SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Napred

Pri brázde jesene je nám clivo. Z očú sa po jednom kvietky berú preč.

Odbíjajú hodiny svoje odrátané chvíle. Pastieri po každý raz ich čítajú ako na holiach ovce.

Čohosi v živote ubudlo, čosi nedorástlo, čosi zakrnelo. Ach, tá, minulosť!

Ale či nebolo pred nami dní budúcich? Nijaký rozkvet? Nijaký rozbeh?

Aspoň teraz na konci života nemáme cúvať. Potom by o nás povedali so smiechom, že ani za pečenú repu nás nedajú.

Pane, povedz nám: raky ste jedli, idete dozadu. Ja som váš Boh, idúci vždy napred.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama