ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Berme ohľad i na čistotu; nech dietky aj tu vidia, že čistota vo všetkom je tak potrebna jako čerstvé povetrie. Ľahunký prostriedok požaduje sa k udržaniu tejto. Ďalší prostriedok k zachovaniu zdravia a otuženiu tela je pohyb.

Každý zo skúsenosti vie, že keď sme hodny kus cesty prekonali, chutí nám bárs aj kus čierného chlebíka, a vieme aj to; že tie osoby, ktoré sa častejšie na čerstvom povetrí s prácou zaoberajú, v malom počte trpia na žalúdkové nemoce.

Máme-li ohľad aj na oblek brať? Dietky nech majú voľný oblek, nech nenie telo stiahnuté, aby obeh krve hatený nebol, pri čom by aj svaly vo vyvinutí ujmu trpely. Krk nech je aj v zime svobodný, jako aj všetek oblek nech nenie veľmo teplým: bo teplo oslabuje, zima silí, otužuje.

Otuženie tela je dľa nášho zdania najprvnejším pravidlom vychovavateľským, hovorí Lindner vo svojich spisoch: Nad svojou vinou plačme, že tratíme toľko mladých síl, ktoré jako list po listu opadávajú so stromu národa, a škoda z ich krátkeho žitia plyne národu a drahej vlasti. Nehľadajme príčiny inde, jedine v tom, že zárobek ích predčasnej smrti položený bol už vo veku najútlejšom. Nech nás ztrata ích učiní múdrejšími.

Pred ľahnutím zvlášte v jaseni a v zime zohrejme si nohy, poneváč z prechladnutia nôh povstáva najviac chorôb.

Neprikrývajme sa ťažkými perinami a pokrovcami, lebo tieto prekážajú obeh krve a zapríčiňujú zlé sny.

Ráno hneď otvorme obloky, aby sme dostali čerstvé povetrie na miesto zkazeného, jaké je v každej izbe ráno, kde spávame. I cez deň viackrát otvorme obloky, zvlášte vtedy, keď slnce svieti do nich; na noc ale nenechajme obloky nikdy otvorené, je to nebezpečné.

Vstávajme včas, toto je najhlavnejšie pravidlo, jestliže chceme byť zdraví, čerství, taktiež, jestli je možno nelíhajme si neskoro.

Buďme mierni v jedení a pití, lebo nemierny život nielen ohrožuje zdravie, ale je zároveň i hriech.

Denne môžeme, ba i musíme viackrát jesť, za každým musíme ale dočkať, pokým žalúdok strovil predtým zažitý pokrm, k čomu sú potrebné aspoň štyri hodiny.

Nejedzme nikdy teplý a mäkký chlieb; lebo za prvé nenie zdravý a záživný a za druhé je veľmi ťažko stroviteľný.

Bezprostredne po jedení nesmieme nič robiť, poneváč by sme tým prekazili prvé trovenie, čo je najvážnejšie.

Jedávajme riadne a v určitý čas. Slabí ľudia nech jedia častejšie, lenže za každým málo.

Nesedajme k stolu keď sme nahnevaní. Nikdy sa nedohadujme pri jedení — píše istý anglický chýrečný lekár — lebo to nám práve tak slúži k zdraviu, jako keby sme jedli ihly.

Niektorí zvykli po obede spať, to je ale nebezpečné, lebo spánok zrýchluje obeh krve, zapríčiňuje zimnicu, ba často i porážku.

Nejedzme nikdy, keď sme najedení, alebo keď nemáme appetit, a nejedzme to, čo nám nechutí, lebo hnusenie je často ten pud, ktorý nám dáva na vedomie, že nám to alebo oné jedlo môže zaškodiť.

Buďme pri jedení vždy veselej mysle; a nikdy sa neškriepme pri jedle, lebo to škodí zdraviu.

Pre každého, zvlášte ale pre deti a starcov najzdravšie je pečené mäso.

Všeobecné pravidlo je, že čím sú jedlá jednoduchšie pripravené, tým síce záživnejšie.

V lete málo jedzme, a radšej ovocie, mlieko a zeleniny, než mäso. Pod jaseň a zvlášte v zime môžeme zažívať ťažšie jedlá; slovom i v jedení držme ten poriadok, čo pri šatoch; v lete totižto nosíme ľahke šaty, v zime ale teplejšie, a tak robme i s jedlom; v lete zažívajme ľahké, v zime ale záživnejšie jedlá.

Pohybujme sa mnoho v svobodnom, lebo toto je najistejší prostriedok, aby sme zamedzili mnoho menších chorôb. Navykajme sa v svobodnom byť i v tej najtuhšej zime, lebo takto premôžeme tú škodlivú citlivosť, následkom ktorej hneď pocítime každú premenu povetria.

Konečne starcom do pamäti, z čoho sa ale môžu i mladí učiť, uvádzame nasledujúce:

Prechladnutie je najväčším nepriateľom starých ľudí. Toto nech majú na pamäti starí ľudia a nech sa tedy nevýstavia prechladnutiu tým, že stoja v prievane (cúgu), že si sadnú na vlhkú zem, alebo že sa po západe slnca v svobodnom zdržujú.

Z tej príčiny by nemali starci a slabí ľudia zimné šaty zložiť až do mája, poneváč sú u nás rána a večery vzdor teplým dňom pomerne dosť chladné; po teplom dni nasledujúce chladné večery najväčšmí škodia zdraviu. Do 40 rokov človek ľahšie znesie premeny počasia než starší ľudia, čo každodenná zkúsenosť zrejme dokazuje. Jestliže prechládnutie pri starších ľuďoch zanedbáme za 24 hodín, býva ono často osudným, práve preto starší a slabí ľudia nesmú zanedbať žiadné prechládnutie.

Drahé matky! vás ustanovil Boh čo vychovateľky týchto nevládnych tvorov, vy ste to tí anjeli strážni, ktorým prikázal: aby nohy své neurazily o kameň, t. j. vašou vinou stanú sa mnohé zárodky k budúcim neodstrániteľným chorobám, z ktorých jedine vy musíte počet skladať. Preto neriaďte sa srdcom, lež radnej rozumom.

A preto nech je naše heslo: „Len v zdravom tele prebýva zdravý duch.“

Spisovateľ