SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sme dobrí

Chodili sme kolo divej jablone, nestálo za reč zastaviť sa. Hviezdy z neba nad ňou nežmurkali.

Naďabil na nás človek, dal nám plánku. Ako zadarmo. Akoby chcel urážať.

Nikdy nás nevidel. Dvakrát sa obzrel, my sme ho neokríkli. Iní by mu prečítali rebrá.

A čo, keby sme plánku presadili, zaštepili, zahrnuli láskou? Či by sme nezobudili lúče na nebi?

Pravdaže. A budeme tam stáť, keď budú padať jablká, aby sa nič z nej neuderilo na zemi.

Pane, si z neba, a slnko príde z neba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama