Kratšie stredoveké anonymné diela

Ó, verný křesťane.../Vítaj, milý spasitelu...

Tieto veršované modlitby odtláčame z Jazykovedného časopisu XI (1960), s.128—129, kde ich transliterovane, s jazykovým rozborom a s faksimile rukopisu vydal Eugen Pauliny. Originál textu je na fol. 150b rukopisu, ktorý bol pôvodne v kláštore v Admonte (Štajersko) pod č. 138 a dnes je v Národnej a univ. knižnici v Prahe (sign. XX A 3). Oba texty uverejnil už Ferd. Menčík r. 1882 (LF IX, s.147—149) a V. Tille — J. Vilikovský roku 1934 (Časopis arch. školy XI, s.111—112).

Z jazykového charakteru textov E. Pauliny usudzuje, že vznikli ešte v 14. stor., a to na južnej časti západného Slovenska.

Zápis prvej skladby je alebo konceptom, alebo zápisom spamäti. Ide o výzvu kňaza k veriacim, aby sa oddali svojmu Stvoriteľovi. Druhá je veršovanou oslavou Kristovho tela a krvi. Niektoré verše (napr. 3—5) sú známe z neskorších katolíckych piesní, (pozri J. Vilikovský, Cantus catholici, Bratislava IX, 1935, s.304).

I: 2 všetkno|swetkno — 7 poručil|porzucyl II: 14 před skončením|pryed skoncyenym — 19 dobrie skončenie|dobrye skoncyenye.

Maria, matko...

Ide asi o veršovanú modlitbu. Je zapísaná s presným datovaním 21. aug. 1380 v rukopise bratislavského pôvodu Manipulus florum, ktorý do r. 1918 bol vo františkánskej knižnici v Bratislave (pod č. 6262), potom v Szombathely a od r. 1950 v Budapešti. Prvý na text upozornil Csontosi János v Magyar Könyvszemle 1878. Celý text transliterovane vydal V. J. Gajdoš v Lit. hist. sborníku IV, 1947, s.161—163 (spolu s faksimile pôvodiny) potom znova v Duchovnom pastieri XXXV, 1960, s.138—139.

Spovedná formula

Preberáme ju z Jazykovedného časopisu X (1959), s.28—29, ako ju v transliterácii spolu s faksimile a s dôkladným jazykovým rozborom uverejnil Eugen Pauliny. Pôvodina je zapísaná na poslednom liste (fol. 204a) Quadragesimalu, ktorý je v Štátnej knižnici v Mníchove (rkp.č.26,899), je asi zo začiatku 15. stor. a vlastnil ho „Joannes de Iglavia“. Na pamiatku prvý upozornil Jozef Truhlář (ČČm LIX, 1885,271) a vo svojom súpise najstarších slovenských textov ju uvádza i P. Király (Studia Slavica IV, 1958, s.149).

Z jazykového stavu E. Pauliny usudzuje, že pamiatka vznikla asi na začiatku 15. stor., a to pravdepodobne na západnom Slovensku. Z okolnosti, že pisateľ textu písal z za hlásku c, s za hlásku z, sch za š, ie za i a že vynechával literu h, Pauliny usudzuje, že ide asi o nemecký vplyv, ba asi o záznam, ktorý si urobil nemecký duchovný pre svoju pastoračnú potrebu medzi Slovákmi. Text uverejnil aj A. Škarka (Nejstarší česká duchovní lyrika, Praha 1949, s.93). všem | swem — křtu | kstu — věz(ne)ného | wyesneho — odpustiti | adpustyty — všech | sswech — Pánu Bohu | panw boho ; všicky | swiczky ; odpustit | adpustyt — odpustil | adpustyl.

Spišské modlitby

Text je zapísaný v rukopise Studijní knihovny v Olomouci č. 406, na fol.339b—342b. Prvý raz ho vydal — bez poslednej strany rukopisu (342b) — olomoucký knihovník Alois Müller(M) v Archiv für slavische Philologie I, 1876, s.617—620. Podľa tohto vydania text pretlačil a gramaticky rozobral Fr. Pastrnek(P) v Sborníku filologickom VII, 1922, s.100—107.

Celý text transkribovane vydal V. Flajšhans(F) v časopise Osvěta 1896, s.895—899. Ďalej celú pamiatku vydal ešte dva razy J.Stanislav, a to v Jazykovednom sborníku IV, 1950, s.150—155, a v Dejinách slovenského jazyka III, 1957, s.173—178.

Pisateľ bol asi spišským Nemcom, ktorý neovládal ani češtinu, ani slovenčinu, preto jeho výraz nebezky prepisujeme nie na nebeský, ale nebecký, ako sa na Spiši aj dodnes vyslovuje; prípady tochto, knech, ako aj iné so znelostnou asimiláciou upravujeme podľa dnešnej normy. Rovnako upravujeme aj dĺžku samohlások, ktorá v rukopise nie je označená. Zvratné sie prepisujeme sě. — sestry | sestzry — jazykem | yazykam — čteňa | czetna — ažeby | aza by — Ch(resti)ane | Xane — kríža | krzuza — za žáky | za saky — uherskieho | huerskyeho — J(i)nších | Gnssich; na každý | nakozdy — Pána Boucha | pana buoho; prosime | prosicze; veta na konci fol.340a: Kazdy swassz poklaknite naswa kolena uczinte obecznu... sa na nasledujúcej strane opakuje: Kazdy swasz poklaknete naswa kolena a uczinmy obecznu... — dati | daty (predtým je prečiarknutý výraz daczy); zeměch pôvodne zemach upravené na zeměch — duš | dussz (F, S chybne duss) — všechných dobrodejí | weschnych dobrodegy | dobrodegu M, dobredegu S — dnešného | dnesseho — Jhesu | Jhu (F nesprávne rozpisuje Jezu) — Ch(rist)e | Xe; vyve(s)ci | wiweczy — v hrešech zmeškali | whrezech zmaskaly — tvé | teve — nebeské pôvodne napísané -ske, prepísané na -zke, alebo opačne — popros | popssz (M, F, S chybne: poproste) — tento | tonto — jinšími | gynssymy (F, S chybne: grussymy — grubšími) — v tom | wtom (S chybne: natom) — mi(lý) Ch(rist)e | my Xe (M, P, F, S nevedeli rozpísať, miesto bolo im nezrozumiteľné) — odpušcici | odpuscziczi — dla o(b)deržeňa odpustkom dla oderzena | odpuskom (kvôli obdržaniu odpustkov; dla je tu polonizmus so zmyslom: pre, na, kvôli; miesto bolo dosiaľ nejasné) — takéž | tekessz — Jh(es)us | Jhusz — po všem chřestianstve | powssem chrzestianstwem — (Pro) utroque statu | utroque stastatu (pôvodne bolo napísané Pro rege, ale potom sa pisateľ rozhodol pre utroque statu, no chcejúc prečiarknuť rege, prečiarkol i Pro) — duchovný | dochowny.