E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Slovo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 769 čitateľov


 

Slovo


[1]Zajasal blesk jasnej zory
ponad vrchy, ponad hory:
zahučte, slovenské polia,
sloboda nás k činom volá.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

Kto si Slovák z duše, z rodu,
teraz sa hlás ku národu;
rovnosť práva, život nový,
odmyká ústa, okovy.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

Povedala vrana vrane,
že nás šklbať neprestane;
sľubov, rečí krásnych dosti —
veríme len skutočnosti.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

Nehľaďme na škodu, na zisk;
tam sa spojme, kde je nátisk;
ako reťaz držme spolu —
zradca, kto vystúpi z kolu.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

Choďme mierne, pevne, vážne;
kde treba, vystúpme rázne,
nech vlasť našu váhu skúsi;
čo chceme, to stať sa musí!
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

Chorvát, Maďar, naši bratri,
nech každý má, čo mu patrí;
nadvláda len právo haní —
všetci sme rovnakí páni.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

S krivdami von! tie netajme,
práva si národné hájme;
nebojme sa žiadnej moci,
inakšie sme len otroci.
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!

Jarmili nás dosiaľ všade,
verili sme podlej zrade,
v nevoli nám srdce skleslo:
sloboda je naše heslo!
Hore, za česť, slobodu
slovenského národu!
(1861)



[1] Sokol 1861, str. 24, Priateľ školy a liter. III, č. 5, pod názvom Pieseň slobody. V zachovanom liste redaktorovi Sokola P. Dobšinskému písal, posielajúc mu túto báseň: „W Kláštore dňa 2-ho W. Sečňa 1861. — Blahorodni Paňe! Prosím wás dnu pripojenú báseň pod menom Slowo w listě Wašom ráčtě uwerejniť. Tá báseň mislím že zodpowje našej potrebe w jistom ohledě. Zostáwam Wáš ctiteľ a prjatel Ján Kráľ.“ V archíve Matice slovenskej je Dobšinského list zo dňa 6. apríla 1861, v ktorom píše o tejto básni: „Štiavničania ma žalovali za pieseň od J. Kráľa v č. 4. t. r. Sokola podanú, a to u Kráľ. Námestníka v Budíne; ale týždne sa míňajú a odpoveď na tú žalobu neprichodí…“ Touto politickou príležitostnou básňou privítal J. K. októbrový diplom z r. 1850, ktorým sa cisár zaviazal rešpektovať historické krajinské snemy, a zdôraznil rovnosť národov v ríši. Starostlivosť J. K. o národ vypukla novými nádejami. Chcel pohýbať vôľou národa. Ale na liste vidno, že od písania literárnych vecí odvykol, lebo je celkom neistý v pravopise a píše ešte w a užíva štúrovský pravopis ako na konci roku 1843. Text Sokola sa s rukopisom zhoduje s výnimkou troch odchýlok. J. K. píše: Chorvát, nie Horvát; nech každý má, nie nech má každý; Inakšie sme len otroci, nie: Inak sme vždy len otroci.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.