len právo haní —
všetci sme rovnakí páni.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
S krivdami von! tie netajme,
práva si národné hájme;
nebojme sa žiadnej moci,
inakšie sme len otroci.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
Jarmili nás dosiaľ všade,
verili sme podlej zrade,
v nevoli nám srdce skleslo:
sloboda je naše heslo!
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
(1861)
[1] Sokol 1861, str. 24, Priateľ školy a liter. III, č. 5, pod názvom Pieseň slobody. V zachovanom liste redaktorovi Sokola P. Dobšinskému písal, posielajúc mu túto báseň: „W Kláštore dňa 2-ho W. Sečňa 1861. — Blahorodni Paňe! Prosím wás dnu pripojenú báseň pod menom Slowo w listě Wašom ráčtě uwerejniť. Tá báseň mislím že zodpowje našej potrebe w jistom ohledě. Zostáwam Wáš ctiteľ a prjatel Ján Kráľ.“ V archíve Matice slovenskej je Dobšinského list zo dňa 6. apríla 1861, v ktorom píše o tejto básni: „Štiavničania ma žalovali za pieseň od J. Kráľa v č. 4. t. r. Sokola podanú, a to u Kráľ. Námestníka v Budíne; ale týždne sa míňajú a odpoveď na tú žalobu neprichodí…“ Touto politickou príležitostnou básňou privítal J. K. októbrový diplom z r. 1850, ktorým sa cisár zaviazal rešpektovať historické krajinské snemy, a zdôraznil rovnosť národov v ríši. Starostlivosť J. K. o národ vypukla novými nádejami. Chcel pohýbať vôľou národa. Ale na liste vidno, že od písania literárnych vecí odvykol, lebo je celkom neistý v pravopise a píše ešte w a užíva štúrovský pravopis ako na konci roku 1843. Text Sokola sa s rukopisom zhoduje s výnimkou troch odchýlok. J. K. píše: Chorvát, nie Horvát; nech každý má, nie nech má každý; Inakšie sme len otroci, nie: Inak sme vždy len otroci.