Zlatý fond > Diela > Ľudské povedomie III. Vedenie

Daniel Záboj Lauček:
Ľudské povedomie III. Vedenie

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Zuzana Danišová, Andrej Slodičák, Martin Hlinka, Rastislav Liška.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 24 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Daniel Záboj Lauček
Názov diela: Ľudské povedomie III. Vedenie
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2013

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Bohumil Kosa
Viera Studeničová
Daniel Winter
Eva Lužáková
Ivana Černecká
Erik Bartoš
Lucia Muráriková
Peter Páleník
Zuzana Danišová
Andrej Slodičák
Martin Hlinka
Rastislav Liška

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Daniel Záboj Lauček
Názov diela: Ľudské povedomie. Črty k samopoučeniu
Vyšlo v: Kníhtlačiarsky účastinársky spolok
Mesto: Turčiansky Sv. Martin
Rok vydania: 1892
Počet strán: 187
POZNÁMKY:

Ľudské povedomie. Črty k samopoučeniu

Sostavil Daniel Z. Lauček.

Diel III. Vedenie a s ním spojené zjavy

Turč. Sv. Martin

Tlačou kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. — Nákladom spisovateľovým. 1892

Posvätnej pamäti veľkomožného pána, pána Štefana M. Daxnera, svojho dobrodinca a ochranca

JEHO posvätnej pamäti venujem tieto riadky; boly ony i tak Jeho.

Až na maličkosti pri vypracovaní, napísané sú pod Jeho krovom v Tisovci a v Suchých doloch.

On to tiež bol, Ktorý ma oslovil, abych výsledky dlholetého bádania na „týchto“ poliach života ľudského napísal i pre druhých.

A v aký čas On ma o to oslovil?!

V ten čas, kde som úradu a živnosti bol cele zbavený — od leta 1881 do 1885 — pokiaľ som von z národa a vlasti postavenie nenašiel.

Opätujem, v čas, kde On mi bol všetko, On to oslovenie na mňa upravil, k tomu smeru On ma nielen Svojím imaním od hladovej smrti zachránil a Svojho Vysokocteného domu cťou odial, ale bol tiež Tešiteľom v mojom bezvýhľadnom položení, do ktorého som bol prišiel: „ôsmymi rokami najťažšej a najvernejšej bohosloveckej služby“.

Od r. 1881 do r. 1885 On a Jeho šľachetnoduchý dom posvätným vynahradil priateľstvom a pohostinstvom mi nielen môj ztratený, ale i najskvelejší úrad. Ja som Jemu nebol hoden ani remienky na obuvi rozviazať: a On — muž toľkej vernosti k panovníkovi, národu a vlasti, — muž toľkej slávy. — On mi za to, že som nevinne zbavenie úradu utrpel, dal viac, než som utratil: Svoje a Svojho domu priateľstvo v posvätnom pohostinstve. Aké posvätné bolo ono: v ten čas, keď Jeho boľastne prenasledovali, poskytol mi ho On. A ako On, tak tiež Jeho celý Vysokoctený dom. Moji Vysokoctení Priatelia, Jeho šľachetnoduché drahé dietky, ktoré v nežnej mladosti si za česť pokladaly nevinne úradu zbavenému duchovnému jeho osud jemu v ich šľachetnoduchosti dať zabudnúť. A predovšetkým Jeho Veľadôstojná Milosťpani, Ktorá prepustila ma von z vlasti postať účinkovania hľadať tým slovom: „Nedajte so sebou nikde zle nakladať; dom Daxnerovský je vám voždy otvorený!“

Jemu to všetko známo; Bohu to všetko známo: no kto tieto riadky kedy čítať bude, nech tiež vie, ako povstaly!

Ako hovorím, česť Jeho posvätného pohostinstva záležala v tom, že On mi v mojom bezvýhľadnom položení bol Tešiteľom. Veľká časť Jeho útechy záležala v tej slávnej rade: „preč žiaľ nad utrpenými krivdami; zažeňte ho dielom; píšte, čo bude nášmu národu i ľudstvu osožiť: crescit sub pondere palma!“

Výsledky Jeho rady, potechy a posvätného pohostinstva sú tieto riadky.

Viem, že ich v dôstojnom vypracovaní nepodávam; no ja som dosť odmenený, keď čo len jedno srdce nimi upútané najde cestu pravdy a viacej svetla zažne na tie vysoko významné predmety.

Zo vzdialeného kraja posielam výraz svojho hlbokého bôľu a sústrasti Jeho Vysokoctenému Domu a Národu nad nenahraditeľnou ztratou môjho Ochranca a Dobrodinca Štefana M. Daxnera, ktorého Boh k Sebe zavolal, práve ako som Mu ja tieto riadky venoval.

Dan. Zab. Lauček


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Daniel Záboj Lauček

— básnik, dramatik, literárny vedec Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.